V zajatí depresie

Depresia patrí k najčastejším psychickým ochoreniam. Vyznačuje sa pesimistickou náladou, pocitmi zúfalstva, beznádeje. Človek trpiaci depresiou stráca záujem o dianie okolo seba, cíti sa unavený a bez energie. Veľkým rizikom depresie sú samovražedné myšlienky, ktoré sa vyskytujú až u dvoch tretín pacientov. Podľa intenzity a množstva príznakov sa depresia rozdeľuje na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú.

Príznaky depresívnej epizódy:
-smutná pesimistická nálada
-pocity viny a výčitky voči sebe samému
-strata potešenia z toho, z čoho mal predtým človek radosť
-apatia
-pokles energie, zvýšená unaviteľnosť
-myšlienky na smrť
-znížená chuť k jedlu
-poruchy spánku (ranné nedospávanie)
-neschopnosť sústrediť sa

Depresívna porucha sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, vo všeobecnosti platí, že čím nižší je vek pri začiatku depresie, tým vyššie je riziko, že sa depresia bude vracať opakovane. Depresia môže vznikať aj ako dôsledok telesných chorôb (srdcovo-cievne ochorenia, neurologické ochorenia, nádory) alebo ako nežiadúci účinok niektorých liekov (hormonálne prípravky, lieky proti vysokému krvnému tlaku). Ak máme podozrenie, že náš príbuzný trpí depresiou, nemali by sme sa snažiť ho volať na rôzne zábavné akcie, „aby sa trochu rozveselil“ a hovoriť mu, nech „sa vzchopí“. To je totiž nezávislé na jeho vôli. Ak skutočne depresiou trpí, môže ho veselá spoločnosť ešte viac utvrdiť v jeho zúfalstve.

Depresia jednoznačne patrí do rúk odborníkom. Je možné sa obrátiť na svojho praktického lekára alebo priamo na psychiatra. Liečba konkrétneho prípadu depresie závisí od jej intenzity. U ľahších foriem depresie býva obvykle postačujúca psychoterapia. U ťažších foriem býva nevyhnutná liečba antidepresívami, v dnešnej dobe najčastejšie typom SSRI. Liečba trvá dlhší čas a je chybou, ak pacienti prestanú užívať lieky hneď ako pocítia zlepšenie stavu. Udržiavacia liečba trvá aj 6 mesiacov. Vysadením liekov sa pacienti vystavujú riziku opätovného návratu depresie.

Autor: Monika Rolková