
"Phil Collins sa narodil preto, aby hral na bicích," píše sa na oficiálnej internetovej stránke hudobníka, ktorý dnes oslavuje 55. narodeniny. Philip David Charles Collins dostal svoje prvé bicie v piatich rokoch, ale prvú skutočnú sadu činelov dostal až o sedem rokov neskôr.
Už ako školák stvárnil Artfula Dodgera v predstavení Oliver. Neskôr bol členom art-rockovej formácie Flaming Youth a džez-rockovej skupiny Brand X. Svojho času bubnoval aj "za" školskú kapelu The Real Thing. Bol členom skupiny The Freeholdafter a legendárnej formácie Genesis. V kapele Genesis hral na bicích a po odchode vokalistu Petra Gabriela prebral aj jeho funkciu.
Kapelu ale v polovici 90. rokov opustil. Po tom, ako opustil svoju prvú manželku a matku dvoch detí Andreu Bertorelli, nahral svoju prvú LP platňu, ktorú nazval Face Value. Album prijali kritici veľmi pozitívne a Collins si získal množstvo nových fanúšikov. Z piesne In the Air Tonight sa stal hit a Collinsa zrazu chceli aj na druhej strane Atlantického oceánu. Medzitým hosťoval na koncertoch a albumoch iných hudobníkov a produkoval cudzie albumy.
V novembri 1982 už bol jeho druhý album Hello, I must Be Going na druhej priečke v národnej hitparáde. V októbri 1984 znova bodovala jeho skladba In the Air Tonight, ktorá sa objavila v pokračovaní amerického seriálu Miami Vice. V ňom sa Collins zjavil ako šouman Phill The Shill. V marci 1986 sa na čele amerického rebríčka hitparád usadila jeho skladba One More Night a s albumom No Jacket Required prerazil ešte viac. V júli vystúpil v londýnskej Wembley Aréne a hneď odletel do Philadelphie. Na oboch miestach sa vtedy konali koncerty Live Aid. Na bicích sprevádzal napríklad Jimmyho Pagea a Roberta Planta pri znovuzrodení skupiny Led Zeppelin.
V tom istom roku vystúpil aj na dobročinnom koncerte The Princeďs Trust vo Wembley Aréne a spolupracoval aj na albume August skupiny Erica Claptona. "Nie som spevák, ktorý trochu bubnuje, ale bubeník, ktorý vie trochu spievať," tvrdí o sebe Collins. V roku 1988 účinkoval v hlavnej úlohe filmu Buster. O rok neskôr zvíťazil v kategórii Najlepší britský interpret na 8. ročníku udeľovania cien BRIT Awards. LP Buster sa stala soundtrackom roka. Na 31. ročníku udeľovania cien Grammy získala jeho skladba Two Hearts ocenenie Najlepšia filmová skladba.
V osemnásty marcový deň toho istého roku sa stal znova otcom. Philovi a jeho manželke Jill Tavelman sa narodila dcéra Lily Jane. Ďalší rok sa stal opäť držiteľom ceny BRIT Awards. Cien má na svojom konte neúrekom, aspoň určite viac než manželstiev. S Jill sa totiž v roku 1996 rozviedol a o tri roky sa zosobášil s Orianne Cevey. S treťou manželkou syna Nicholasa Greva Austina.