Všetkého veľa škodí

cu. Po prekročení tejto hranice už začína vo vzťahu byť minimálne jeden z partnerov nespokojný.

Dá sa povedať, že napríklad poriadkumilovnosť je vlastnosť pozitívna. Každý by si iste radšej vybral partnera, ktorý preferuje poriadok v domácnosti než partnera, ktorému nevadí byt plný pavučín a týždeň neumytý riad so zaschnutými zvyškami jedla na kuchynskej linke. Existuje však určitá hranica, za ktorou sa poriadkumilovnosť mení na tyraniu, kedy vás ten druhý neváha zobudiť, lebo ste koreničky v kuchyni po použití nezoradili podľa abecedy, kedy po vás vlastnoručne upravuje všetko, čo poskladáte do skrine, vyženie vás od rozčítanej knižky umyť si po sebe pohár hneď, ako ste dopili kávu...Tu už prestáva zábava a nastupuje tak trocha teror.

A čo taký humor? Humor je korenie života, ale tiež má svoje medze. Život s vtipkárom je zábavný v začiatkoch vzťahu, snáď sa dá zvyknúť i na neustále kanadské žartíky, vtipné darčeky, vyskakovanie zo skrine či rôzne iné zábavky. Ak však ale chceme s druhým prebrať nejaký vážny problém, lenže on to zakaždým obráti na žart a nedá sa s ním o ničom vážne porozprávať, tiež nám to počase trocha začne liezť krkom.

Takisto šetrnosť. Je výborné mať partnera, ktorý nerozhádže všetky peniaze deň po tom, ako mu prídu od zamestnávateľa na účet, vie s nimi rozumne hospodáriť a i z malých príjmov dokáže čosi odložiť na mimoriadne výdavky či letnú dovolenku. Ak však šetrnosť začne mať podobu takú, že hoci máte primerané príjmy, na večeru sa pripravuje každodenne kapusta so zemiakmi v rôznych obmenách, deti sa sprchujú len v presne vymedzenom časovom intervale, po ktorom ich už partner vyháňa klopaním na dvere z kúpeľne a kvôli o korune lacnejším jogurtom musíte ísť peši do hypermarketu cez celé mesto, ide pravdepodobne o život s niekým, kto by si, ako hovorí porekadlo, dal pre päť korún i do kolena vŕtať. A toto už je šetrnosť zdraviu škodlivá.

A i tak skvelá vlastnosť ako je tolerancia, musí mať vo vzťahu svoju mieru. Ak jej je totiž až priveľa, začína sa podobať na nezáujem: „Choď si kam chceš, kedy chceš, bav sa s kýmkoľvek, mne je to jedno. Nepýtam sa ťa na nič. Mne nič nevadí.“ S človekom, ktorý nám všetko toleruje, nemáme totiž šancu odhadnúť, či je mu naše správanie príjemné, alebo je mu nepríjemné. Jeho reakcia na všetko je skoro rovnaká. Začneme mať čoskoro pocit, že ho nezaujímame.

 Teda, pozor na tú pomyselnú hranicu, za ňou už sa aj dobrá vlastnosť mení na okolnosť pre spolužitie príliš náročnú.