Onanoval Onan? Následky jednej onanie...

Muž ako hlava rodiny mohol so ženou a deťmi nakladať takmer ako neobmedzený vládca. Manželstvo slúžilo rozmnožovaniu. Prevládal pragmatizmus.

Židovský národ chcel prežiť a prežiť v nepriateľskom svete znamenalo mať dostatok obyvateľstva, ktoré zabezpečí ďalší rast národa. Preto bezdetné manželstvo mohlo byť zrušené a aj starý mládenec sa považoval za čosi neprirodzené. Platilo aj takzvané levirátne manželstvo (lat. levir – mužov brat). Slobodný brat si bol povinný zobrať vdovu po svojom bratovi, ak ten nezanechal potomstvo. Mal sa usilovať vzbudiť potomstvo svojmu bratovi, aby tak zostala jeho pamiatka v Izraeli. Bolo to v skutočnosti nútené manželstvo rozšírené nielen v Izraeli, ale aj u mnohých iných národoch. Táto povinnosť nebola žiadnou výhrou, lebo synovia, ktorí vzišli z takéhoto manželstva patrili legitímne zomrelému bratovi. Mladší brat teda prevzal len akúsi fyziologickú rolu ploditeľa, asi ako dnes „surogátne (náhradné) matky“.

Na tomto zákone sa odvíja príbeh biblického Onána (Genesis 38). Onánov starší brat Éra zomrel, pretože „Júdov prvorodený Ér sa nepáčil Hospodinovi“. Biblický príbeh Hospodinovove rozhodnutie bližšie nešpecifikuje. „Vtedy Júda povedala Onánovi: Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. Onán však vedel, že potomstvo nebude jeho, preto púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi. Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život.“

Napriek tomu, že onania ako terminus technicus pre masturbáciu, či sexuálne sebauspokojovanie je založené na biblickom Onanovi, z príbehu nie je jasné, či naozaj šlo o masturbáciu, alebo o coitus interruptus (prerušovanú súlož). Pravdepodobne išlo o druhý variant, ale celé roky sa zákazy o onanii v cirkvi ako nezdravej sexuálnej praktiky stavali na Onanovej smrti ako prejavu Hospodinovho nesúhlasu.

Celý príbeh má ešte zaujímavejšiu dohru:
Svokor Júda povedal Támare, ktorá sa teda nedočkala od Onána žiadneho potomka: „Ostaň ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Šélá. Pomyslel si totiž: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca.“ No keď zomrela Judova žena, svokor po určitej dobe šiel do krajiny, kde bývala Támar. Pre ženu bol najhorší údel zostať sama a bezdetná. Preto sa Támar rozhodla konať. Počula, že Šélá už dospel a predsa mu ju nedávali za ženu. Vyzliekla vdovské šaty, zahalila sa závojom ako to robili prostitútky a sadla si pred bránu Énajimu. „Keď ju Júda videl, pokladal ju za neviestku, lebo si zahalila tvár. Zabočil k nej na cestu a povedal jej: Dovoľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu povedala: Čo mi dáš, ak vojdeš ku mne? A on odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi teda záloh, dokiaľ nepošleš. On povedal: Aký záloh ti mám dať? Ona odpovedala: Tvoj pečatný prsteň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho.“

Neskôr sa dopočul, že je ho nevesta zosmilnila a je tehotná, za čo ju chcel upáliť. Ona poslala Júdovi predmety, ktoré jej dal ako zálohu a vtedy pochopil, že Támar čaká jeho dieťa. Povedal: „Spravodlivejšia je ako ja, pretože som ju nedal svojmu synovi Šélovi. Ďalej sa však s ňou nestýkal.“ Možno sa Támar chcela Júdovi pomstiť, možno si iba chcela takto zabezpečiť svoju budúcnosť. Nech už to bolo akokoľvek tento príbeh je dokladom aj o tom, že sakrálne prostitútky neboli v živote starozmluvného ľudu ničím výnimočným. Stará zmluva pozná bežné prostitútky (zōnôt) aj chrámové, čiže sakrálne, kultické (qedēšôt a qedēšîm). Támar vystupovala ako neviestka tej doby, aby zviedla svojho svokra, ktorý ju považoval za sakrálnu neviestku. A dosiahla, po čom túžila. Ani snaha Onána o zabránení potomstva, ani nedodržanie sľubu, ktorý jej dal Júda o svojom mladšom synovi, nezabránil Támare, aby si dieťa zadovážila. Čo na tom, že použila najstaršie remeslo sveta? Veď išlo o život.

Autor: Ivana Kadukova-Adamcová