vitý otec a dieťa. Mnohé deti však žijú s jedným z rozvedených rodičov, najčastejšie s matkou. Znamená to, že nemajú rodinu? Nie, znamená to niečo iné: v našich hlavách sú hlboko zakorenené rodové stereotypy - to, čo má robiť muž a čo žena.
Ako vyzerá feminizmus po viac ako desiatich rokoch na Slovensku? Čo zmenili feministky? Sú to v očiach verejnosti ešte stále bojovné sufražetky, alebo len polovica spoločnosti, ktorá si nárokuje svoje práva?
Feminizmus ako filozofia a hnutie za odstránenie tradičných predstáv prešiel na Slovensku za desaťročie vývinom aj v očiach verejnosti. Po čase ironických narážok a tupých vtipov na ich adresu sa ľudia začali zaujímať, čo to ten feminizmus je. Začalo sa diskutovať o témach, ktoré feminizmus otvoril. Doteraz však máloktorá žena o sebe povie, že je feministka, aj keď súhlasí s tým, že ženy majú byť rovnako odmeňované ako muži, že majú právo slobodne o sebe rozhodovať, že ich nesmie ohrozovať žiaden násilník. |
Feministka je neistota
Ženy aj muži sa slovu feminizmus vyhýbajú, lebo stále nevedia, čo vlastne znamená. „Odkiaľ by to mali vedieť?" pýta sa docentka filozofie Zuzana Kiczková. Na Univerzite Komenského vedie s kolegyňami Kabinet rodových štúdií, kde slovo feminizmus nebudí rozpaky.
Rodové stereotypy sú podľa nej v našich hlavách tak silno zakorenené, že samostatná žena má strach nazvať sa feministkou. „Povedať o sebe, že som feministka, znamená ísť do značnej neistoty. Kto by tam dobrovoľne išiel?" pýta sa Kiczková.
Jej ďalším, trochu akademickým argumentom, je, že ženy sa nechcú stotožniť so všetkými ženami len preto, že aj ony sú ženy. So staršími, mladšími, slobodnými, vydatými, etnicky odlišnými, bohatými, alebo naopak chudobnými ženami nás nemusí nič spájať.
Chýba vám niečo?
Začiatky feminizmu na Slovensku sa datujú do obdobia začiatku 90. rokov, krátko po revolúcii. Na Filozofickej fakulte sa začal cyklus prednášok z feministických štúdií a vzniklo združenie feministického časopisu Aspekt. Okrem toho tu bola len nedôvera a otázky na iniciátorky: Prečo sa to stalo práve tebe - veď čo ti chýba?
Jedna zo zakladateliek záujmového združenia žien a časopisu Aspekt Jana Cviková spomína: „Filozof Miroslav Marcelli mal v televízii diskusnú reláciu, kam nás pozval. Okamžite sme dostali telefonickú otázku, či sme lesbičky a či sme vydaté," hovorí. V podobných situáciách ťažko poviete niečo rozumné. Jany Cvikovej sa v rozhlase počas diskusie opýtali, či je pravda, že feministky sú škaredé. „Odpovedala som, že nie, lebo my sme krásne."
Na začiatku dostávali elementárne otázky, čo je to feminizmus, prečo sú práve ony tie postihnuté, choré, zlé, škaredé feministky. Či sú lesbičky, či nenávidia mužov, či majú deti. „Boli to útoky ľudí, ktorí nepredpokladali, že im odpoviem, že som šťastne vydatá, mám dve deti, každý deň varím obed a som veľmi spokojná," spomína Cviková.
Postupom času sa muži aj ženy prestali pýtať, čo je to feminizmus, a začalo sa hovoriť o otázkach, ktoré prinášal. V poslednej diskusnej relácii Pod lampou, kde o kvótach pre ženy v politike diskutovala Cvikovej kolegyňa Jana Juráňová, bolo vidieť aspoň snahu rozprávať sa o tejto ešte stále citlivej téme.
Ako sa to tu začalo
Tesne po revolúcii odcestovali bratislavské filozofky na konferenciu do Rakúska. O feminizme ani netušili. „Na jednej prednáške sme zažili údiv a prekvapenie z toho, akým fajnovým spôsobom sa tematizujú veci týkajúce sa feministickej filozofie. Uvedomili sme si, že časť z toho, čo sme počuli, súvisí s našou skúsenosťou. Našli sme svet "čiernej diery", doteraz u nás nezaplnený," hovorí Kiczková.
Známa filozofka Herta Nagel-Docekalova si všimla ich užasnuté pohľady a pozvala ich v roku 1992 na veľkú feministickú konferenciu, kde prednášali najznámejšie feministické filozofky z celého sveta. Zostavila im zoznam základných kníh, ktoré ich uviedli do sveta „ženských problémov".
Aj pre Janu Cvikovú boli podstatné informácie a kontakty zo Západu. Okrem toho vlastná skúsenosť, ktorá hovorila, že nie je spokojná s tým, čo je jej predpisované.
V roku 1987 sa v Krakove náhodou dostala na feministický seminár a zoznámila sa so ženou, ktorá dnes vedie populárny feministický časopis Zadrap. „Vtedy som o feminizme nič nevedela. Až keď som sa stala matkou, rýchlo ma to vrátilo na začiatok, k deľbe práce a k tomu, čo to znamená," hovorí. „Veci ženskej skúsenosti boli len podružné a nedôležité. Nechcem, aby sa to zjednodušilo, že my, feministky, sme tie nešťastné chudery. Na rozdiel od iných nešťastných chudier sme si len uvedomili, že za nás rozhoduje niečo iné."
Dievčatá pre všetko
„Dnes si myslím, že keby sme vedeli, čo to bude obnášať, nikdy by sme Aspekt nezaložili," hovorí Jana Cviková. Popri tom, že vydávali tematicky ladené čísla napríklad o materstve, telesnosti, o moci, stále sa samy vzdelávali. Viedli knižnicu, knižnú edíciu a stali sa „dievčatá pre všetko" to ak bolo treba poskytnúť reakciu pre médiá.
Neskôr vznikli ďalšie mimovládne organizácie, ktoré si podelili sféry záujmu.
Väčšina európskych, nehovoriac o amerických univerzitách, má v ponuke „gender studies", rodové štúdie. Pred tromi rokmi vznikol v Bratislave na Filozofickej fakulte Kabinet rodových štúdií, ktorý robí výskum, a jeho členky pokračujú s cyklom prednášok. Zatiaľ to nie je samostatný študijný odbor, z ktorého by sa dal získať diplom.
„Prvé prednášky, to bolo 15 - 20 študentiek filozofie. Postupne sa začali pridávať aj iné odbory ako sociológia, psychológia a politológia," hovorí filozofka Kiczková.
Hoci filozofia je teoretická veda, nezameriavajú sa na abstraktný, akademický smer. „Vždy zachytávame skúsenosť - napríklad Etela Farkašová z pozície literátky, mňa zasa oslovil ekofeminizmus, ale nejde nám o lacný aktivistický prístup."
Na hodiny pozývajú prednášať aj svojich mužských kolegov, z ktorých ani jeden nikdy neodmietol.
Feministky na recepcii
V polovici 90. rokov vznikli ďalšie ženské organizácie. Pro Familia v Humennom, Fenestra v Košiciach, Aliancia žien Slovenska v Bratislave. Nezávisle od nich fungovali lesbické organizácie Museion a Q-archív.
Dôvod, prečo vznikali, vyplynul často z bežnej skúsenosti. Napríklad záujmové združenie žien Fenestra je dielom žien, ktoré boli v roku 1994 na materskej dovolenke. Podľa toho, čo píšu na webovej stránke (www.fenestra.sk), sa rozhodli, že „zvyšok času na tzv. materskej dovolenke vyplníme tým, že založíme materské centrum v Košiciach. Nemali sme tušenie o tom, že existuje akýsi tretí sektor."
Ako mimovládna organizácia mali dosť častý problém s financiami a priestormi. Po pár rokoch si našli vyhorený kaštieľ v Žarnove. Financie potrebné na obnovu kaštieľa a jeho prevádzku zháňali rôznymi spôsobmi. „Vo februári vymyslel pán Gabriel Eichler pre Fenestru zvláštnu recesistickú aktivitu. Hostí pozvaných na oslavu svojej päťdesiatky vyrozumel, aby namiesto osobných darov pre neho obdarovali Fenestru. Museli sme sa zúčastniť na recepcii a predniesť príhovor," píšu na stránke.
Z 300 hostí zareagovalo len 21, ktoré poslali dar. Dnes robí Fenestra poradenstvo pre matky na profesionálnej úrovni a prevádzkuje azylový dom pre týrané ženy.
Prebralo nás násilie
Slovenské feministky začali hovoriť o bežných veciach, s akými sa stretávame všetci - napríklad o móde, ženskom tele, sexe či partnerstve, ibaže úplne inak.
Modelky a módne časopisy označili za nástroje manipulácie zo ženským telom, vďaka ktorým sa nám z pubertálnych dcér stávajú anorektičky. Partnerský život riadený stereotypmi môže za to, že dnes žena pracuje a zarába podobne ako muž, ale muž sa o prácu v domácnosti ešte stále nedelí rovnakým dielom. Upozorňujú aj na nahé ženské telo, ktoré v reklame predáva veci s ním nesúvisiace - mreže, pivo, kozuby, škridle.
„Myslela som si, že hociktorá z tém, ktorú otvoríme, bude pre spoločnosť taká zaujímavá, že musí okamžite zareagovať," hovorí Jana Cviková. „Spoločnosť nereagovala, potrebovali sme niečo silnejšie."
Jednou z tém, na ktoré ľudia mohutne zareagovali, bolo domáce násilie páchané na ženách. Tu dať štatistiku koľko % to dovtedy považovalo za normálne Ženy sa spamätali aj vtedy, keď KDH podalo návrh na zákaz interrupcií.
Ženské organizácie sa začali spájať do účelových koalícií ako Možnosť voľby alebo čo sa násilia týka, iniciatívy Piata žena.
Ne-možnosť voľby
Na pochopenie toho, čo chcú feministky, musela dozrieť spoločenská situácia. Museli vzniknúť aj iné organizácie, ktoré by poskytovali praktickú pomoc.
„My sme vedeli vytvárať rodovo citlivý jazyk," hovorí Jana Cviková z Aspektu. Aj tu platí, že je dôležité, akým jazykom sa veci pomenúvajú, ako sa dostanú do spoločnosti. „Dodnes ma fascinuje, že slová, ktoré sme začali používať, sa ujali. Napríklad 'rodové', 'rodovo špecifické' alebo rozlišovanie pohlavia publika pri oslovení. Aj v problematike násilia sa používa jazyk, ktorý sme zaviedli."
Iniciatíva Piata žena je podľa nej značkou toho, aké je dôležité veci tematizovať.
V spoločnosti je kdesi hlboko ukryté vedomie toho, že o mne nebude nikto iný rozhodovať. To sa ukázalo pri otázke reprodukčných práv, keď ženy podpismi pod petíciu dali najavo, že ženské témy nie sú salónnou debatou feministiek, ale občianskym problémom, zásahom do ich osobnej slobody.
„Ani jedna z nás nie je zapasovaná len do teórie," hovorí filozofka Kiczková. Dlhý čas feministickú teóriu využívala v koordinačnom výbore pri ministerstve sociálnych vecí a rodiny. Napríklad, keď sa otvoril problém podpísania zmluvy s Vatikánom, skupina urobila analýzu obsahu zmluvy a upozornila na nezhody a dôsledky.
Prichádza Fero Taraba
Na Slovensku ani jedna politická strana, ani jeden kandidát na prezidenta dosiaľ nepostavili ani jednu zo ženských otázok do centra svojho volebného programu, hoci voličov tvoria z polovice ženy.
Pred poslednými voľbami ich k vedomému rozhodovaniu o samej sebe nabádali feministické spolky a prišiel aj Fero Taraba - fenomén, ktorý nevedome otestoval, kde sa feministické hnutie nachádza.
Šéfka hnutia Urobme TO! Ľubomíra Slušná vymyslela projekt, ktorý mal prilákať ženy k voľbám. Sprevádzala ho veľmi účinná reklamná kampaň s nešťastne sa tváriacim Ferom Tarabom a výzvou Urobiť TO. K hotovej veci prizvala ostatné feministické spolky, ktoré sa odmietli pripojiť, lebo hnutie akoby prehliadlo a odignorovalo všetku tú prácu, ktorú ony už urobili.
Sociologička Jarmila Filadelfiová tvrdí, že projektu Urobme TO! chýbal jasný obsah kampane, pomenovanie východísk a odborná príprava predstaviteliek. Mnohé z oslovených herečiek, modeliek či moderátoriek svojimi názormi len upevňovali tradičné postoje.
Pri mediálnej hádke sa "Tarabove" ženy dokonca dištancovali od "radikálneho feminizmu" a vyjadrili lojálnosť mužom. Pritom kampaň vyzývala ženy, nech už prevezmú iniciatívu do svojich rúk. Z čích?
Robia TO aj ďalej
„Dnes je to už úplne inde," hovorí Ľubomíra Slušná. „My sme vedeli, čo chceme urobiť, a tie, čo chceli, sa zapojili. Po odznení emócií sa dostavil aj výsledok."
Čo TO mali ženy urobiť? "Ženy TO vedia," hovorí. Za najväčší úspech považuje zriadenie Výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pri Národnej rade SR, ktorý má presadzovať aj záujmy žien.
Aj ostatné feministky nakoniec oceňujú prácu, ktorú so ženami urobilo hnutie po celom Slovensku, v každom regióne. „Verím na pohyb zdola, preto sme začali odtiaľ," vysvetľuje Slušná.
Urobme TO! neskončili pri tom. Jej kolegyňa Soňa Sulíková vymenúva, čo všetko robia dnes - neformálne stretnutia žien z parlamentu, cielené tréningy o rodovej rovnosti pre ženy v regiónoch, prednášky nórskej ombudsmanky zákona rodovej rovnosti pre poslankyne a ženy, ktoré ovplyvňujú legislatívu. „Z oslovených poslankýň prišla štvrtina," dodáva.
A čo teraz?
Zmenili sa mnohé zákony, štát si musel začať mnohé veci všímať. Od polovice 90. rokov je aj tlak zhora, z Európskej únie, kam chceme vstúpiť.
Feministické témy majú priestor v médiách, čoraz častejšie s odôvodnením, že sú potrebné a aktuálne.
Poslednej témy - zavedenia kvót pre zastúpenie žien v politike, sa ujal muž, poslanec Jozef Heriban.
„Ak si aj robí promo pomocou témy, ktorá môže byť prínosom, nech si ho len robí," myslí si Jana Cviková. „Nie je však pravda, že to neohrozí mužov a nič im nevezme. Ak chceme, aby bolo viac žien v parlamente, nejakí muži o svoje miesta prídu," dodáva.
Podľa nej však konflikt neznamená vojnu, len vyjasnenie si pozícií.
Čo je s právami žien? V súčasnom modernom svete je rovnoprávnosť žien a mužov v teoretickej rovine samozrejmá rovnako ako možnosť slobodného rozhodovania človeka o tom, ako chce žiť svoj život. Násilie páchané na ženách Účasť žien v politike Rovnaké odmeňovanie žien a mužov Odbúravanie rodových stereotypov Reprodukčné práva |
Anketa:
Zuzana Fialová, herečka:
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
Neexistuje absolútne samostatný človek, pomoc potrebujeme a poskytujeme. Ja sa snažím byť samostatná, pokým sa nerozplačem, a vtedy je mi jedno, či pomoc prijmem od muža, ženy, alebo dieťaťa. Feminizmus považujem za humanizmus a za humanistku sa považujem. Samostatnosť vo veciach, ktoré sú ženám najčastejšie vyčítané - ako vymeniť žiarovku - závisí od rozhodnutia, či tieto veci chce zvládať, alebo sa bude tváriť, že to nemá geneticky dané. Ale to je laxný prístup.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Pred štyrmi dňami som sa angažovala - zavolala som policajtov na domáce násilie v dome oproti, ľahko viditeľné voľným okom z môjho okna. Skazila mi to účastníčka týrania, ktorá ich poslala preč. Preto by som sa angažovala hlavne v informáciách a prevencii.
Zita Furková, herečka:
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
To nemôžem povedať, lebo som vydatá, a na všetkom, čo som dosiahla, sa podieľal aj môj manžel. Myslím si, že feminizmus vymysleli muži, pretože tento pojem je dosť zneužívaný. Na druhej strane chápem počínanie žien, čo sa tým zaoberajú. Určite mali negatívne skúsenosti s mužmi. Feminizmus prerastá do svetonázoru, ktorý niekto môže alebo nemusí rešpektovať.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Celkom určite by som dokázala angažovať za zrovnoprávnenie žien pri hodnoteniach ich výkonnosti a ich finančného ocenenia.
Eva Borušovičová, režisérka:
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
Áno, považujem sa za samostatnú emancipovanú ženu a aj ňou som. Aj keď čiastočne preto, že mi nič iné nezostáva. Feminizmus zahŕňa množstvo názorových prúdov a nie so všetkými sa stotožňujem. Ak si zadefinujeme feminizmus ako snahu o zrovnoprávnenie žien, ako boj za rovnosť šancí, tak sa k feminizmu hlásim.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Situácia v sociálnej oblasti, otázky matiek s deťmi, pracovné uplatnenie žien a nerovnaké odmeňovanie mužov a žien, domáce násilie - to všetko sú oblasti, v ktorých je čo riešiť. Človek však nemusí byť priamo v ženskom hnutí, aby robil niečo pre dobro veci. Každodenne máme príležitosť pomôcť v konkrétnych prípadoch. V konečnom dôsledku aj vlastným príkladom, tým, ako žijeme, aké prostriedky si volíme na dosahovanie svojich cieľov, ako vychovávame deti, ako si vážime seba a ako si vážime iné ženy. Možno je niekde v hĺbke skrytá úloha pre nás všetky: naučiť sa nepodceňovať ženy ani mužov, naučiť sa myslieť rodovo nestereotypne.
Alena Chudíková, právnička, predsedníčka Spoločenstva žien sociálnej demokracie:
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
Áno a dodávam, že ženy, ktoré chcú profesionálne pracovať aj mimo domácnosti a chcú rovnaké ohodnotenie za tú istú prácu, ako majú muži, sú feministky. Len máloktorá zo žien chce byť závislá, nesamostatná a neemancipovaná.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Som za vytváranie podmienok pre možnosť voľby. V skutočnosti sa angažujem už viac ako trinásť rokov za rovnosť príležitostí obidvoch pohlaví. Aj nedávno som upozornila na nespravodlivý nižší výpočet dôchodku v neprospech ženy. Budem sa usilovať tú nespravodlivosť odstrániť podaním novelizácie príslušného zákona.
Aneta Parišková, moderátorka:
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
Feministka určite nie som, záleží mi na tom, aby som predovšetkým bola ženou.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Najčastejšia ženská dilema je, ako spojiť sebarealizáciu v pracovnej oblasti so starostlivosťou o rodinu. Toto je hádam jeden z najvážnejších problémov, pri riešení ktorého by som sa dokázala podieľať.
Eva Černá, poslankyňa
Považujete sa za samostatnú, emancipovanú ženu? Nazvali by ste sa feministkou?
Považujem sa za samostatnú emancipovanú ženu, lebo ma životná situácia donútila sa ňou stať, keďže som ostala sama s dieťaťom. Svojím spôsobom sa považujem za feministku, aj keď u nás je tento pojem dehonestovaný, lebo spoločnosti nebolo vysvetlené, čo je to feminizmus.
V ktorej zo ženských problematík by ste sa angažovali?
Už roky sa angažujem v rámci boja proti týraným ľuďom. Stála som medzi ľuďmi, ktorí presadzovali prvé zákony na ich obranu.
Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
