Dávajte si pozor na cholesterol!

Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2004 sú veľavravné a varujúce zároveň: Z hľadiska príčin smrti, najviac úmrtí v mužskej časti populácie bolo v dôsledku chorôb obehovej sústavy (47,9 %) a tá istá príčina úmrtí vysoko prevláda aj u žien (61,3 %).

Hlavnou zložkou arteriálnych plátov, najmä v ich začiatočných štádiách, je cholesterol – steroid, ktorý prvýkrát v žlčových kameňoch pozoroval a začiatkom 20. storočia analyzoval Heinrich Wieland. Zistil, že cholesterol sa prirodzene tvorí v pečeni a možno ho zvyšovať aj stravou.

Od päťdesiatych rokov minulého storočia sa vedci vo Veľkej Británii, USA a v iných krajinách, kde sa srdcovo-cievne ochorenia stali najväčším nepriateľom a „vrahom“ obyvateľov, začali zaoberať vzťahom medzi stravovacími zvykmi a nebezpečenstvom srdcových postihnutí. Nie všetci experti však boli presvedčení o vplyve stravy na spomínané ochorenia a za ich hlavnú príčinu považovali emocionálny stres. Zdôrazňovali, že najzraniteľnejší sú ambiciózni a usilovní ľudia, pričom ako kontrast uvádzali roľníkov z južného Talianska, medzi ktorými bolo postihnutie koronárnych artérií vzácnosťou. Verejná diskusia naberala na obrátkach a teórie o strese ako prvotnej príčine chorôb srdca a ciev zanikali – rástol nepriamy dôkaz vzťahu kardiovaskulárnych ochorení so stravovaním.

Napríklad životný štýl priemerného Japonca je rovnako plný stresov ako život vo vyspelých európskych krajinách, pričom ale Japonci oveľa menej trpia na koronárne ochorenia. Tento fakt odborníci vysvetľovali prevahou rýb a zeleniny v japonskej strave. Jeden z presvedčivých argumentov teórie, že strava zohráva podstatnú úlohu pri ochoreniach obehovej sústavy, boli analýzy života fínskych drevorubačov, ktorí boli minimálne vystavení stresu, žili vonku, mali dostatočný pohyb a pritom práve vo Fínsku zaznamenali najvyšší výskyt koronárnych úmrtí z celosvetovej populácie. Prečo? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá a banálna: stravu, ktorú konzumovali si pokvapkávali živočíšnym tukom. Po obrovskej celonárodnej kampani za zdravý životný štýl sa Fíni dostali v priebehu niekoľkých rokov z prvého na 15. miesto na svete v chorobnosti a úmrtí na srdcovocievne ochorenia.

Najnovšie vedecké poznatky poukazujú na skutočnosť, že približne tretina koncentrácie cholesterolu v krvi, závisí od príjmu cholesterolu v potrave. Teda to, či budeme mať zdravé srdce závisí vo veľkej miere od nás samotných. Nech vás však nepomýli výsledok laboratórneho vyšetrenia krvi, v ktorom sú dva údaje týkajúce sa hladiny cholesterolu: HDL, to je ten tzv. „dobrý“ cholesterol, ktorý udržuje štruktúru a funkciu bunkových membrán a naopak LDL cholesterol, ktorý ľudovo označujeme ako „zlý“, pretože upcháva cievy aterogénnymi plátmi. Ak máte teda hodnoty cholesterolu HDL vyšší ako 1,3 mmol/l a vaše LDL sa pohybuje do 2,6 - 3 mmol/l, zároveň váš celkový cholesterol nepresiahne hodnotu 5,2 mmol/l, máte o jeden zásadný rizikový faktor vzniku srdcovo-cievnych ochorení menej.

Ak sú však hladiny LDL cholesterolu opakovane nad hranicou normy, treba radikálne zmeniť svoj životný štýl najmä čo sa týka pohybových aktivít a stravovacích návykov. Vysoká koncentrácia celkového cholesterolu a cholesterolu LDL a nízka koncentrácia cholesterolu HDL sú dnes už preukázané rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení. Tuky však pre svoj zdravý život potrebujeme. Vitamín E, jeden z hlavných antioxidantov, ktorý prijímame v potrave je rozpustný v tukoch. Viaže sa na molekuly tuku a chráni bunkové membrány a lipoproteíny pred oxidáciou. Odporúčaná spotreba dospelým je 1O až 15 mg vitamínu E denne. Prinajmenšom polovicu tohto množstva je možné získať zo zeleniny, olejov a rastlinných tukov. Zdrojom vitamínu E sú napríklad aj všetky druhy orechov a listová zelenina.

Údaje z dlhodobých štúdií priniesli zaujímavé konštatovanie: Vybrať si správny druh tuku je dôležitejšie ako znížiť celkový príjem tuku. Holanďania na základe zistení o priaznivých vlastnostiach stravy obsahujúcej nízke množstvo nasýtených mastných kyselín, vyvinuli v polovici minulého storočia prvý prípravok znižujúci hladinu cholesterolu v krvi. Podľa Doc. MUDr. Jána Lietavu z II. internej kliniky Lekárskej fakulty UK Bratislava má až 7O % ľudí nad 35 rokov na Slovensku zvýšenú hladinu „zlého“ cholesterolu, čím sa zaraďujú do rizikovej skupiny ohrozenej niektorým zo srdcovo-cievnych ochorení. Alfou a omegou zdravého jedálneho lístka by mala byť zelenina a ovocie v ideálnom prípade surové, tepelne nespracované.

Hrozba srdcovo-cievnych ochorení, invalidity a úmrtí v dôsledku zlyhania obehovej sústavy, jednoducho prinútila špičkových odborníkov v zahraničí, „preniesť kuchyňu a skladbu jedálnych lístkov“ do renomovaných vedeckých laboratórií. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj pojem Funkčná potravina. Ide o označenie potraviny obohatenej o určitú aktívnu zložku, ktorá výrazne a preukázateľne prospieva ľudskému zdraviu, prípadne pomáha znížiť riziko niektorých civilizačných ochorení. Samozrejme, funkčné potraviny nemožno stotožňovať s liekmi, pretože potraviny sami o sebe neliečia, na rozdiel od liekov však môžu mať funkčné potraviny v organizme širšie spektrum pôsobnosti a ich výhodou je, že nemajú nežiadúce vedľajšie účinky. Takými sú napríklad nízkotučné rastlinné tuky obohatené o prírodné rastlinné steroly, ktoré výrazne znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Pri konzumácii odporúčanej dennej dávky týchto tukov, už po troch týždňoch možno dosiahnuť priemerné zníženie hladiny „zlého“ cholesterolu o 10 % a pri dodržiavaní zásad zdravej životosprávy až o 15 %. Skrátka, dnes viac ako kedykoľvek doteraz platí: „Ukáž mi, čo máš na tanieri a ja ti poviem, akému ochoreniu sa môžeš vyhnúť, alebo naopak – aké ochorenie si každý deň „spoľahlivo predplácaš“…

Autor: Katarína Pavlovičová, odborníčka na výživu, poradenstvo na bezplatnom čísle 0800 152 153