Hriankovač

FOTO - ARCHÍV

Na jar roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny Spojené štáty americké. Celej Amerike sa začalo snívať o nemeckých ponorkách, ktoré sa blížia pod hladinou Atlantiku. Strojník Charles Strite, schovaný pred veľkými dejinami v dielni malej továrničky v meste Stillwater v štáte Minnesota na nemecké ponorky nedbal. Deň za dňom ho čoraz viac zožieral hnev na kuchárku miestnej jedálne. Za celý rok nedostal na obed ani raz hrianku, ktorá by nebola spálená na uhoľ. A kým sa najväčšie mozgy krajiny úporne snažili prísť na kĺb prístrojom, ktoré by ponorky odhalili a zničili, Strite sa namáhal nad nemenej náročnou úlohou: ako vymyslieť opekanie chleba na raňajky bez dohľadu človeka. V novembri 1918 sa prvá svetová vojna skončila. O pol roka neskôr podal Charles Strite patent na svoj nový vynález. Prvý vyskakovací hriankovač na svete zaregistrovali 29. mája 1919, pred 85 rokmi.

Stritov vyskakovací hriankovač mal niekoľko generácií predchodcov. Prvý elektrický opekač chleba vymysleli vo Veľkej Británii v roku 1893. Opekal len z jednej strany, vyžadoval dozor človeka a pravidelne končil vysypaním čierneho popola do pece. V roku 1909 si patentovala spoločnosť General Electric prvý elektrický hriankovač pre Američanov. Predával sa pod reklamným pútačom "Raňajky bez toho, aby ste museli ísť do kuchyne".

Stritovho nápadu sa ujala skupina obchodníkov, ktorá kvôli nemu založila firmu Toastmaster Company. Do roku 1925 sa im podarilo dostať hriankovač na trh. Kovová škatuľa zvaná Charles Strite Toastmaster opiekla chlieb z oboch strán a v dopredu určenom čase hrianky vyhodila. V Amerike mala obrovský úspech.

Predstava dvoch dozlatista upečených hrianok na raňajkovom tanieri sa stala nevyhnutnosťou pre celú generáciu amerických medzivojnových rodín. V tisíckach domácností sa každé ráno ozýval zvuk vyskakujúcich chlebíkov.

Okamžite sa prejavil aj veselý vrtoch, ktorý si mnohé hriankovače zachovali až do dnešných dní: pri vhodne nastavenej pružine dokážu vyskočiť aj po strop a bezpečne zapadnúť za kredenc. Druhý model Toastmastera Charlesa Strita z roku 1930 mal preto po bokoch uchytené drôtené košíky na vyletujúci chlieb.

Charles Strite netušil, že na druhom konci Spojených štátov má duchovného druha. Aj Otta Fredericka Rohweddera trápila problematika chleba. Špekuloval, ako ochrániť chlieb pred predčasným vysušením. Najprv prišiel s myšlienkou nastoknúť pokrájaný bochník chleba na ihlicu z klobúka a takto zabalený ho skladovať. Nápad sa neujal.

V roku 1928 už predstavil dômyselné zariadenie na krájanie a balenie chleba. Rohwedderov krájaný chlieb sa objavil krátko po uvedení na trh hriankovača Charles Strite Toastmaster, a to pod značkou Wonder Bread (Zázračný chlieb). Ten vynikajúco doplnil a ešte viac preslávil vyskakovací hriankovač.

Po 2. svetovej vojne sa hriankovač stal výzvou pre priemyselných dizajnérov. Na povalách amerických a britských domácností doteraz možno nájsť hriankovače 20. storočia najpodivnejších farieb, materiálov a tvarov.

"Hriankovanie" pritom vzniklo z núdze. Ako spôsob predlžovania životnosti chleba ho poznali už starí Rimania. Svoju činnosť volali "tostum", čo v latinčine znamená opekanie a horenie. Nadviazali na Egypťanov, ktorým sa pripisuje geniálny vynález chleba. V Egypte raz ktosi zabudol cesto na placky odstavené v kúte horúceho, vlhkého príbytku. Kým si naň spomenuli, nastal zázrak: cesto narástlo. Zázrak definitívne zrušili až bádatelia 17. storočia, keď objavili bunky kvasiniek.

Rimania priniesli zvyk opekať starý chlieb na svojich vojenských výpravách až do ďalekej chladnej Británie. Tam hrianka zakotvila natrvalo a stala sa súčasťou národnej kultúry. Už ako britská vec sa "toast" dostal s prvými kolonistami do Ameriky.

Okrem predĺženej životnosti sa totiž zo starého chleba opekaním stane sladká, chrumkavá pochúťka. V chlebe pri premene na hrianku prebehne chemická zmena zvaná Maillardova reakcia. Cukry a škrob začínajú karamelizovať a menia farbu, až zuhoľnatejú.

Najlepšie zhrnul spoločenský význam vyskakovacieho hriankovača, ktorý chlieb ohreje, ale nespáli, britský šľachtic Sir Alan Patrick Herbert. "Kritickým obdobím v manželstve sú raňajky," poznamenal na adresu užitočnosti prístroja.

Autor: Zuzana V. Očenášová