Všetko je super, má to iba jeden háčik. Je ženatý!

Chcete ho, musíte ho mať. Snažíte sa ako nikdy. Dávate mu svoje telefónne číslo. „Budem veľmi rada, keď mi zavoláš a ešte sa stretneme. Bol si skvelý“

Čakáte. On zavolá. Musí. Zavolal. Hurá. Navrhujete najprv večeru, potom pôjdete k vám. Súhlasí. Dôkladne sa pripravíte, ste ešte krajšia ako minule. V duchu rozmýšľate, o čom sa budete baviť. O jedle, o spoločnosti... Nenápadne sa ho musíte spýtať na prácu, chcete o ňom vedieť viac.

Pre neho je večera predohra, čaká kým pôjdete k vám. Pre vás je to rande. Je skvelý. Asi ste sa zamilovala. Aj on pripúšťa, že to bol príjemne strávený večer. Uvidíte sa o týždeň. Dlho ale inak nemôže, má povinnosti.

Opäť čakáte. Týždeň je dlhá doba. Rozhovor pri večeri je uvoľnenejší ako minule. Aj on už sa baví. Je mu s vami dobre. Je uvoľnený, smeje sa. Idete k vám. Sex je super. Prekrásny večer. Zasa o týždeň.

Čakáte. Volá už na ďalší deň, či nemáte čas zajtra. Jasné, že máte. Ale budúci týždeň sa neuvidíte, Pýtate sa prečo? Ide s manželkou k jej rodičom na oslavu narodenín. Boom. Svet sa zatočil. Je ženatý!!! Čo teraz? Ľúbite ho. Stretáva sa s vami, je mu s vami dobre, sám to povedal. Určite ju už neľúbi. Rozvedie sa. Určite.

Večera je dobrá, rozhovor trochu kostrbatý. Pýta sa, či vám nevadí, že má záväzok. Vraj už iba formálny. So ženou sa skoro nerozpráva. K jej rodičom ide iba z povinnosti, sú to konzervatívni ľudia. Či vám to vadí?! Samozrejme, že to vadí, ale nie ste predsa bláznivá, aby ste mu to povedala a stratila ho. A tak iba krútite hlavou, usmievate sa a objednávate si dezert. Musíte sa upokojiť, čokoládová torta, to je ono. Zaplatí, idete k vám. Sex je skvelý ako vždy, zabúdate na problémy.

Čakáte. Týždeň sa vám vlečie ako večnosť. Pri jedle sa ho jemne pýtate na rozvod. Vraví, že o ňom ešte neuvažoval, ale že to nie je až taký zlý nápad. Spýta sa právnika.

Čakanie. Večera. Právnika sa ešte nepýtal. „Dcéra má teraz v škole ťažké obdobie, dospievanie, poznáš to?“ Nepoznáte, ale so záujmom sa pýtate, nechávate ho vyrozprávať sa. Má deti, ale sľubuje, že sa rozvedie. Veď deti môže stretávať aj tak, určite sa s manželkou dohodne. Hovorí, že vás má rád. Nie je čo riešiť. Počkáte, určite sa rozvedie, keď ma miluje.

Čakanie, večné čakanie. Výhovorky. Stále je niečo dôležitejšie ako vy. Už máte toho čakania plné zuby. Ale čo vám iné ostáva? Milujete ho, život je pes. Dávate mu ultimátum. Buď sa rozvedie alebo je koniec. Hádajte, čo si vybral? Poviete si: „Som ja ale naivná. Vodil ma za nos. Užíval si. S manželkou žije normálne, má ju vraj rád a neopustil by ju. Hlavne kvôli deťom. Sú jeho životným šťastím.“

Je koniec. Koniec môjho šťastia, môjho sna. Koniec čakania. Čo ďalej?

Autor: Alexandra Mešková