Kruté tajomstvo pod modrými sukňami kontra svet úspešných žien

V Tanzánii je veľké množstvo žien vo vysokej politike, no v kmeni Masajov, ktorý tam žije, sa ženy stále podrobujú bolestivej a nebezpečnej obriezke.

Odevy Afričaniek sú veľmi rozmanité, vidno ženy oblečené do pestrých, typicky afrických odevov, moslimky so šatkami aj ženy zahalené v čiernych cadaroch, iba s úzkymi otvormi pre oči. Pri prudkom slnku, teplote 35 stupňov a stopercentnej vlhkosti vzduchu je to pre nás nepredstaviteľné.

V Tanzánii je veľké množstvo žien vo vysokej politike, no v kmeni Masajov, ktorý tam žije, sa ženy stále podrobujú bolestivej a nebezpečnej obriezke.

Thajsko nie je len krajinou sexturizmu, masérok a tanečníčok, má aj množstvo žien vo významných riadiacich funkciách. No a Jamajka je rajom mužov, ktorí sa nechcú oženiť. Miestne ženy ich nenútia do chomúta, ani keď počnú dieťa. Jednoducho, krajiny nie sú špecifické len pamiatkami a prírodou, ale aj ženským údelom.

O tom, aké problémy majú ženy pre nás v exotických končinách, sme sa zhovárali s Oľgou Pietruchovou, predsedníčkou Ženskej loby Slovenska a riaditeľkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Angažuje sa v mnohých projektoch za ženské práva, takže v každej krajine, ktorú navštívi, ju najviac zaujíma práve postavenie žien.

Raj starých mládencov

Putovanie začneme na temperamentnej Jamajke. Je to raj pre mužov, ktorí sa nemienia oženiť.

"Rozprávala som sa tam s taxikárkou, ktorá pochádzala z ôsmich detí a každé malo iného otca. Ona sama mala tri deti a tiež každé s iným. Vysvetlila mi, že na Jamajke je to bežné, tam sa ľudia neberú. Sú, samozrejme, aj takí, ale nepovažuje sa to za normálne. Normálne je zostať slobodnou a mať deti s rôznymi mužmi. Na potomkov síce otcovia platia, ale v prvom rade sa musia poriadne obracať matky. Je to zvláštne, pretože v krajine žije veľa katolíkov, v susedstve je bigotné Portoriko, navyše Jamajka je bývalá britská kolónia. Napriek tomu, čo sa sobášov týka, sa na naše pomery správa dosť nekonvenčne."

Krajina úspešných žien

Keď sa povie Thajsko a ženy, väčšina Európanov si predstaví tanečnice, viac nahé než oblečené, ktoré sa dokážu vykrútiť do neuveriteľných póz. Majú povesť exotických mileniek, ktoré si možno kúpiť za lacný peniaz na každom kroku, a v krajine kvitne sexturizmus. Oľga Pietruchová vidí Thajsko ináč. Ako štát úspešných žien.

"Starostky, riaditeľky bánk, ktoré majú za asistenta muža, to je v Bangkoku bežná vec. Prekvapilo ma to, lebo podľa medzinárodných porovnaní nie sú na tom v rodovej rovnosti príliš dobre. Možno zohráva úlohu to, že skoro každý mladý muž ide na rok-dva do budhistického kláštora. Čosi podobného, ako bola u nás vojenská služba. Dievčatá však za mníšky nechodia, takže majú dva roky k dobru, keď sa môžu vzdelávať a budovať si kariéru."

Isteže, v Thajsku sú aj prostitútky, ale vraj ich skôr treba cielene vyhľadávať.

"Je to podobné ako v Amsterdame či Hamburgu, kde sú na prostitúciu vyhradené vykričané štvrte. Ale inak na mňa Thajsko pôsobilo skôr prudérne. Napríklad, je tam veľmi horúco, vysoká vlhkosť vzduchu, každý turista má na sebe len šortky a tričko. Thajčanky však nosia upnuté blúzky, dlhé rukávy, sukne po kolená."

Sexturizmus naruby

Keď Oľga Pietruchová navštívila Filipíny, prekvapilo ju, že v krajine obklopenej morom je problém kúpiť si plavky. Filipínky sa vôbec nekúpu. Plávať nevedia dokonca ani rybári. Sexturizmus tam funguje naruby. Filipínky sa neživia prostitúciou doma, ale v cudzine. Povedzme na tri mesiace odcestujú do Európy a za peniaze zarobené vlastným telom po návrate živia aj rok rodinu.

"Videli sme tam veľa párikov - muž Európan a žena Filipínka. Pre ne je totiž vydaj za Európana zabezpečením nielen jej, ale celej rodiny."

A čo majú Filipíny a Thajsko spoločné? Agresívnu reklamu natískajúcu krémy na zosvetlenie pleti.

"Tie isté globálne koncerny, čo nám vnucujú samoopaľovacie krémy, lebo byť hnedou je sexi, tam presviedčajú nakupovať bieliace krémy, lebo len so svetlou pokožkou je žena krásna a má šancu uplatniť sa. V Afrike som takýto tlak na mýtus ženskej krásy nezaznamenala. Neviem, či je to preto, že ženy tam nie sú považované za dôležitú konzumnú skupinu, alebo sú v Afrike stále neporovnateľné podmienky s okolitým svetom. V mnohých štátoch je skutočný hlad, takže by bolo smiešne vnucovať napríklad kult štíhlosti. Naše vychudnuté modelky by tam nemali úspech, byť chudá je známkou biedy, a nie krásy."

Ukrutnosť pod sukňou

Práve z Afriky sa Oľga Pietruchová vrátila len pred pár dňami. Urobila na ňu veľký, aj keď rozporuplný dojem.

"V Afrike žije množstvo kmeňov s rôznymi zvykmi, preto je ťažké hovoriť o ženách všeobecne. Mňa zaujal spôsob života Masajov, čo je pomerne veľký kmeň žijúci v Keni a Tanzánii. Podľa ich viery Boh im daroval kravy, takže každý iný človek, ktorý kravu vlastní, im ju ukradol. Aj preto boli Masajovia kedysi obávanými bojovníkmi. Dnes už žijú hlavne ako pastieri, no tradičné zvyky si zachovali. Civilizácia sem prenikla minimálne, iba tým, že si zamykajú hlinené chalupy a na krku nosia medzi korálkami aj kľúč."

Masajovia sú krásni, vysokí a štíhli a dbajú na tradície. Vydatá žena si pri sobáši oholí hlavu a nosí už len modré šaty. Skrývajú však jedno hrozné tajomstvo - zmrzačené genitálie.

Obriezka sa u Masajov robí dievčatám aj chlapcom. Mužská obriezka symbolizuje ukončenie detstva. Až potom sa chlapec môže stať bojovníkom, o čom každý sníva. Musí však obriezku zniesť bez známky slabosti. Je síce bolestivá, ale bez následkov. Oveľa horšie sú na tom dievčatá. Obriezka sa im robí niekedy už v desiatich rokoch, najneskôr však pred svadbou a znamená život s trvalou bolesťou.

"Ženská obriezka je drastická. Babice odrežú žene klitoris a niekedy ju aj zašijú, takže sex sa stane utrpením. Vraj je to okrem iného regulácia pôrodnosti, aby ich sex netešil, a mali teda menej detí. Mnohé ženy však dostanú ťažké zápaly a infekcie, dôsledkom je neplodnosť, ba aj smrť."

Obriezka je síce v Keni a v Tanzánii protizákonná, u Masajov sa však robí stále.

"Rozprávala som sa s africkou novinárkou, ktorá stojí na čele ženského hnutia v Tanzánii. Vraj podľa údajov z deväťdesiatych rokov v niektorých oblastiach prešlo ženskou obriezkou až deväťdesiat percent žien. Teraz sú čísla o čosi nižšie. Je to vďaka úspešnej kampani, ktorú proti ženskej obriezke viedli. Snažili sa napríklad poskytnúť babiciam, ktoré obriezky robia, iné možnosti zárobku. Do kampane sa zapojili politici, farári, misionári a počet dievčat, ktoré sú donútené obriezku podstúpiť, sa údajne podarilo znížiť."

Dieťa pre svokru

Masajské dievčatá sa vydávajú veľmi mladé, ešte v puberte, a to za muža, ktorého im vyberú rodičia. Často je oveľa starší, dôležité je, že je "bohatý", teda vlastní dosť kráv, aby si mohol ženu dovoliť. A nie jednu. Opäť, hoci je to protizákonné, Masajovia stále praktizujú mnohoženstvo.

"Masajskí bojovníci sa ženia oveľa neskôr než ženy, ďaleko po dvadsiatke. Dovtedy síce s dievčatami udržiavajú sexuálne styky, no väčšinou si ich potom za manželky nevezmú. Obdobie bojovníka sa pre muža končí, keď dorastie ďalšia generácia chlapcov. Až vtedy sa vyslúžilý bojovník stáva dospelým a môže sa oženiť."

Ženatí muži pasú dobytok, hľadajú nové zdroje vody a ochraňujú kmeň, kým manželky vychovávajú deti, stavajú hlinené chatrče, nosia vodu a drevo na oheň, varia, šijú šaty a vyrábajú šperky.

Prvorodená dcéra patrí mužovej matke, aby sa mal o starú ženu kto postarať. Vnučka jej nosí vodu a drevo na varenie a pomáha v domácnosti. Po dosiahnutí zrelosti ju babka predá do manželstva a jej veno je pre ňu zabezpečením v starobe.

Domácnosť na chrbte

Kým masajský muž je hlavou rodiny, ktorú zväčša tvorí niekoľko žien a množstvo detí, domácnosť sa považuje za vlastníctvo ženy. Znamená to, že sa stará o hlinenú chatrč s priemerom asi dva a pol metra, so slamenou strechou, obohnanou prúteným tŕňovým plotom, ktorý chráni pred šelmami. Dnu je ležovisko muža a za prútenou stenou spia pokope ženy a deti.

"Hoci detí je v rodine veľa, jedna žena ich má v priemere iba tri - štyri. U kočovníkov totiž platí, že majetku a detí treba len toľko, koľko žena dokáže preniesť na chrbte."

Postarať sa o masajskú domácnosť nie je ľahké.

"Najmä nosenie vody, niekoľkokrát denne aj niekoľko kilometrov, je pre nás nepredstaviteľná drina. Aj najjednoduchšie úkony v kuchyni, ako dať variť hrniec vody, znamenajú pre masajskú ženu hodiny práce. Jedlo sa pripravuje na ohni, čo devastuje africkú prírodu. Nie náhodou práve z Kene pochádza držiteľka Nobelovej ceny Wangari Maathai, ktorá tu spustila iniciatívu za výsadbu stromov."

Muži v bani, ženy v politike

Hoci Keňa a Tanzánia sú v porovnaní so Slovenskom zaostalé, nájdu sa tam pozitívne ostrovčeky. Napríklad zastúpenie žien v politike.

"V Tanzánii je to až tridsať percent, a dokonca sa snažia dosiahnuť paritné zastúpenie. Vraj je to preto, že za čias kolonializmu boli najlukratívnejšie pracovné príležitosti v baníctve. Nebolo tam treba vzdelanie, takže muži išli hneď po základnej škole do bane, kým ženy pokračovali vo vzdelávaní. A keď sa kolónie začali meniť na nezávislé štáty, začala sa vytvárať verejná sféra a hľadali sa vzdelaní ľudia, hlásili sa najmä ženy."

Ženy tu podstatnou mierou ovplyvňujú aj výsledky volieb.

"Volebných miestností je málo a volič, aby mohol odovzdať hlas, musí vystáť aj dvojhodinový rad. Trpezlivosť na to majú väčšinou ženy, medzi voličmi je ich až osemdesiat percent."

Namiesto šminiek antikoncepcia

V Tanzánii aj Keni je živá aj téma feminizmu.

"Existuje tam silné ženské hnutie. V Keni som bola v čase MDŽ a v novinách bola sviatku a ženskej problematike venovaná rozsiahla príloha."

Postavenie väčšiny Afričaniek však nie je závideniahodné. Väčšina má také slabé ekonomické pozície, že ich neberie do úvahy ani len reklama.

"Nikde som tam nevidela billboardy či obchody, ktoré by ženám natískali módu, kozmetiku. Jediné, na čo som videla reklamu, sú antikoncepčné tabletky. Rozprávala som sa najmä so ženami zo stredných vrstiev, ktoré si rodičovstvo plánujú, lebo si nemôžu dovoliť viac než dve-tri deti. Tie naozaj chudobné však na reguláciu počatia nemajú, takže tam je stále veľa detí aj nepredstaviteľnej chudoby."

Lov na ženy

Pre Afriku predstavuje veľký problém aj AIDS. Každá žena, s ktorou sa Oľga Pietruchová stretla, vychovávala dieťa niekoho blízkeho, kto umrel na smrteľný vírus. Hoci je veľa projektov na zamedzenie šírenia nákazy, napríklad všade sú hojne propagované kondómy a sú lacné, stále je veľkým problémom promiskuita.

"Tradičný prístup Afričanov k sexu je na naše pomery dosť frivolný, vernosť je skôr výnimkou. Muž je jednoducho lovec, a to platí aj pre poľovanie na ženy. Vďaka výchove sa síce prístup k sexu pomaly mení, ale ako mi povedali miestne feministky, výchova k abstinencii je rovnakou utópiou, ako by im vysvetľovali, že majú prestať dýchať."

o o o

Hoci kultúrne rozdiely medzi Európou a špeciálne masajskou Afrikou sú veľké, existujú európske ženy, ktoré sa dokázali prispôsobiť.

"Po návrate na Slovensko som si prečítala fascinujúcu knihu Biela Masajka. Autorkou je švajčiarska podnikateľka, ktorá sa počas dovolenky v Keni zoznámila s mladým masajským bojovníkom a bláznivo sa do neho zamilovala. Vydala sa za neho a začala žiť tradičným spôsobom života, v hlinenej chalúpke, spoločne s jeho matkou. Vydržala štyri roky, potom ho opustila a vrátila sa do Švajčiarska. O svojich skúsenostiach napísala román, ktorý sa stal bestsellerom. Sfilmovali ho a preložili do dvadsiatich jazykov. Kto sa chce viac dozvedieť o živote masajských žien, nech si ho určite prečíta."

FOTO - OĽGA PIETRUCHOVÁ

Kde sú korene obriezky?

Máloktorá Afričanka sa odhodlá o obriezke prehovoriť. Svedectvo o ich utrpení však podali napríklad lekári ako Bogdan Szczygiel v knižke Rubikon čiernych dievčat:

"Maximálne dvanásťročné dievča nemalo veľké ani malé pysky ohanbia a klitoris. Na ich mieste boli len dlhé rovnobežné jazvy. Vstup do pošvy bol maličkým otvorčekom, nie hrubším než zápalka, a jeho okraje boli tvrdé a zjazvené. S veľkými ťažkosťami sa dalo lokalizovať ústie močovej trubice. Napriek tomu sa dá povedať, že dievčatko sa stalo vlastne šťastnou obeťou rituálneho odstránenia klitorisu. Pri tomto zákroku totiž každé desiate vykrváca. Pozitívom je aspoň to, že babice, ktoré zákrok robia, sa vyznajú vo svojom remesle a niekedy už využijú penicilín, ktorý zachránil nejedno dievča. Dokáže však zlikvidovať len infekciu, nie krvácanie a ďalšie komplikácie, ako napríklad tie u mladej Dogonky, ktorej nešikovná babica okrem klitorisu odsekla aj pysky ohanbia. Keď potom prišla prvá menštruácia, krv upchala ústie pošvy a dievča začalo trpieť strašnými bolesťami, ktoré ju priviedli až na operačný stôl."

Lekár sa snažil vypátrať korene barbarského zvyku. U rôznych kmeňov sú rôzne. Podľa jednej povesti, keď prvý obrezaný muž začal po zahojení rany spať so svojou ženou, nenachádzal telesné uspokojenie. Vysvetlil si to tak, že ich pohlavné orgány sa k sebe nehodia. Žena sa preto obrátila na šamana, aby ju operoval rovnako ako muža, a on jej odsekol pysky aj klitoris. Ona operáciu prežila, no šaman po nej oslepol. Odvtedy ženskú obriezku robia len staré skúsené ženy a muži nesmú byť ani len svedkami zákroku. Výnimkou je len manžel babice, aj to iba u niektorých kmeňov.

Iným vysvetlením obriezky je estetický motív. Muži kmeňa Nandi tvrdia, že sa im nepáčia visiace záhyby medzi nohami žien. Bambarovia zase pripisujú zákroku magický význam. Pri styku so ženou, ktorej neodstránili klitoris, vraj hrozí mužovi smrť. Ďalšie kmene veria, že dieťa prichádza na svet s vlastnosťami zdedenými po oboch rodičoch. Chlapcova predkožka je teda zvyškom ženskosti, kým klitoris je mužský prvok, a po dosiahnutí dospelosti ich preto treba odstrániť. (bd)

FOTO

Toto je typická predstava Európana o thajskej žene - ohybná krásavica vlniaca sa do rytmu. Okrem tanečníc je však v Thajsku aj veľa žien vo vysokých pozíciách. Starostiek či riaditeliek bánk je určite viac než na Slovensku.

Africké ženy nosia aj tažké náklady na hlave bez toho, že by ich museli pridŕžať rukami. Takýmto spôsobom nosia nielen nákupy, ale aj drevo na kúrenie či vodu. Bežná hmotnosť nákladu je až dvanásť kíl.

Počas návštevy malej rybárskej dedinky sa Oľga Pietruchová stala raritou pre africké deti. Priťahovali ich najmä blond vlasy a fotoaparát. V časti Afriky, kde na belocha temer nenarazíte, si na vlastnej koži vyskúšala pocit príslušníkov menšín, pre ktoré sa doma angažuje.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  1. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Moskva alebo Petrohrad?
  4. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 667
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 106
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 824
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 670
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 447
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 098
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 020
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 857
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 472

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.

Neprehliadnite tiež

Frida Kahlo: K nešťastiu v živote mala svojský prístup, dávala ho na plátno

Mexická maliarka je dodnes legendou, dokázala konkurovať mužom a vysporiadať sa s osudovými ranami vďaka maľovaniu.

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.

Vybrali sme desať receptov na vegánske zákusky

Aj vy máte problém zohnať maslo a vajcia? Inšpirujte sa našimi tipmi na koláče a zákusky, v ktorých ich nebudete potrebovať.