Zatočte s trémou

Zvyčajne sa tréma prejaví v chvení hlasu, zrýchlenom tepe, potení dlaní, nepríjemnom stiahnutí žalúdku, niekto sa zvykne aj červenať. Určitá mierna trémy má na vystúpenie pozitívny vplyv, človek sa koncentruje, je v stave akéhosi vnútorného nabudenia. Po prvej vete prejavu zvykne nervozita opadnúť. Čo ak sa nás však tréma drží, znepríjemňuje nám akýkoľvek prednes, uberá nám na istote a zhoršuje naše výkony?

1.Pri verejnom vystupovaní je dôležitá skúsenosť. Čím viac vystúpení máme za sebou, tým viac sme si istí a skvalitňuje sa náš vonkajší prejav.

2.Svoj prejav si dôkladne pripravíme, učíme sa ho nielen tým, že si ho čítame a opakujeme, treba si ho povedať niekoľkokrát aj nahlas.

3.Prednesieme ho imaginárnemu publiku a potom môžeme vyskúšať prednes pred publikom domácim (členovia rodiny, blízki priatelia).

4.Pred skutočným verejným prejavom sa niekoľkokrát zhlboka nadýchneme, pomáha to k upokojeniu.

5.Pri samotnom vystúpení sa sústredíme na konkrétny výkon, nerozptyľujeme sa obavami. Ak máme obavy z publika, predstavíme si, že tam nie je.

6.Zľahčíme si v duchu význam situácie, nejde o život. Nikto od nás neočakáva dokonalý prejav.

7. Myslíme na niečo, čo nám podporí sebavedomie (na minulé úspechy a pod.)

8.Ako pomôcku pred nervozitou (kedy nevieme čo s rukami, máme pocit, že všetci vidia, ako sa nám trasú a pod.) si môžeme počas prejavu vziať do ruky napríklad pero.

9.Ak sa napriek všetkému pri vystúpení vždy červenáme, pokojne to oznámime pred svojím prednesom publiku, všetci sa zasmejú a atmosféra sa uvoľní.

Autor: Monika Rolková