Tomáš je šťastný, to ma priťahuje

Rozhlasovú moderátorku vtedy poznali väčšinou iba fanúšikovia Fun rádia. Dnes o nej hovorí skoro každý. Šoubiznis poriadne zamiešal karty v jej živote. Súťaž Slovensko hľadá SuperStar z nej spravila moderátorskú hviezdu, ktorej šarmantný humor zvalcoval zažité predstavy o ženskej kráse a inteligencii. A krátko na to ešte aj vhupla do nečakaného, no o to atraktívnejšieho ľúbostného vzťahu.

Druhý ročník speváckej súťaže, kde zastupovala nežnejšiu polovičku moderátorského tandemu, sa práve skončil. O pracovné ponuky však nemá núdzu. Je žiadaná a rozmýšľa, čo ďalej. Teraz si však môže na chvíľu vydýchnuť. Sedíme spolu v kaviarničke a ona otvorene odpovedá na všetko, čo sa pýtam. Hovorí aj o vzťahu s Tomášom Bezdedom, aj o spolupráci s Pycom. A celý čas je presne taká prirodzená, šarmantná a pohotová ako na obrazovke.

Pred tromi rokmi ste ako obľúbená moderátorka Fun rádia tvrdili, že byť neviditeľnou je zábava. Odvtedy ste urobili slušnú moderátorskú kariéru aj v televízii. Aj to je zábava?

Vyvŕbilo sa to tak, že pre mňa musí byť zábavné byť aj viditeľnou. Ale vlastne v tom nie je žiaden rozdiel. Akurát ľudia si spočiatku museli zvykať na vizuál, ktorý patril k môjmu hlasu. Riešil sa o to viac, o čo menej som bola vnímaná ako štandardný typ.

Mali ste niekedy starosti so svojím výzorom?

Náhodou, istý čas som bola aj tá, ,do ktorej boli všetci'. Svoj výzor som si začala viac všímať na strednej škole, keď sa všetko na mne začalo vyvíjať a rástlo. No nikdy som veľmi neriešila, či mám čudne tvarované kolená alebo obočie, ako moje spolužiačky. Dnes, keď niekde vidím svoju zlú fotku, poviem si - nevyzerá to dobre, ale nezbláznim sa. V tomto smere ma spoľahlivo zocelilo Fun rádio, kde to môj nos svojho času od kolegov poriadne schytával.

Predstavovali ste si niekedy, že vás ako moderátorku spozná celé Slovensko?

Pravdupovediac, nezvyknem si predstavovať, čo bude. Skôr som dúfala, že budem mať vždy čo robiť, že príležitosti budú mať stále väčšiu hodnotu a budú zaujímavejšie. Bola som rada, že som vo Funku, a keď prišli ďalšie ponuky, tak som sa tešila.

Bolo ťažké rozhodovanie, ktorú ponuku prijať, a ktorú nie?

Zopár televíznych ponúk som odmietla ešte skôr, než ma ľudia spoznali aj mimo rádia. Hovorila som si, radšej počkať, ako sa vykoľajiť na nejakú nesprávnu dráhu. A ani som vlastne nevedela, či mám čo ukázať. Potom prišla ponuka robiť humoristickú reláciu S.O.S. Dlho som nad ňou uvažovala, ale s jej pôvodným scenárom som sa nakoniec nestotožnila. A hlavne, nepoznala som kolektív ľudí a nemala som pocit, že náš humor je podobný. Neskôr som skúsila Sedem s. r. o. To bola dobrá škola. A keď prišla SuperStar, povedala som si, že bude fajn zviditeľniť sa v niečom, čo je pre mladých ľudí. Poznala som formát a cítila som, že tento priestor mi bude vyhovovať. Splnilo sa to, a dokonca to predstihlo moje očakávania.

Práve ste domoderovali druhý ročník tejto relácie. Bol pre vás rovnako dobrý ako prvý?

Čo sa týka moderovania, myslím si, že sme sa posunuli ďalej. Teraz už nestačila iba hystéria okolo súťažiacich, bolo treba robiť viac srandy a zapojiť herecké vlohy. Viac či menej nám vychádzali. Boli sme uvoľnenejší. Myslím, že sme urobili maximum, a keby sme sa snažili viac, už by to vyzeralo, že sa chceme robiť zaujímavejší ako súťažiaci. Možno sa niektorým ľuďom zdal prvý ročník lepší, ale asi to bude preto, že už sami neprežívali program tak ako predtým.

Keď ste s Pycom moderovali prvý ročník, hovorilo sa, že v súkromí nemáte veľa spoločného. Zmenilo sa to?

Že by sme si pravidelne volali, to nie, ale znášame sa dobre a v moderovaní sa vieme čím ďalej tým lepšie nájsť. Pyco nie je konfliktný, robí sa s ním príjemne. Mimo práce sa naďalej nestretávame, jedine v spoločnosti iných našich spoločných známych.

Musíte sa snažiť udržiavať takúto úroveň vzťahu?

Na vzťahu s Pycom som musela pracovať, keďže pred SuperStar sa naše cesty nejako výraznejšie nestretli. Vypracovali sme si ho akoby z pozitívneho donútenia. Ale keďže sme dosť podobní, tak to nebol problém. Už som moderovala akcie so všelikým a viem, že niektoré vzťahy sa vypracovať ani nedajú.

Práve pred rokom ste začali chodiť s Tomášom Bezdedom, finalistom minuloročnej SuperStar. Vašu lásku sprevádzal veľký záujem médií. Aké to bolo?

Kým sa dalo, skrývali sme sa, lebo sme sami chceli zistiť, či toto naše bizarné spojenie má, alebo nemá životnosť. Potom sa to prevalilo, poskytovali sme trpezlivo rozhovory. Pretriasal sa náš vekový rozdiel, dostávali sme všelijaké prívlastky - on bol ten cukríček, ja zase tá, čo stojí pevne na nohách, vie, čo chce a na svoj vek ešte aj staršie pôsobí. Žili sme na dvoch bojiskách. Bolo to zložité, lebo aj sama som sa dlho čudovala, že s ním chodím, a nestretla som sa s nikým, kto by to chápal. Najviac som sa obávala, že nás ľudia budú vnímať ako tých, čo sa ukazujú spolu v novinách.

Ako vidíte Tomáša v porovnaní s predchádzajúcimi priateľmi?

Veľmi ich neporovnávam. Ale myslím si, že teraz prežívam vzťah, v ktorom nemá miesto samoľúbosť. Tomáš je otvorený, priamy, nemanipuluje a prizná si, že niečo nevie. V tom cítim silu, a preto pri ňom dokážem byť sama sebou. Jednoducho, Tomáš je šťastný, a to ma priťahuje. Do sveta, v ktorom sa pohybujem - kde mnohí chcú byť strašne cool a rebelantskí - zrazu vniesol pohodu, nadhľad a úsmev. Mala som pocit, že presne to mi v živote chýba.

Vnímate vekový rozdiel?

Ak sa pýtate, či nám to spôsobuje problémy, tak nie. Každý vo vzťahu zažíva chvíle, keď to nefunguje najideálnejšie, ale určite to nie je kvôli vekovému rozdielu. Tomáš je síce pre mňa skúškou trpezlivosti, ale mnohému sa pri ňom učím, a myslím, že aj on je na tom so mnou podobne. Je to vzťah, na ktorom sa dosť veľa pracuje, a prináša to ovocie.

Je to aj vďaka médiám?

Áno. Sme nútení všetko, čo o nás napíšu, riešiť, vydiskutovať si nezrovnalosti, byť v strehu. Vieme, že musíme držať spolu, lebo inak budeme zraniteľnejší. Ale na druhej strane, k tomu, aby sa človek zoceľoval, nepotrebuje byť medializovaný. Ak osud má v pláne, aby sme riešili spolu všelijaké skúšky, tak nám bude vždy posielať niečo, čo sa nás oboch bude týkať.

Oddeľuje vás šoubiznis od bežnej reality?

Život človeka, ktorý je mediálne známy, je tiež reálny. Poznám ,bežných ľudí', ktorí sú oveľa viac mimo reality ako ja. Kontaktujem sa s ľuďmi, ktorí majú so mnou vyvážený vzťah a vieme sa spolu dobre zabaviť. Mnohých poznám ešte z detstva a vedú celkom obyčajný život.

Môže medzi vami a ľuďmi, ktorí vás poznajú len z médií, vzniknúť pri osobnom stretnutí komunikačná bariéra?

Závisí to od toho, ako k človeku pristupujem. Či mu dokážem dať najavo, že nemusí mať bariéru, alebo si, naopak, udržím odstup, keď sa mi zdá, že to preháňa. Snáď mám natoľko vyvinutú intuíciu, že to vycítim.

Mnohí vaši fanúšikovia, či naopak, kritici, vás rozoberajú na internete. Komunikujete s nimi?

Absolvovala som niekoľkokrát chatovanie, ale vždy pre konkrétne médium. Je to celkom dobrá možnosť konfrontovať sa s ľuďmi a ich reakciami. Niekedy to nie je žiaden med lízať. Ľudia mi dávajú priamočiare otázky, ja sa zase rada ,hecnem' a zisťujem, či im dokážem pohotovo, trefne, výstižne odpovedať. Určite však nechodím na internetové fóra. Tam vám naložia, čo chcú, lebo im je jedno, či sa budete, alebo nebudete obhajovať. Naposledy som sa na niečom podobnom zúčastnila pred troma rokmi a hoci som vedela, že si reakcie nemám brať príliš k srdcu, emócie prevážili, a potom som sa z toho dva týždne spamätávala. Takže na internete sa pohybujem len po bezpečných uličkách.

Nenecháte sa len tak ľahko zneistiť?

Myslím si, že všetko, čo sa udeje, je v zásade neutrálneho pôvodu, a ide o to, ako si to konkrétny človek prefiltruje. Kedysi som vnímala veci viac negatívne, ale postupne sa učím pozerať sa na ne tak, aby som ich mohla založiť do svojho pozitívneho šuplíčka. Je to niekedy trochu nasilu, ale zistila som, že sa inak nezmením. Samozrejme, neznamená to, že sa budem do nemoty usmievať, ale učím sa viac ovplyvňovať to, ako mi funguje mozog. Na to by človek nemal byť lenivý. Nemal by dopustiť, aby ním lomcovali vášne, a pritom mať v sebe bordel. Udržať si pozitívny prístup, teda byť optimista, ale vidieť veci reálne, to stojí za to.

Bývate ešte s rodičmi?

Ešte som sa neodsťahovala, hoci také fámy kolujú. Bývam s Tomášom v záhradnom domčeku, kde som predtým bývala sama. Je to super, hrabeme lístie, opekáme si, nikomu by sa odtiaľ asi nechcelo ísť preč. Navyše, keď bývate s rodičmi v jednom areáli, tak vám nedá nezastaviť sa, mama vždy povie, poď, tu sa najedz. A vy si potom prirodzene vytvárate akúsi pohodlnosť, ktorá možno nie je pre budúcnosť taká osožná. Uvedomujem si to. A hlavne, zarobila som si nejaké peniaze, a tie sa podľa mňa oplatí investovať do nehnuteľnosti. Nie sú to síce štyri milióny, ale keď sa poskladáme, nemusíme riešiť hypotéku. To je jeden veľmi veľký bonus fungovania v šoubiznise.

Ako vás teraz berú rodičia?

Stále s nimi riešim všetko. Najviac s mamou, to je prirodzené, ale rada sa porozprávam aj s otcom, ktorý má odťažitejší pohľad, a ten niekedy potrebujem tiež. Sú to úplne normálne rozhovory, každý dostáva od každého odozvu. Akurát so sestrou sa bavíme na diaľku, lebo žije v Nemecku. Ale sme dobrí spoločníci.

V médiách sa zoširoka rozoberala spolupráca vášho otca s bývalou ŠtB. Ako ste to v rodine prežívali?

Nemali sme problém o tom hovoriť. Ani v minulosti. To, v akom režime žijem, čo sa môže a čo nemôže hovoriť, som vedela, keď som mala sedem rokov. Naši hrali s nami otvorenú hru, od detstva sme sa doma rozprávali aj o politike. Možno preto mám v pamäti aj revolúciu. Za otcom v minulosti, samozrejme, chodili eštébáci, veď komunikoval so zahraničnými novinármi. Rozprával mi, ako veci fungujú a ja som nemala dôvod mu neveriť. A nemám ani teraz, pretože si všetko povieme.

Ako dnes vidíte svojho otca?

Nie je to typ, ktorý sa chce udržať v politike za každú cenu, napriek tomu, že má schopnosti. Veľa pracovne cestoval, vždy prišiel naplnený energiou, nadšený, koľkými jazykmi sa dohovoril a akých zaujímavých ľudí stretol. Myslím, že zažil veľmi pekné obdobie, v ktorom boli ocenené jeho schopnosti, na ktorých makal. A maká aj teraz.

Obaja vaši rodičia majú blízko k umeniu, vy tiež. V detstve ste vraj veľa kreslili. Máte aj dnes také chvíle?

Teraz chodím hlavne do práce. A potom uspokojujem svoje sekundárne potreby - chodím cvičiť, lebo potrebujem mať kondičku a dobrý fyzický rytmus, učím sa jazyky, lebo viem, že si potrebujem trénovať mozog. Občas zájdem do divadla alebo na výstavu a ťahám aj Tomáša. No máločo robím naozaj preto, aby som si oddýchla. Neviem si na to teraz vyhradiť čas a myslím na to, že mi to chýba. Pamätám si, že v detstve, pri mame, som sa pri kreslení strašne upokojila. Najradšej som kreslila všetkých na kolieskových korčuliach.

Adela Banášová sa narodila 12. októbra 1980 v Bratislave, kde vlani dokončila štúdium kulturológie na Filozofickej fakulte UK. S moderovaním začala už ako štrnástročná, keď sa v niekdajšej VTV objavila na konkurze do programu Teenage, kde sa spomedzi štyristo kandidátov dostala do prvej desiatky a odmoderovala jedno vysielanie. V šestnástich prišla do televízie Markíza ako lietajúca reportérka. V roku 1997 sa objavila vo finále súťaže Elite model look. Od roku 1999 pôsobí vo Fun rádiu, kde istý čas moderovala aj vlastnú reláciu Fun Fatal. Na televíznych obrazovkách sa prvýkrát objavila v relácii FUN o piatej, neskôr v humoristickom programe televízie Markíza Sedem s.r.o. a napokon v relácii STV Bumerang. Spolu s kolegom z rádia Martinom (Pycom) Rauschom odmoderovala dva ročníky súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Vo februári tohto roka získala sošku OTO 2005 v kategórii moderátor zábavných programov. Je dcérou keramičky Márie Banášovej a poslanca Jozefa Banáša.