New York 28. februára (TASR) - V parlamentoch po celom svete pôsobí rekordný počet žien, stále však tvoria len 16,3 percenta všetkých zákonodarcov. Vyplýva to z výročnej správy Medziparlamentnej únie (MPÚ).
Zvyšujúci sa podiel žien v parlamente je dobrou správou, avšak štatistiky tiež ukazujú, koľko toho treba urobiť pre skutočnú rovnosť pohlaví v politike, uviedol v pondelok generálny tajomník MPÚ Anders Johnsson.
V roku 2005 sa konali voľby do 39 dolných komôr parlamentov alebo jednokomorových zákonodarných zborov. Kreslá v nich získalo spolu 1569 žien, čo predstavuje 20,5 percenta zvolených poslancov.
Vlani zaznamenala najväčší pokrok Latinská Amerika, ako aj krajiny spamätávajúce sa z konfliktov ako sú Afganistan, Burundi, Irak či Libéria. Za historický úspech označil Johnsson udelenie práva hlasovať a kandidovať na ženám v Kuvajte.
Ďalším vlaňajším rekordom je to, že ženy tvoria vyše 30 percent členov v 20 parlamentoch. "Nováčikmi" na tomto zozname sú Andorra, Burundi, Nový Zéland a Tanzánia.
Cieľom je však dosiahnuť minimálne 30-percentný podiel poslankýň vo všetkých krajinách, ako to stanovila konferencia OSN o postavení žien, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995.
Medzi regiónmi sveta existujú veľké rozdiely. Naďalej vedú škandinávske krajiny so 40 percentami poslankýň, na opačnom konci sú s asi ôsmimi percentami arabské štáty, hoci tie zaznamenali za posledné roky "neuveriteľný" pokrok, uviedol Johnsson.
Z krajín, kde sa vlani konali voľby, vedie Nórsko s 37,9 percentami žien v parlamente. Žiadne poslankyne neboli zvolené v Kirgizsku, Mikronézii, Saudskej Arábii a Tonge.
Celkovo prvé miesto patrí Rwande so 48,8 percentami poslankýň, nasleduje Švédsko so 45,3 percentami. USA sú pod priemerom s 15,2 percentami žien v Kongrese.
Klesajúci trend zaznamenali vlani Dánsko, Nemecko či Bulharsko.
Koncom roku 2004 tvorili ženy 15,7 percenta členov dolných a horných komôr parlamentov. Ich podiel rastie od roku 1995, keď dosahoval 11,3 percenta.