Psychiatrickými poruchami trpeli aj géniovia

Jednou z nich je depresívna porucha, ktorá postihuje aj českého herca Mareka Vašuta. Fanúšikovia ho poznajú z viacerých zahraničných filmov ako napríklad Misson: Impossible, Česká spojka, Liga výnimočných či Blade 2, ale aj domácej produkcie. Medzi jeho najznámejšie postavy patrí detektív Martin Tomsa. Každý rok na jar zápasí s depresiami.

Depresívnu poruchu poznal aj Isaac Newton, ktorý sa po skončení Cambridgskej univerzity zaoberal štúdiom matematiky, optiky a gravitácie. V roku 1688 bol zvolený do parlamentu ako reprezentant univerzity. O niekoľko rokov neskôr ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu. Jeho dielo tvorí základ klasickej mechaniky. Okrem toho sformuloval gravitačný zákon. V˙roku 1688 zostrojil prvý zrkadlový ďalekohľad. Sir Isaac Newton bol bezdetný a celý život slobodný. Medzi známe osobnosti, ktoré postihla depresívna porucha, patrí aj psychoanalytik Sigmund Freud, írska hudobníčka Sinead OďConnor, hudobníci Elton John, Harrison Ford a spisovateľ Emil Zola.

Príkladom úspešného štátnika, ktorý zápasil s bipolárnou afektívnou poruchou, čiže maniodepresívnou psychózou, bol Winston Churchill. Do politiky vstúpil v roku 1900, stal sa členom Dolnej snemovne britského parlamentu a v roku 1908 ho prvýkrát menovali za člena britskej vlády. Stal sa ministrom obchodu a neskôr ministrom vnútra. V tridsiatych rokoch sa z politiky stiahol, no v roku 1940 sa po návrate stal predsedom vlády národnej koalície a zároveň zastával post ministra obrany. Počas druhej svetovej vojny absolvoval sériu rokovaní, počas ktorých sa dohadoval spojenecký postup proti Nemecku. V˙roku 1953 sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru za svoje celoživotné historické a biografické dielo. Rovnaká choroba postihovala aj spisovateľku Virginiu Woolf, ktorú navždy poznačila smrť matky. Mala vtedy iba trinásť rokov. Nasledoval jeden z početných nervových kolapsov jej života. Druhýkrát sa zrútila po smrti otca. V˙roku 1912 sa vydala za kritika Leonarda Woolfa, s ktorým si kúpili tlačiarenský stroj a založili nakladateľstvo Hogarth Press. Spisovateľka má na svojom konte niekoľko úspešných titulov. Nechýba medzi nimi Jakubova izba, pani Dallowayová, K˙majáku a ďalšie. V˙roku 1941 prežila neobyčajne silnú duševnú krízu. Podľahla hlbokej depresii, ktorej spúšťačom bol začiatok druhej svetovej vojny. Koncom marca toho istého roku spáchala samovraždu.

Maniodepresívna psychóza poznačila aj život obľúbeného českého herca Miloša Kopeckého. Jeho detstvo nebolo šťastné. O matku prišiel v˙koncentračnom tábore, kde bol sám sedem mesiacov väznený. Jeho prvá dcéra spáchala pred dovŕšením šestnásteho roku života samovraždu. Kopeckého depresia sa prehlbovala, ale divadla sa napriek tomu nevzdal. Zomrel vo februári 1996 na fyzické a psychické vyčerpanie. Rovnaká choroba neobišla ani maliara Vincenta van Gogha. Jeho prvú duševnú krízu spôsobila neopätovaná láska. O niekoľko rokov neskôr sa v láske sklamal znova. Ostal sám a rozhodol sa navštíviť kolegu Arlesa Gaugina. Došlo medzi nimi k sporu a v jeden večer vychrstol van Gogh Gauguinovi do tváre pohár absintu a vrhol sa na neho s britvou. Ešte v tú noc si ňou odrezal časť ušnice, ktorú potom zabalenú v papieri odniesol do verejného domu, aby ho odovzdali istej prostitútke. Na druhý deň ráno ho našli zakrvácaného a v záchvate šialenstva musel byť izolovaný. Nasledujúci rok prežil v ústave pre duševne chorých a v roku 1890 spáchal samovraždu.

Choroba skľučovala aj nemeckého skladateľa, hudobného kritika a spisovateľa Roberta Schumanna. Jeho talent sa prejavoval už od detstva. Schumann nebol mimoriadne dobrým klaviristom. Pre hru na klavír si zostrojil mechanický aparát, ktorý mu mal poslúžiť ku zdokonaleniu techniky. Nakoniec mu ale spôsobil ochrnutie ruky a to znamenalo koniec jeho kariéry. Schumann sa 27. februára 1854 pokúsil o samovraždu skokom do Rýna. Nakoniec žil izolovane v Bonne, kde zostal až do svojej smrti.

Bipolárna afektívna porucha postihla spisovateľa Ernesta Hamingwaya, Charlesa Dickensa, skladateľa Sergeja Vasilijeviča Rachmaninova, skladateľa a dirigenta Gustava Mahlera a herca Vlastimila Brodského. Medzi psychiatrické poruchy patrí aj schizoafektívna porucha, ktorou trpel aj redaktor Ota Pavel. Pod jeho zdravotný stav sa podpísali tragické udalosti jeho rodiny. Počas druhej svetovej vojny, po transporte otca a dvoch starších bratov do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu. Po vojne absolvoval obchodnú a jazykovú školu. Niekoľko rokov pôsobil ako športový redaktor. So˙schizoafektívnou poruchou začal bojovať v˙roku 1964. Pavel zomrel na srdcový infarkt vo veku nedožitých 43 rokov.

Schizofrénia komplikovala život aj Johnovi F. Nashovi, ktorý dodnes pôsobí na Princentonskej univerzite. Do roku 1959 vyvinul okrem analýzy rovnováhy nekooperatívnych hier aj základné riešenie pre kooperatívne hry. Následne sa uňho začala prejavovať paranoidná schizofrénia. Trpí falošnými predstavami, halucináciami, pocitom permanentného prenasledovania a neschopnosťou komunikovať s˙okolím. Počas tridsiatich rokov čo žil s touto diagnózou, sa s ním manželka rozviedla a opätovne sa vzali. Od roku 1990 pokračuje s˙matematickým výskumom. V˙roku 1994 získal Nobelovu cenu za fyziku. Johnov syn John Nash mladší sa tiež stal uznávaným matematikom, ale trpí rovnakou poruchou. Silné fóbie sužovali aj vynálezcu Nikolu Teslu. Informácie zazneli na prezentácii Tvorivá sila ducha alebo privrátená tvár duševných chorôb.