Mág európskej opery - Wolfgang Amadeus Mozart

Svet si tento rok pripomína 250. výročie narodenia rakúskeho klasicistického hudobného skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Zázračné dieťa - malý Wolgang sa narodil 27. januára 1756 v rakúskom Salzburgu ako najmladšie zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartových.

Na veľký žiaľ svojich rodičov, dospelosti sa dožil iba on sám a jeho o štyri a pol roka staršia sestra Anna Marie, prezývaná aj Nannerl. Talentované deti spoznávali svet vďaka dlhým koncertným vystúpeniam po celej Európe. Mozarta nadšene počúvali vypredané sály všetkých európskych metropol.

V Anglicku sa zoznámil s Johannom Christianom Bachom, ktorý ho učil hre na klavír a vďaka ktorému spoznal prostredie talianskej opery. V neskoršom období cestoval už iba sám s otcom po Taliansku. Boli to práve známosti jeho otca, ktoré mu sčasti pomohli presadiť sa. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol v tom čase považovaný za dokonalý. Následne skomponoval dve typicky talianske opery - Mithridates, kráľ pontský a Lucius Sulla. Do jeho repertoáru zakrátko pribudla serenáda Ascanius v Albe.

Počas cesty po Apeninskom polostrove sa vyhrotil jeho vzťah s otcom. Po návrate z Talianska navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky. Svet mu postupne padal k nohám, no on sa rozhodol vrátiť do rodného Salzburgu. Čoskoro ho ale prepustili zo služby a na jeseň roku 1777 odišiel spolu s matkou na ďalšie európske turné. Túlavé topánky ho zaviedli znova do Nemecka, no keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval s matkou do veľkomesta na Seine. Anna Marie sa však v Paríži nakazila tyfoidnou horúčkou a za štrnásť dní zomrela.

Do Salzburgu sa Wolfgang Amadeus vrátil začiatkom roku 1779, kde prijal miesto varhaníka. Počas nasledovných dvoch rokov skomponoval okrem skladieb súvisiacich so službou pri dvore aj niekoľko opier pre divadlo v Mníchove a kočovné divadelné spoločnosti. V Salzburgu sa mu ale nepáčilo a ako poddaný tamojšieho arcibiskupa sa zo všetkých síl snažil o prepustenie zo služby. Keďže arcibiskup s tým nesúhlasil, Mozart podnikol útek proti jeho vôli do Viedne protizákonne. Tam sa angažoval v pokrokových krúžkoch. Usiloval sa o vytvorenie klasickej nemeckej opery, ktorá mala nahradiť taliansku - elitársku. Tak vznikol napríklad singspiel Zaida a opera Únos zo Serailu.

V roku 1782 svoj život spojil s dcérou svojej bývalej domovníčky - Konstancou Weberovou. Ich manželstvo však od začiatku zavrhovala Mozartova sestra aj jeho otec. Mozart bol však napriek roztržkám s nimi na vrchole svojich tvorivých síl. Tešil sa na otcovstvo, no jeho prvorodený syn Raimund zomrel niekoľko mesiacov po narodení. Mozart sa rozhodol zmieriť rodinu a spolu s manželkou odcestoval do Salzburgu. Uzmierenie však medzi nimi nenastalo. Konstance porodila Mozartovi ďalšieho syna - Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti. Po dvoch rokoch mu dala ďalšieho syna, ale ten zomrel predčasne.

V roku 1785 vstúpil Mozart do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. V rokoch 1786 a 1790 vznikli jeho najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba. Obidve uviedli aj v Prahe. Ich úspech zabezpečil, že Mozart aspoň čiastočne zmenšil svoje finančné problémy. Po návrate z Prahy ho prijali do služby na dvore, čo mu opäť zabezpečilo stály príjem, ale finančné ťažkosti ho aj tak neobchádzali. Musel zarábať pretože Konstance sa potrebovala liečiť v kúpeľoch Baden. Po smrti panovníka Jozefa II. v roku 1790 sa na trón dostal jeho brat Leopold II., ktorý začal reorganizovať dvorný život. Mozarta sa ale zmeny našťastie nedotkli. V tej dobe získal velikán európskej opery objednávku na novú taliansku operu Cosi` fan tutte (Také sú všetky). V ďalšom období zložil niekoľko symfónií, niekoľko komorných diel a muzikál Čarovná flauta. Jeho posledné dielo nesie názov Requiem. Na jeseň 1791 sa nakazil infekčnou chorobou a 5. decembra zomrel vo Viedni. Podľa špekulácii ho otrávili, no tieto domnienky sa nikdy nepotvrdili.