
Neskôr môžeme mať problémy s diktátorským šéfom, od ktorého závisí náš príjem a teda naše prežitie. Manipulatívne správanie je často dobre skryté, zamaskované za dobre mienenými radami, zákazmi, odporučeniami a pomocou. Niekedy je manipulovanie nevedomé, lebo človek, ktorý nevie jasne vyjadriť svoje pocity, sa vyjadruje v náznakoch, aby sa ochránil ešte skôr ako začnú na neho útočiť.
Aké typy manipulátorov poznáme?
Manipulátori sú skrytí v rôznych a často neuveriteľných podobách. Diktátorskí šéfovia, alebo rodičia opakujú svoje „povedal som!“, proti ktorému sa nesmie protirečiť. So svojim právo veta sa odvolávajú na skúsenosti, tradície, autority, predkov a vhodnými citátmi dokážu si potvrdzovať čokoľvek, lebo všetci vieme, že v slovách autorít, na ktoré sa odvolávame, nájdeme potvrdenie aj pre úplne protirečiace si výroky. Podobne diktátorsky sa správa človek, ktorý verí, že má pravdu. Jeho spravodlivosť, či jeho dobré úmysly sú nespochybniteľné a jeho manipulácia spočíva vo vyvolávaní výčitiek svedomia u ostatných, vo vyvolávaní pocitoch nedostatočnosti, zbytočnosti, rád kritizuje, kontroluje, na svojom okolí nachádza stále niečo zlé a nedostatočné, čím sa snaží ukázať svoju bezchybnosť. Z pozície majiteľov cudzích životov vystupujú aj ľudia, ktorí si vzali pod patronát niekoho, aby ho chránili pred zlými vplyvmi okolia. V roli „otecka/mamičky“ sa často zabúdajú spýtať svojich „detí“, či to, čo im vybrali, naozaj chcú. Iba oni vedia, čo je pre druhého najlepšie.
Oveľa rafinovanejšou manipuláciou je obetavosť. Obetavci hovoria o tom, ako nechcú nič pre seba, len pre druhých a nepotrebujú ani vďaku. Najradšej by sa rozkrájali od samej dobroty. Takúto obetavosť vidieť často v rodinách, kde sa dieťa nedokáže ubrániť prehnanej láske. Pri takýchto „nezištných dobrodincoch“ nikdy nejde o názor druhého. Ide predsa o jeho obetavosť a on sa rád obetuje, ale vyberá si aj daň v podobe pozornosti.
Ešte horšie sa dá brániť „chudáčikovi“, ktorý neustále vyzdvihuje svoje nedostatky. Hovorí často o svojich handicapoch brániacich mu normálne žiť. Rád by vám pomohol, ale ako, keď nemá dostatok síl. To on potrebuje pomoc. Takýto chudáčik často „zabúda“ na nepríjemnosti, ktoré spôsobil, alebo na úlohy, ktoré mal urobiť, lebo ich jednoducho „nepočul“. Má príliš veľa trápenia, aby sa mohol zaoberať cudzími trápeniami.
Niektorí „chudáci“ by sa najradšej usídlili vo vašom živote natrvalo. Dávajú najavo svoju závislosť od vás. Iba vy im dodávate odvahu žiť ďalej. Sú ako paraziti. Radi sa sťažujú na svoj ťažký osud a smolu v živote. Sú rodení hypochondri.
Ďalšiu skupinu tvoria špekulanti. Tí zväčša manipulujú premyslene s vopred vytýčeným cieľom, ktorý sa snažia dosiahnuť akýmikoľvek prostriedkami. Taktik si rýchlo zráta, čo je pre neho v danej situácii najlepšie a podľa toho sa zariadi. Raz je milý, raz je prísny, inokedy zabudne, inokedy ochorie, má po ruke x-výhovoriek. Avšak na to, čo sa dá využiť na jeho ciele, určite nezabudne.
Mafiánsky typ manipulátora si kupuje našu lojalitu a riadi sa naoko jasnou hrou. Som tvoj ochranca, pomocník, robím ti službu, začo ty budeš k dispozícii, keď ťa budem potrebovať. Alebo aspoň nebudeš robiť nič proti mne. Platí tú známa zásada „kto nejde so mnou, ide proti mne“.
Existuje ešte silácky typ manipulátora tzv. „ukričaný grobian“, ktorý sa presadzuje silou a hrubosťou. V tomto prípade ľudia ustupujú automaticky, lebo je im nepríjemné prizerať sa na „ukričanosť“ svojho protivníka. Jeho hrubé vystupovanie prýšti z istoty vlastnenia všetkej múdrosti.
Najlepšou obranou proti akejkoľvek manipulácii je asertívne správanie. O tom ako čeliť kritike a ako asertívne reagovať na manipuláciu nabudúce...
Autor: Ivana Kaduková-Adamcová