Ako si vyberáme partnera?

Princípy voľby manželského partnera možno popísať nasledovne:

Zaujmi ma!
V prvej fáze je dôležité, aby človek niečím vzbudil náš záujem. Môže pritom ísť o fyzický vzhľad, psychické vlastnosti, správanie alebo sociálne postavenie v spoločnosti. Dôležité je tiež, ako sú vlastnosti potencionálneho partnera oceňované v danej kultúre. Svoju úlohu zohráva šarm, charizma, vtip. Obvykle si vyberáme niekoho, kto je približne rovnako atraktívny ako my.

Sme si podobní?
V druhej fáze, po naviazaní kontaktu, zisťujeme, či máme podobné záujmy, hodnotový rebríček, postoje k životu. Úspešnému rozvoju vzťahu napomáha zhoda v náboženskom vyznaní, približne rovnaký sociálny pôvod, zhoda názorov na politiku, súlad v sexuálnom živote- či máme podobný sexuálny apetít, zhodneme sa vo frekvencii pohlavného styku, v tom, akým spôsobom by mal náš sexuálny život prebiehať. Ak má jeden z dvojice výrazne odlišné požiadavky a preferuje aktivity, ktoré druhý z dvojice odmieta, vzťah zrejme skončí v tejto druhej fáze a rozpadne sa.
Približná podobnosť v hodnotovom rebríčku (umiestnenie hodnôt ako zdravie, rodina či peniaze) vytvára základ pre harmonické spolužitie.

Dopĺňame sa?
V tretej fáze sa zisťuje, či sa v jednotlivých úlohách dopĺňame- v partnerskej úlohe, rodičovskej úlohe, hospodárskej úlohe pri finančnom zabezpečovaní rodiny, tiež napríklad i v potrebe starať sa o druhého a nechať druhého postarať sa o mňa, ak je jeden dominantnejší, je dôležité, či druhý dokáže viac ustúpiť, dokážeme sa dohodnúť pri deľbe domácich prác?

Vo všetkých troch fázach sa uplatňuje teória vyváženosti, obaja partneri by mali mať pocit, že ich vklady do vzťahu sú úmerné ziskom, ktoré zo vzťahu majú. Ak má jeden z partnerov pocit, že do vzťahu investuje výrazne viac, než z neho získava, nebude ho prežívať ako uspokojivý, aj keď sa z nejakých príčin rozhodne v ňom zotrvať.

Autor: Monika Rolková