Miro Veselý: Zhodiť sa dá len bez hladu

ov a hmotnosť si drží už rok. Kedysi uverejňoval v známom internetovom magazíne recepty na výdatné a nezdravé jedlá, dnes pôsobí asketicky. Skúsenosti si nenechal pre seba - prevádzkuje internetovú stránku o chudnutí, ktorá má už okolo tisícky návštev denne a vydal aj úspešnú knihu Chudnutie v sebaobrane, zvláštnu tým, že je určená pre mužov. Oproti podobnej literatúre z nej priam vyžaruje osobná skúsenosť.

Aký je skutočný príbeh obézneho človeka, z ktorého sa stal štíhly muž?

Tučnieť som začal veľmi dávno a išlo to veľmi pomaly. Vnímal som, že priberám, ale napriek tomu som postupne začal jesť úplne nepríčetne. Napríklad som si na obed nakrájal celý veľký peceň chleba, odstránil kôrku, aby som to nemusel dlho žuvať, namočil do vajec, vysmažil a celý som ho zožral na obed. Slovo zožral by som zdôraznil, lebo ja som nejedol, ale hltal. A za dve - tri hodiny som bol zasa hladný. Tak som si dal na olovrant dve kilá banánov. Myslel som si, že banány sú ,diétne', čo je hlúposť. Potom som náhodou videl v televízii dokument o chlapovi, ktorý schudol 120 kíl. Vtedy som sa naštval a povedal si, že tých mojich štyridsať kíl nadváhy musí ísť dolu.

Vybrali ste si nejakú diétu?

To nie. Dobrovoľne som nebol schopný obmedziť sa v jedení, tak som išiel k lekárovi, aby mi predpísal tabletky, čo je najhorší možný spôsob, ako chudnúť. Vybral som celé balenie lieku a hmotnosť naozaj klesla o päť - šesť kíl. Bol som spokojný, ale postupne som sa vrátil k rovnakému spôsobu stravovania a kilá išli zasa hore. Zopakoval som to trikrát, kým som pochopil, že toto nie je cesta. Začal som čítať literatúru a zdúpnel som z toho, čo všetko treba vedieť, ak chcem hmotnosť reálne zraziť. Mnoho ľudí chce schudnúť, ale spravidla majú len hmlisté informácie o tom, ako na to. Začal som teda meniť stravu a zistil som, že to funguje, že sa dá chudnúť bez hladu a bez liekov. Len tým, že si človek kontroluje, koľko energie do seba dostane.

Bolí to?

Môže to bolieť a nemusí. Na jednej strane je nutné vzdať sa niektorých vecí a na druhej strane človek nemusí, ba dokonca nesmie trpieť hladom.

Ako by ste charakterizovali svoju metódu?

Tak, že to nie je žiadna metóda. Prečítal som si dvadsať - tridsať kníh o chudnutí a zorientoval som sa. Chcem zdôrazniť nevyhnutnosť štúdia literatúry. Je neuveriteľné, ako veľa vieme z médií o svete okolo nás a ako málo sa venujeme tomu, čo jeme. Ľudia nemajú predstavu o tom, aké malé množstvo jedla stačí na to, aby sme v zdraví prežili. Pod tlakom reklamy, zvykov a dostatku sa úplne zbytočne obžierame. Človek však pomerne rýchlo získa prehľad a vie, povedzme, koľko ryže si môže dožičiť. Mnoho obéznych ľudí si však hľadá výhovorky - to je podobné ako s alkoholikmi. Tí si tiež vždy vedia vymyslieť vážne dôvody, prečo pijú, a pritom ide o obyčajnú závislosť.

Čo je okrem vedomostí pri chudnutí podstatné?

Dobrá, kvalitná strava - tá je nutná nielen pre chudnutie, ale pre zdravie vôbec. Dôležité je jesť aspoň päťkrát denne. S mierou. Tú mieru však väčšinou človek nepozná, preto si treba aspoň pár dní vážiť a zapisovať všetko, čo zjeme. Pomocou energetických tabuliek sa potom dá vypočítať, koľko energie obsahujú jedlá. Ďalšia podstatná vec je pitný režim. Ak človek do seba nedostane tri litre vody denne, neschudne.

Boli ste gurmánom. Môžete si dožičiť aj teraz? Nie je to "rehoľa", stále odriekanie?

Aj labužník si môže dožičiť. Len si musí nájsť správne jedlá. Napríklad ja si rád robím lososa. Je zdravý, chutný a len tak ľahko sa z neho nepriberie. Žiaľ, nedá sa urobiť to, že ak má niekto rád rezne, dá si malý kúsoček rezňa a tri hranolčeky, čo by bola energeticky rozumná dávka. Po takom malom objeme jedla bude človek hladný a nevydrží to a dá si aj niečo iné. Navyše, takéto malé dávky jedla neobsahujú dostatočné množstvo živín, čo je nebezpečné.

Vo svojej knižke píšete, že ste počas chudnutia odmietali fyzickú aktivitu, teda cvičenie.

Keď som začal študovať literatúru o chudnutí, hneď som zamietol knižky, kde boli nakreslené cvičiace postavičky. Systematicky som odmietal akýkoľvek pohyb, bol som lenivý. Pohyb som pociťoval ako neznesiteľnú záťaž, mal som ťažkosti so srdcom, už keď som pobehol pár metrov na električku. Športu som trocha prišiel na chuť, až keď som schudol. Preto si myslím, že hrôza z fyzickej aktivity by nemala pohodlných ľudí odradiť od chudnutia - nech začnú chudnúť bez športu. Lepšie a aj zdravšie sa však chudne, ak človek športuje. O tom niet pochýb. Aj ja som už začal pravidelne chodiť do posilňovne, aby som si vypracoval svaly, ktoré som stratil schudnutím bez pohybu. Priznávam, nikdy sa mi nechce ísť cvičiť. Ale už po pár minútach námahy sa to mení. Cvičenie navodzuje dobrú náladu vďaka endorfínom, takže končím spokojný, že som tam bol. Aj keď cvičím len niekoľko mesiacov, už sa to odrazilo aj na zdraví a kondícii. Je ľahké cvičiť, keď je človek ľahký.

Keď človek veľa športuje, môže aj veľa zjesť?

Mnoho ľudí si myslí, že stačí, keď pôjdu trikrát do týždňa cvičiť aerobik a môžu jesť, čo chcú. To však, bohužiaľ, nefunguje. Pri cvičení toho spálime menej, ako by sme sa nazdávali. Minule som bol so známym na obede v reštaurácii a skritizoval som jeho veľkú porciu. On na to, že veď športuje. Vypočítal som, že na ,spálenie' jeho porcie by bolo treba hodinu a pol ostrého squashu. A to je dosť. Cvičenie je, samozrejme, dôležité - zrýchľuje metabolizmus, je dobré na srdce a navodzuje dobrú náladu, zlepšuje myslenie. Keď človek cvičí, môže si dožičiť o niečo viac jedla. Ale príjem kalórií si musí aj tak strážiť.

Vaše poznatky ste si nenechali pre seba, prevádzkujete stránku www.chudnutie-ako.sk s veľmi živými fórami, kde radíte aj konkrétnym ľuďom. Ako a prečo vznikla?

Pôvodne som ju vytvoril, aby som nemusel stále rovnako odpovedať na otázky, ako sa mi podarilo takto výrazne schudnúť. Vo fóre sa však vytvorila živá skupina ľudí, s niektorými sa stretávam aj osobne. V profesionálnych centrách liečby obezity sa pracuje v skupine. Stránka túto skupinu tak trochu nahrádza. Je to dôležité, lebo keď človek začne chudnúť, je v úvodnej fáze plný energie, ale príde denná rutina a dostane chuť na sladké alebo rezne a podobne. Potom si dá večer keksík, má pocit, že zlyhal a trpí pocitmi viny. Má dojem, že nikdy nedokáže schudnúť. Vtedy hrozí že rezignuje a prestane bojovať. Ak si však s nami píše, podržíme ho. Vysvetlíme mu, že neurobil nič zlé, naopak, je predsa skvelé, že celý deň dodržiaval racionálnu stravu. Mám radosť, že na fórum chodia veľmi príjemní až obdivuhodní ľudia.

Dosť moletnejších či priamo tučných ľudí hovorí, že byť štíhlym je diktát módy, reklamy, konvencia súčasnosti a podobne, a že oni si vyhradzujú právo byť sami sebou. Ako sa pozeráte na tento postoj?

Výhovorka sa nájde vždy. Nikto nemôže nikomu zakázať byť tučný, tak ako nikto nemôže nikomu zakázať spáchať samovraždu. Ale byť tučný znamená byť chorý, alebo veľmi rýchlo spieť k chorobám, často smrteľným. Ak žena povie, že chce byť tučná, neverím jej. Zrejme len zvážila, že je pre ňu pohodlnejšie zomrieť skôr, ako sa obmedziť v jedení. Keď niekto v rodine speje k obezite, nemalo by nám to byť ľahostajné a takémuto človeku by sme mali pomôcť a vytvoriť na neho tlak. Žiaľ, v našich rodinách dávajú príbuzní ľuďom s nadváhou väčšie porcie, lebo veď oni zjedia viac, sú to vďační stravníci. Väčšina obéznych ľudí má rodinu, ktorá v istej chvíli zostala ticho. Tučné dieťa má často na svedomí jeho matka alebo babka. Kŕmili ho zle. Tuční ľudia často pôsobia, že sú v pohode. Ale často je to inak. Potia sa, ťažko sa pohybujú, môžu mať ťažkosti pri sexe. Týmto sa už chváliť nikomu nebudú. A časom pribúdajú choroby. Cukrovka, srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. No a potom príde bod zlomu a naši usmiati tlstí sa niekam stratia. Smrť po nich prichádza skôr... Oveľa poctivejšie by bolo, keby sa priznali - stlstol som a nedokážem s tým bojovať. Pomôžte mi.

Stretli ste sa pri chudnutí s predsudkami okolia?

Už keď som zhodil prvých dvadsať kíl, okolie ma začalo hamovať, už toľko nechudni, vyzeráš nezdravo. Chudnutie sa prejaví v tvári. Keď je človek tučný, má vyhladené vrásky, takže vyzerá mladšie. Je to ako lifting. Aj preto vyzerajú tuční tak spokojne. Keď som schudol ja, zrazu som začal vyzerať na svoj vek. A to nie je nič zlé.