Okolie je konaním blízkeho človeka, ktorý sa pokúsi spáchať samovraždu, zaskočené, často nedokáže nájsť motív, ktorý ho dohnal až k takémuto extrémnemu riešeniu problému.
O samovraždách existuje v povedomí verejnosti mnoho mylných názorov. Napríklad:
Samovražda je náhle rozhodnutie.
Spravidla to tak nebýva, samovražda je obvykle dopredu plánovaná, v mysli človeka sa odohráva rozhodovací proces. Samotnému činu predchádzajú myšlienky, ktoré sa postupne upresňujú až k detailnému plánu, ako a kde čin uskutočniť.
Ten, kto o samovražde hovorí, ju nespácha.
Väčšina samovrahov o svojich zámeroch hovorí, signalizuje ľuďom v blízkosti svoj úmysel. Okolie sa k tomu často stavia nevšímavo, neprikladá tomu význam, zosmiešňuje podobné reči, alebo naopak, pokarhá dotyčného, ako môže niečo také povedať.
Tým, že s niekým o jeho samovražedných úmysloch hovoríme, nabádame ho vlastne k činu.
Myšlienku na samovraždu niekomu len tak nepodstrčíme, buď podobné úvahy má alebo ich nemá. Ak ich má, môže mu naopak pomôcť, keď si o tom bude môcť s niekým pohovoriť.
Najviac samovrážd je v období Vianoc.
Štatisticky sa ukázalo, že najviac sa ľudia k tomuto činu odhodlávajú na jar.
Samovrahovia sú psychicky chorí ľudia.
Len približne každý desiaty človek spácha samovraždu v súvislosti s tým, že má psychickú poruchu. Väčšia samovrahov vedie úplne normálny život, až kým sa nedostanú do situácie, pri ktorej majú pocit, že ju nedokážu vyriešiť inak než samovraždou.
Keď niekto prežije pokus o samovraždu, už sa o to v živote nepokúsi.
Niektorí ľudia sú radi, že sa ich podarilo zachrániť, pri mnohých samovraždách chýba pevný úmysel zomrieť, ide skôr o volanie o pomoc. Naopak niektorí zachránení sa o samovraždu pokúsia o krátky čas znova.
O samovraždu sa pokúsi viac žien ako mužov, ale muži sú vo svojom konaní úspešnejší, pretože volia obvykle drastickejšie metódy (strelná zbraň, obesenie), kdežto ženy sa skúšajú otráviť liekmi. Ohrozenou skupinou sú dospievajúci, starí osamelí ľudia, jedinci v kríze (napr.strata zamestania, dlhy, vážna choroba, väzenie).
Varovné príznaky, ktoré by sme si mali všímať:
-poznámky o budúcnosti typu „Už vás nebudem dlhšie otravovať.“ „Už tu s vami asi dlho nebudem.“ „Nemám prečo žiť.“
-rozdávanie majetku, cenností, svojich obľúbených kníh „Už to nebudem potrebovať.“
Človeku, ktorý chce spáchať samovraždu máme čo ponúknuť- môžeme mu pomôcť hľadať iné alternatívy, ktoré on vo svojej situácii nie je schopný vidieť. Môžeme ho sprevádzať pri návšteve odbornej pomoci, vytvoriť mu priestor na ventiláciu jeho negatívnych pocitov. Samovražda je riešením krajným a nezvratným. Človeku, aj keď má pocit, že už vyčerpal všetky možnosti, určite môžeme pomôcť nájsť nejaké iné riešenie, než je definitívne ukončenie života.
Autor: Monika Rolková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
