Homosexualita nie je choroba

Homosexualita sa začala na Slovensku objavovať po páde bývalého režimu. Vtedy sa konečne mohla objaviť aj sloboda "sexuálnej orientácie"

Homosexualita ako "kváziproblém" spoločnosti sa začala na Slovensku objavovať po páde bývalého režimu. Veď až vtedy sa okrem slobody slova, cestovania či prejavu mohla konečne objaviť aj sloboda "sexuálnej orientácie"... Homosexualita zvykne u človeka vyplávať na povrch práve v období puberty.

O odborné stanovisko sme požiadali sexuologičku a psychiatričku MUDr. Danicu Caisovú: "Mladý človek vtedy hľadá príčiny, dôvody, prečo práve on. Je nútený sa so svojou orientáciou skrývať, tajiť ju. Nemôže predsa pozvať na rande spolužiaka, ktorý sa mu páči tak jednoducho, ako by pozval spolužiačku..." Čo však takéto zistenie môže spôsobiť v duši mladého človeka? Podľa MUDr. Caisovej existuje istá obava z toho, že nikdy nestretnú "toho pravého". Ako však pokračuje, "výnimkou nie sú ani pokusy o samovraždy páchané práve z dôvodu zistenej homosexuality. Najbežnejšími prejavmi sú však rozhorčenie, zlosť, smútok a depresie.

Medicína rieši práve takéto situácie, keď sa jedinec napriek veľkej snahe nedokáže so svojou homosexualitou spriateliť, nedokáže ju prijať." Práve s týmto sa podľa vlastných slov stretáva aj Danica Caisová, keď do jej ambulancie prichádzajú rodičia, ktorým sa ich dieťa zdá na základe pozorovania "odlišné". "Reakcie rodičov sú rôzne. Niektorí sa celoživotne nedokážu spriateliť s myšlienkou, že ich syn či dcéra sú 'iní'. Ďalší rodičia sa zase snažia svojim deťom ich situáciu zmierniť, snažia sa pochopiť a nezavrhnúť. Niekedy však tento proces trvá aj roky."

Na Slovensku, minimálne štatisticky vzaté, to s toleranciou napriek prívlastku konzervatívni vôbec nevyzerá zle. "Zatiaľ čo na začiatku 90-tych rokov bol na Slovensku podiel ľudí s odmietavým postojom voči homosexuálom približne 62 %, v roku 1999 to bol už len 44%-ný podiel. V slovenskej spoločnosti teda začala prevažovať akceptácia, pričom negatívne postoje voči homosexuálom ustúpili," hodnotí sociologička Mgr. Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV v Bratislave. Pre objektívnosť však treba dodať, že napríklad Česká republika ja na tom s toleranciou oveľa lepšie ako SR. "Vyskúšať" tieto čísla sme si mohli aj v praxi a to iba nedávno, keď Slovenskom, ale aj Českom prehrmeli kolá svetových formátov reality show. V obidvoch krajinách sa totiž víťazmi stali ľudia, netajaci sa svojou homosexuálnou orientáciou.

Sociologička však v tomto nevidí nezvyčajný fenomén. "Podstatné je najmä to, že ich tento fakt, teda menšinová sexuálna orientácia zo súťaže neeliminovala. Podľa mňa zrejme zaujali publikum aj inak, keďže podiel akceptácie v jednotlivých krajinách nie je porovnateľný." Niektorým odporcom homosexuálov prekáža práve ich životný štýl. Existuje pritom len malé percento takých homosexuálov, ktorí svoju orientáciu prezentujú extravagantne. Poväčšine ide o úplne rovnakých ľudí, ako sú tí heterosexuálne orientovaní. V mysliach je často zakorenená predstava, že homosexuál je chlap s vysokým "mäkkým" hlasom, ružovou košeľou, či ženskými maniermi. Takéto predsudky však môžeme vyvrátiť iba my sami a to vlastnou tolerantnosťou "inakosti".

Homosexualita nie je choroba

Je to už vyše 20 rokov, čo Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) po rokoch výskumov, porád a apelov rôznych lekárskych konzílií, definitívne vyškrtla homosexualitu zo zoznamu chorôb. Aj keď sexuológovia majú túto orientáciu svojím spôsobom zadefinovanú, predsa len sa nájdu odporcovia aj z ich vlastných radov. Vo všeobecnosti však platí okrídlená veta, známa i medzi laikmi, že človek si svoju sexuálnu orientáciu nevyberá.

MUDr. Danica Caisová: "Homosexualita je síce nešťastne zvolený, ale dnes už zaužívaný termín na lásku medzi príslušníkmi rovnakého pohlavia. Rovnako ako medzi heterosexuálmi aj tu ide o lásku, porozumenie a náklonnosť v pravom slova zmysle." Príčiny homosexuality vidí vo viacerých aspektoch, či už hormonálnych, stresových alebo genetických, no ako zdôraznila, homosexualita je neliečiteľná, keďže o chorobu ani nejde. Medicína má však iste dôvod zasahovať, ak človek fakt, že je inak orientovaný, psychicky nezvláda.

reklama

Miera tolerancie homosexuality vo vybraných štátoch Európy (v percentách)

"V sociológii skúmame akceptáciu či odmietanie niektorých sociálnych skupín väčšinovou populáciou tak, že meriame tzv. sociálny odstup od danej skupiny (social distance). V praxi sa to deje tak, že respondentov vo výskumoch necháme vybrať zo zoznamu také skupiny ľudí, ktoré by respondenti nechceli mať za susedov," tvrdí sociologička Mgr. Katarína Strapcová. Tento faktor dokáže podľa jej slov efektívne poukázať na istú bariéru v porozumení, či v kontakte s inou sociálnou skupinou.

Porovnanie miery tolerancie k homosexualite

KRAJINA

r. ´90 -´91

r. ´99 -´00

Švédsko

82,3%

94,0%

Holandsko

88,0%

93,8%

Nemecko

reklama