Keď je všetko haluz

Počas našej návštevy u deviatakov malackej základnej školy učiteľka slovenčiny s úsmevom skonštatovala, že bude lepšie, keď triedu opustí. Ukázalo sa to ako dobrý nápad, náš slangový slovník sa mohol rozšíriť o pár 'echtovných' výrazov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Ak ste sa dopočuli, že niekto niečo vyhaluzil, určite to muselo byť niečím zaujímavé. Keď vám dcéra povie, že tá sukňa vo výklade obchodu je haluzná, uvažujte o tom, že by ju chcela. A ak dostanete odporúčanie ísť na haluzný film, pravdepodobne je dosť pôsobivý a mohli by ste si ho ísť pozrieť. Ale pozor, haluz funguje aj v súvislosti s drogovým slovníkom, lebo keď sa po užití omamnej látky dostaví zmenený stav, halucinácia, tiež je to haluz. Jednoducho, keď je niečo haluz, je to neuveriteľné, dobré, super, aj srandovné, prekvapujúce, bláznivé, dostatočne uletené a nekonvenčné. A naopak, môže to znamenať aj niečo zlé, blbé, nevyhovujúce. Takže, haluz je vlastne všetko.

Podľa nášho prieskumu je dnes medzi mladými slovo haluz (mimochodom spisovné, podľa slovníka označujúce konár alebo vetvu) jednoznačne najrozšírenejšie. Populárny je aj kapor, chytať kapre alebo kaprovačka - lebo keď je kapor, je prosto nuda. Často býva niečo husté, čo znamená, že je to sila. Ten, kto nechápe a zdržuje, je jednoznačne brzda. Ak je úplne mimo, môže byť lama. Ak chceme niekoho trefne označiť, nazveme ho týpek.

Slang imponuje predovšetkým mladým. Dovoľuje im rozprávať tak, ako im rastie zobák. Radi sa hrajú so slovíčkami, radi si zanadávajú. No okrem toho môžu vyjadriť svoju túžbu po slobode a nezávislosti, formulovať postoj, byť jedineční, odlíšiť sa medzi sebou či od starších generácií, mať svoje tajné šifry, vytvárať si životný štýl.

Ako by povedal hiphoper: ako hovoríš, tak žiješ, brácho.

Byť 'in' v slovnej zásobe

Slovenský slangový slovník sa po roku 1990 rozrástol. Slovenčina sa otvorila okolitým jazykom, cítiť v nej hlavne vplyv angličtiny. Okrem odborných a profesijných cudzojazyčných termínov, ktoré sa rýchlo udomácnili, si jazyk razí aj svoju neoficiálnu cestu. Si king, kúl, vykúlovaný, lúzer, bola to very gud ekšn, čekni to, čo to máš za stajling, myslíš si, že si nejaký spešl, zaslíp, vytuningujeme to, bude to hardkor - to sú výrazy, ktorých pôvod je jasný a v 'in' slovnej zásobe zaujali výsadné postavenie. Príliv nových slov a novotvarov je čoraz väčší. Jazykovedci sa preto usilujú stav jazyka a reči nanovo prehodnocovať.

S príchuťou zakázaného ovocia

Do študentského slovníka už dávno nepatrí iba slanina, matika, zemák, deják, telák alebo učka. Študenti používajú oveľa viac slangových slov, ktoré si sami vymýšľajú alebo svojvoľne preberajú z cudzích jazykov. Výrazy typu jasnačka, kočka, perfiš už neletia, v kurze je zatiaľ šit, a pribudli hlavne výrazy ako ty kokos, mrte, trapka či salám. Obľúbené sú celé frázy z pesničiek alebo názvy filmov, ktorými možno vyjadriť nejakú myšlienku. Mnohí šokujú hlavne vulgarizmami, tí vynaliezavejší ich dômyselne pretvárajú.

"Nadávky tvoria dosť často základ mládežníckeho slangu," hovorí učiteľka slovenčiny Ľubica Silvanová. "Keď som študentov na hodine vyzvala, aby mi povedali pár slov, ktoré medzi sebou používajú, chceli to riešiť radšej anonymne. Mám pocit, že sa hanbili, ale o slangu sa radi pobavili. Malo to príchuť zakázaného ovocia."

Na hodinách si žiaci musia dávať na vyjadrovanie pozor, slang preto rozvíjajú vo voľnom čase. Vyhovuje im, ak je ich reč zrozumiteľná v obmedzenom okruhu ľudí. "Ale slang je aj o tom - odlíšiť sa, vytvoriť si tajnú, osobitú reč. Dôležité je hlavne veľa čítať - čím viac človek číta, tým lepšie dokáže v jazyku rozmýšľať," hovorí Silvanová. Dodáva, že zo súčasnej slovenskej literatúry letí u študentov hlavne Maxim E. Matkin a Michal Hvorecký.

Škaredo, ako inak

"Na základnej škole sme si mohli dovoliť oveľa viac. Odkedy chodíme na osemročné gymnázium, musíme si dávať bacha. Stačí jedno zlé slovo, a vrátnička nás za ucho ťahá do riaditeľne," hovoria žiaci z osemročného gymnázia na Tomášikovej ulici v Bratislave. V škole sa vraj naučili "nadávať miernejšie". Povedia ty kokos, kokso alebo ty vogo, ostatné vulgarizmy nám neprezradia.

Ani študenti z južného Slovenska sa len tak nepodelia o nadávky, ktoré sú súčasťou ich slovnej zásoby, sami uznávajú, že sú to nezverejniteľné výrazy. Prezradia však, že keď chcete niekomu povedať nebuď blbý, lepšie je použiť výraz nerob cecky.

Študenti z Malaciek sa zdravia 'bures' a aj do slangu prenášajú záhorácke nárečie. Mobilu hovoria cihla, niekomu, koho posielajú do kelu, povedia di sa vyspat, marihuanu volajú makak a pochybné existencie sú pre nich lopkári alebo čorkári. Keď niekto otravuje, povedia mu čo sa ondzíš, a na koho sa hnevajú, ten schytá napríklad oslovenie ty hnoju.

"Ako medzi sebou rozprávajú? No škaredo, ako inak," hovorí riaditeľ malackej základnej školy na Záhoráckej ulici Pavel Škrabák.

Kockáč, ale nie bifľoš

Aj žiaci na cirkevnej škole obľubujú jadrné výrazy. Hovoria si ty pako, ty brďo, ty vole či hovado. Hodine náboženstva hovoria nábo alebo nábožo a ak má niekto dlhé vedenie, povedia mu v najlepšom prípade "čéče, ty si skorý".

A aké slová používajú študenti z osemročného gymnázia pre mimoriadne nadané deti? Nájdu sa takí, ktorí si na ich vymýšľaní doslova zgustnú, niektorých, naopak, uvoľnený a zasvätený spôsob komunikácie vyložene nebaví. Ako povedal jeden zo sekundánov: "Nepoužívam žiadne slangové slová. Môj intrakraniálny priestor je plný. A v žiadnom prípade nesúhlasím s tým, že som bifľoš. Kockáč, to áno, ale bifľoš nie."

Starší nadaní študenti tvrdia, že si zanadávajú, iba keď sú veľmi nahnevaní. Svoj slangový slovník radšej obohatili prekvapujúco jemnými výrazmi. Učiteľku volajú teta, namiesto super použijú slovo čarokrásny alebo ľúbezný, keď niečo potrebujú, povedia načim, a keď je niečo úplne v keli, tak sa to pominulo.

S rodinou po dobrom

Zahanbiť sa nedajú ani učitelia. Nevyhovujúceho žiaka nazvú napríklad vagabund, trkvas, kilotrkvas, megatrkvas, kolektívu povedia vypatlanci, gumáci, jelitá, trúby, kripláci, dokonca vyfetované hlavy.

Z vyjadrení študentov vyplýva, že negatívnym terčom ich slangu nie sú rodičia. Tvrdia, že na nich medzi sebou nenadávajú, ani ich nenazývajú hanlivými výrazmi. Súrodencom povedia segra a brácho, mame manka, máti, mádr, otcovi foter, fotrík. Všetci spolu sa volajú napríklad naši, fotrovci, babkovci alebo dedkovci.