
Nechal ťa priateľ, ktorý zbožňoval tvoje dlhé vlasy? Švác a je po nich a spolu s nimi aj po starom spôsobe života. Pozametáš vlasy na dlážke aj so svojimi slzami, otočíš stranu a začínaš život nového človeka. Zmena účesu je teda často viditeľná demonštrácia, sprievodný znak zmeny spôsobu života.
Zoberme si niektorých mníchov, ktorí si strihajú vlasy na znak obety seba a odovzdania sa Bohu. Teda nový začiatok je často spojený s radikálnou zmenou nielen v hlave, ale aj na hlave. Možno aj spojením týchto súvislostí vznikla myšlienka, že vlasy sú veľmi dôležitou súčasťou našej výbavy. Synkretistické nábožensko-filozofické prúdy spojené s východným učením vyznávajú, že žiadna časť nášho tela nerastie preto, aby sme ju ničili. Podľa toho všetko, čo súvisí s našim telom, má zmysel.
Vlasy by mali byť prijímateľmi energie. Ak sú vlasy dlhé, človek ovláda svoju energiu. Ak sú vlasy krátke, človek neovláda svoju energiu. Tento jednoduchý vzorec pridáva nášmu porastu hlavy aj iný zmysel ako estetický. Fúzy a brada u mužov sú tiež prijímateľmi energie, často ako náhrada za módne krátke strihy. Aj biblická postava Samsona, ktorého ostrihaním zbavili sily, potvrdzuje starodávnu symboliku.
Ale čo keby boli vlasy aj ukazovateľom vzťahu k našim myšlienkam?
V duchu východných učiteľov som sa stretla aj so špekuláciou, že aký vzťah k vlasom, taký vzťah k myšlienkam. Voľné rozpustené vlasy by podľa tohto znamenali, že človek nebráni svojim myšlienkam voľne plynúť, necháva im voľný priebeh a necíti sa nimi ohrozený. Spletené vlasy značia, že človek nie je s tokom svojich myšlienok úplne spokojný a uzol znamená, že sa ich snaží ovládať, mať pod kontrolou. Oholená hlava je symbol potlačenia, zničenia myšlienok. Človek, ktorý si oholí hlavu, chce sa zbaviť svojich myšlienok, lebo ho obťažujú. Nechce, aby mu komplikovali život a spôsobovali problémy. Aj vás napadlo pri takomto výklade toľko oholených hláv, ktoré akoby nemysleli a toľko zarastených múdrych ľudí?
Určite ste si niekedy všimli krišnovcov, ktorí majú oholenú hlavu s dlhým copíkom. Aj to má svoju symboliku. Ide tu o zregulovanie myšlienok výlučne na boha. Katolícka tonzúra (vyholené kruhové miesto na temene hlavy), ktorá sa vyvinula z oholenej hlavy, má podľa tohto symbolizovať zbavenie sa všetkých svetských myšlienok. Ak máte vlasy ostrihané do presného strihu v určitej dĺžke a každé ráno stojíte pred zrkadlom, aby ste si ich upravili do požadovaného tvaru, ide tu o snahu násilne prispôsobiť svoje myšlienky. Nosenie prikrývky hlavy (u žien tak dlho presadzované) svedčí o náchylnosti k prijímaniu cudzích názorov.
Podobne je to s farbením a natáčaním si vlasov. Chceme sa zbaviť slobodného myslenia a štylizujeme sa do neprirodzených polôh, ktoré hovoria o nízkom sebavedomí. Skrátka vyzerať inak ako je nám prirodzené, je podľa tohto učenia, prejavom nesamostatnosti a nedôvery vo vlastné názory, vlastné myšlienky. V spoločnosti, ktorá chce ľahko ovládať svojich občanov, sa presadzuje zákaz dlhých vlasov a zavádza sa jednotný účes, ktorý sa nazve „slušnou a dôstojnou“ pokrývkou hlavy. Tam, kde je žiadaná absolútna poslušnosť (väznice) a pasivita sú vždy úplne krátke vlasy, až oholené hlavy. Ak sa teda chystáte ostrihať, dať si melír, či zafarbiť si šediny, možno sa tak pripravíte nielen o energiu, ale aj o samostatné aktívne myslenie.
Autor: Ivana Kaduková-Adamcová