Moderné je nefajčiť (ale prestať, to sú galeje)

Od 1. januára pribudlo ku krajinám, kde je zakázané fajčenie v reštauráciách a kaviarňach, Španielsko, nedávno aj Anglicko. Obruč sa zviera, kedy príde na rad Slovensko? Navyše, cigarety budú drahšie. To je možno dobrý dôvod na pokus prestať fajčiť. Načo čakať na onkologickú diagnózu. FOTO - TASR/AFP

"Prestať fajčiť je najľahšia vec na svete. Sám som to vyskúšal najmenej stokrát." Táto veta sa pripisuje americkému spisovateľovi Markovi Twainovi, známemu nikotinistovi.

U nás poznáme dvoch slávnych fajčiarov - hudobníka a herca Jara Filipa, ktorý nikdy nechcel s fajčením prestať, a ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Ten zasa tvrdí, že skončiť mu nespôsobovalo veľké problémy. Šťastlivo abstinujúci fajčiari však majú spravidla opačné skúsenosti, podobné tým Twainovým. Prestať fajčiť sa často podarí až po mnohých neúspešných pokusoch a ešte častejšie sa to nepodarí vôbec. Nikotín spôsobuje naozaj veľmi silnú závislosť. "Jednoducho si nezapáliš a hotovo." Takúto radu dá najskôr človek, ktorý nikdy nebol silný fajčiar. Odvykanie od cigarety - to sú pre závislého fajčiara galeje.

Stotisíc ku dvadsiatim

Ranný kašeľ vháňa slzy do očí a napína na vracanie. V jeho záchvatoch si človek povie - toto je už príliš. Ja sa už bojím ísť na lekársku prehliadku, a pritom určite dostanem rakovinu. A koľko to stojí peňazí. Stačilo. Končím s fajčením.

Prvý problém sa dostaví s prvou kávou, ktorá akoby cigaretu magicky priťahovala. Pľúca sú však po včerajšom prefajčení také zahnusené, že rozhodnutie nefajčiť zo všetkých síl podporujú. Káva sa zaobíde bez cigarety. Aj druhá, v práci. Predpoludním sa to začne. Nervozita, predráždenosť. Strašná chuť na cigaretu. Cukríky a žuvačky na stole sa míňajú. Neskôr sa pridávajú pocity úzkosti, skľúčenosť, hyperaktivita. Studený pot. Absťák. A potom prichádza neustály pocit hladu.

Šťastný je ten, kto vydrží prvý týždeň - dva, potom sa to už začína zlepšovať. Krehkú rovnováhu môže narušiť prvý väčší stres - hádka, nezvládnutý termín, čokoľvek. A cigareta opäť vyhrala. Aké je skóre? Stotisíc ku dvadsiatim?

Možno sa to na dvadsiaty prvý raz podarí. Abstinujúci silný fajčiar je ako abstinujúci alkoholik alebo feťák - nikdy si nemôže zapáliť, lebo kolotoč sa nekontrolovateľne rozbehne znova.

Ako heroín

"Nikotín pôsobí na centrálny nervový systém. Jeho prítomnosť v ňom spôsobuje uvoľňovanie dopamínu - chemickej látky, ktorá pôsobí povzbudzujúco na nervové bunky. Fajčiar tento proces pociťuje ako zlepšenie psychických schopností, odstránenie únavy, zvýšenie pozornosti, zvýšenie výkonnosti, zmenšenie pocitu stresu a podobne," hovorí MUDr. Tibor Baška, PhD., ktorý problematike fajčenia zasvätil desať rokov, aj keď sám fajčiarom nikdy nebol. "Organizmus si však postupne zvyká na tento stav a na dosiahnutie žiadaného efektu potrebuje stále väčšie množstvo nikotínu." Mechanizmus je totiž podobný ako pri alkohole alebo ostatných návykových drogách. Najprv si ich ľudia dávajú pre príjemné pocity, potom ich už potrebujú pre normálne fungovanie, preto musia zvyšovať dávky. "Tabak sa zaraďuje medzi drogy so silným potenciálom závislosti, podobným ako napríklad kokaín alebo heroín," dodáva doktor Baška. "To vysvetľuje, prečo je odvykanie od fajčenia také ťažké."

Naraz či postupne?

Gejza prestal fajčiť, keď mal päťdesiat rokov. Fajčil celý život, ako barový hudobník sa pohyboval v zafajčenom prostredí. Nevedel už ani poriadne rozprávať, lekár mu diagnostikoval uzlíky na hlasivkách. Nemohol spievať. Zľakol sa. Boli to muky, ale vydržal. Je to už trinásť rokov, ale dodnes mu hrkajú vo vrecku cukríky. "Psovi sa tiež nedá kupírovať chvost tak, že sa seká postupne. Treba s tým seknúť hneď, odtrpieť si to naraz a vybavená vec," hovorí.

Nie každý v sebe nájde silu použiť túto metódu, nazývanú "cold turkey". Studený moriak je výraz označujúci silné absťáky, tradične sprevádzané studeným potom. V poslednom období sa aj v lekárskych kruhoch berie na milosť spôsob odvykania systémom "reduction to stop". Ide o to, znížiť dávky minimálne na polovicu, potom sa končí s fajčením jednoduchšie.

"Veľa fajčiarov zo strachu z abstinenčných príznakov alebo zlyhania neustále odkladá definitívne rozhodnutie úplne prestať fajčiť," hovorí MUDr. Baška. "Týmto neodhodlaným fajčiarom možno poradiť výrazné zníženie počtu vyfajčených cigariet, pričom deficit nikotínu sa dá nahradiť náhradnou liečbou nikotínovými náplasťami alebo žuvačkami."

Úbohý ustráchaný fajčiar sa teda nemusí úplne vzdať cigariet hneď. Po niekoľkých týždňoch alebo aj mesiacoch takéhoto redukovaného fajčenia môže skúsiť prestať fajčiť úplne (a následne aj vysadiť nikotínovú náhradnú liečbu). Epidemiologické štúdie tohto spôsobu sú veľmi sľubné, takýto postup môže pomôcť oveľa väčšiemu počtu fajčiarov než obávaný radikálny rez. Aj obmedzenie fajčenia však vyžaduje veľmi pevnú vôľu.

Múzeum patológie

Novinár - senior Juraj Gressner fajčil od štrnástich rokov. Keď prestal, mal 56. Jeho telo sa bude dechtu zbavovať ešte dlho, aj po osemnástich mesiacoch abstinencie pokašliava po každej vyslovenej vete. "Môj organizmus je múzeum patológie," hovorí. "V poslednom období som stiahol sedemdesiat cigariet denne. Neoslovovali ma žiadne protifajčiarske kampane. Myslím, že hrozba infarktu alebo rakoviny odradí málokoho - kým to človeku priamo nediagnostikujú. A mne, napočudovanie, nič nebolo. V sobotu, trinásteho augusta minulý rok o pol siedmej som si ráno sadol s kávou do lodžie. Slnko krásne svietilo a začal som svoju tradičnú činnosť. O siedmej, po pol hodine, som si zapálil štvrtú." Pri nej mu prišlo zle od žalúdka a zrazu prestal fajčiť. Na druhý deň si to všimla jeho žena. Keď jej povedal, že nefajčí, reagovala výbuchom smiechu. Po týždni oznámil prekvapujúcu správu kamarátom, jeden sa chcel staviť o päťtisíc korún, že nevydrží.

To však pán Gressner ešte nevedel, čo ho čaká. "Druhý týždeň sa mi začali triasť ruky, nemohol som sa sústrediť na robotu. Predtým, keď som sedel pri počítači, fajčil som aj dve naraz. Jednu v popolníku a druhú v ústach. Po troch týždňoch som začal mať žalúdočné problémy, nemohol som jesť. V noci som sa občas začal dusiť, nemohol som sa nadýchnuť, žena ma vodila do lodžie. Po dvoch mesiacoch som už mohol konečne pokojne pracovať, aj keď som mal stále chuť na cigaretu. Keď som ju dostal, prešiel som sa po byte k oknu a nadýchal sa čerstvého vzduchu. Deväť mesiacov som vykašliaval hlieny s krvou. Boli situácie, že som doslovne plakal, ako by som si zapálil. Ale žena ma podržala a začala - nebudeš sa hanbiť pred kamarátmi? Vedela ma pozdvihnúť na úroveň normálneho mysliaceho človeka."

Juraja Gressnera držala ešte jedna vec. "Vždy som si spomenul, že som ako penzista každý mesiac vyfúkal do vzduchu šesťtisíc korún." Nestal sa však "poturčencom horším Turka", zdôrazňuje, že toleruje fajčiarov a celkom s nimi súcití pri sústredenom tlaku nefajčiarov. Je však slobodnejší. "Niekedy som až neskoro večer s hrôzou zbadal, že mám málo cigariet, tak som zavolal taxík s tým, aby mi taxikár kúpil cigarety." Podľa Juraja Gressnera si pri odúčaní treba dožičiť všetko, na čo je človek zvyknutý - okrem tabaku, samozrejme.

Kto nefajčil, nepochopí

MUDr. Peter Belan je bývalý pomerne silný fajčiar. Hovorí, že preto vie odučiť svojich pacientov fajčiť oveľa účinnejšie, ako keby nikdy nefajčil. Má pochopenie. Dokonca im dáva aj číslo na svoj mobil s tým, že mu môžu zavolať kedykoľvek, keď dostanú chuť na cigaretu. Aj v noci, ale nech sa nečudujú, že vtedy na nich nebude úplne milý. "Nikto mi zatiaľ nezavolal, jeden už vraj mal namále, ale bolo neskoro a povedal si, že ma neskoro večer nebude otravovať, tak mi ani nezavolal, a ani si nezapálil."

Peter Belan je bývalým kolegom najslávnejšieho slovenského fajčiara, Jara Filipa. Spolu v 70. rokoch hrali v známom Divadle u Rolanda, ktoré bolo akýmsi ostrovčekom slobody v časoch normalizácie. Pri debate o fajčení sa, samozrejme, Filipovi nedá vyhnúť.

"Jaro bol neuveriteľný fajčiar," hovorí Belan. "Pamätám si na bizarné situácie. Večer sme vychádzali z divadla. Vtedy bol chudobný, tak si od nás požičal peniaze, že potrebuje domov doniesť niečo na jedenie, lebo nič nemajú. Niekto z nás mu požičal päťdesiat korún a ako sme išli okolo bufetu Srdce, kúpil si dve škatuľky Spárt a jednu malú konzervu paštéty Májky. Dúfam, že teraz nevyzradím nejaké tajomstvo, ale veľmi ma prekvapilo, že aj Stano Radič, ktorý veľmi dlho nefajčil, začal pred smrťou zasa fajčiť. Vždy som ho mal za nefajčiara a odporcu fajčenia."

Je úplne jasné, že Jarovi Filipovi fajčenie výrazne skrátilo život - zomrel na infarkt, keď mal 51 rokov. Súvislosť fajčenia s predčasnými úmrtiami dnes už asi nikto nespochybňuje, aj keď ešte v 70. rokoch na Slovensku vyšla odborná práca, ktorá tvrdila, že nie sú presvedčivé dôkazy o súvislosti kardiovaskulárnych chorôb a pľúcneho karcinómu s fajčením - v tom čase to už vedel celý svet. "Špecialisti vidia dokonca zmeny na pokožke a tvári fajčiara," hovorí Peter Belan. "Jeden známy anglický pneumológ vyhlasuje, že keď mu ukážu tváre ľudí medzi 40. a 50. rokom života, vie povedať, ktorý z nich bude mať v najbližšom čase karcinóm pľúc."

Peter Belan mal šťastie, že začal fajčiť neskoro, ako 21-ročný. Ľudia, ktorí začnú fajčiť v príliš mladom veku - teda pred sedemnástym, osemnástym rokom života - sú náchylní skôr ochorieť, a prestať fajčiť dokáže iba zanedbateľné percento z nich.

"Bol som zvláštny typ fajčiara," hovorí Peter Belan. "Robil som v nemocnici, kde som nefajčil. Vždy som začal fajčiť o pol piatej a do polnoci som vyfajčil škatuľku. Ráno som bol taký prefajčený, že som sa zapovedal, že s fajčením končím, ale vydržal som to len do tej pol piatej."

Dr. Belan nefajčí štyri roky, prestal, keď mal 55 rokov. Pocítil, že to je posledná možnosť. "Dôležitá je už prípravná fáza," hovorí. "Obdobie, keď človek nad svojou závislosťou začne rozmýšľať, kontrolovať si počet cigariet, rozprávať o nej - to už je na dobrej ceste. Postupne môže dozrieť na to, aby prestal úplne. Rozhodujúcim zlomom môže byť čokoľvek - že nevládze vyjsť na poschodie, cíti bolesti na hrudníku a zľakne sa a podobne.

Peter Belan sa neodhodlal na prudký sek, ale pravidelne znižoval dávky. Niekoľko mesiacov fajčil 15, potom 10, 7, nasadil aj nikotínové žuvačky a hlavne začal športovať. Endorfíny - hormóny šťastia - pomáhajú vyrovnať sa s nikotínovým deficitom. "A použil som aj malú fintu. Povedal som si, že nekončím s fajčením navždy, ale len dočasne. A že začnem, keď budem mať 75 rokov. Jeden kamarát mi poradil, aby som si to ešte sťažil - že kým si v tej sedemdesiatpäťke zapálim, musím si predtým nájsť frajerku."

Veď ja fajčím málo!

Sú fajčiari, ktorí tvrdia, že fajčia málo, takže im nehrozí riziko ako u silných fajčiarov. Nové lekárske štúdie však dokazujú, že úmrtnosť sa významne zvyšuje už pri jednej až štyroch cigaretách denne, a dokonca aj pri občasnom fajčení. "Keď mi pacient so srdcovocievnym ochorením povie, že fajčí len dve denne, tak mu poviem, že by nemal ani prejsť cez zafajčenú miestnosť," hovorí Peter Belan.

"V niektorých prípadoch závisí 95 percent úspechu liečby od toho, či pacient fajčí alebo nie. A na problémy naozaj stačí jedna cigareta. Inhalačné spreje pre pacientov s chronickou obštrukciou pľúc, ktorú fajčenie vyvoláva, alebo minimálne prudko zhoršuje, stoja niekoľko tisíc korún. Je normálne, keď fajčiarom poisťovňa prepláca takéto lieky? Niekedy som na nich nahnevaný, lebo im to stále vysvetľujem, a oni nie sú ochotní vzdať sa fajčenia."

Aj podľa MUDr. Belana je však rozdiel, či zdravý človek fajčí desať alebo dvadsať denne - pri desiatich sa dá závislosť prekonať ľahšie, napokon, sám je toho príkladom.

Päť alebo desať rokov života?

Na papier, primagnetkovaný na chladničke, pribudla piata čiarka. Človek by sa mal cítiť víťazne, že vydržal bez cigarety päť dní, keď pred týždňom mu robilo problém nefajčiť tri hodiny. Ale žiadna eufória sa nekoná. Nepokoj akoby sa stupňoval, obsedieť je problém, záchvaty kašľa sú oveľa horšie ako predtým. Závislosť sa správa ako šelma skrížená s Mefistom, uháňa, hľadá slabé miesto a zároveň úlisne šepká - zapáľ si, zapáľ, bude ti dobre. Veď si nervózny, aspoň sa upokojíš.

"Kašeľ je spravidla úplne v poriadku," upokojuje MUDr. Baška. "Riasinková výstelka dýchacích ciest, ktorú ste si fajčením neustále poškodzovali, sa regeneruje a vo väčšej miere pracuje - usilovne odstraňuje dechty, ktoré sa vo vás počas fajčenia nahromadili, aby sa napokon vykašľaním odstránili úplne. Ak však zvýšený kašeľ trvá dlhšie ako niekoľko týždňov, mali by ste na to upozorniť lekára."

Ten, kto prestal fajčiť, cíti stále horkú chuť v ústach a na perách. To sú tie jedy, ktorých sa telo zbavuje. A čo abstinenčné príznaky? Ak sú neznesiteľné, lekári odporúčajú náhradnú liečbu - nikotínové náplaste alebo žuvačky. Bez silnej vôle však ani tieto prostriedky nič nezmôžu. V každom prípade to najhoršie trvá iba niekoľko dní a po dvoch týždňoch by mal byť človek z najhoršieho vonku.

Keď človek prestane fajčiť, musí byť pripravený na to, že priberie zvyčajne tri až päť kíl, čo je normálny prejav regenerácie organizmu. Samozrejme, pri maniakálnych nájazdoch na chladničku to môže byť aj oveľa viac. Ale nefajčiť stojí za to. Keď je človek silným fajčiarom tridsať rokov, skracuje sa jeho život až o desať rokov. Ak prestane fajčiť, môže tento čas znížiť na polovicu. A päť rokov života je dosť. Aj keď si to možno tí, ktorí práve teraz začínajú fajčiť, neuvedomujú. Keď raz budú bojovať so svojou závislosťou, uvidia, čo to je.

Po týždni abstinencie sa čosi zmenilo. Ráno náš bývalý fajčiar prvýkrát neuskutoční kakofonický "fajčiarsky koncert", pri ktorom akoby vykašliaval vnútornosti. Aj abstinenčná nervozita odišla. Chuť na cigaretu je len veľmi mierna a ovládateľná. Za oknom svieti slnko. Treba ho otvoriť a zhlboka sa nadýchnuť sviežeho, voňavého vzduchu. Teraz už len vydržať - do konca života.

Každých desať sekúnd zomiera na svete jeden človek na ochorenie spôsobené fajčením. To však mnohých fajčiarov nepresvedčí a často prestanú fajčiť, až keď majú vážne zdravotné problémy. FOTO - SITA/AP