Ak sa spoľahnete len na to, že každý z rodiny sa chytí domácich prác dobrovoľne a v čase, kedy je treba určitú činnosť urobiť (keď je v umývadle kopa špinavého riadu, niekto z osôb prítomných doma ju umyje), môže sa ľahko stať, že zistíte, že napokon všetky domáce práce robíte len vy sama a ostatní členovia domácnosti sa z tohto systému založeného na báze vlastnej iniciatívy, akýmsi zázračným spôsobom vykrútili. Čoskoro totiž zistia, že ak sa neumytého riadu nikto dostatočne dlho nechytí, umyje to napokon mama, ktorá sa už dlhšie nevydrží pozerať na ten neporiadok. Preto je treba do chaosu vniesť systematickosť.
Pravidlá týkajúce sa domácnosti by ste mali vytvárať spoločne, tak, aby sa k nim mohol každý člen domácnosti vyjadriť a nestalo sa, aby bol postavený pred hotovú vec. Najskôr si skúste spísať všetky práce, ktoré je nutné v domácnosti vykonávať (varenie, umývanie riadu, utieranie prachu, vysávanie, prášenie kobercov, venčenie psa, polievanie kvetov, žehlenie, nákupy atď.). Zistíte, že je to celkom obsiahly zoznam. Potom dajte priestor jednotlivým členom domácnosti vyjadriť sa, čím by mohli prispieť pri niektorej z týchto aktivít, nech sa pokúsia vybrať si tie, ktoré by boli ochotní robiť, ktoré im vyhovujú z hľadiska časového, prihliadajte i na ich vek (šesťročnému dieťaťu nezveríme žehličku) a schopnosti či obmedzenia (dieťa trpiace ekzémom na rukách nepoveríme umývaním riadu).
Je možné, že členovia rodiny sa postavia ku všetkým návrhom negatívne. Pokúste sa im vysvetliť vec v širšom kontexte. V prvom rade, všetci v tejto 
domácnosti bývate. Nie je únosné, aby ste sa o jej prevádzku a udržiavanie starali len vy. Vďaka tomu, že sa presne určí, kto má čo z prác na starosti, nebudete ostatných napríklad vyrušovať od ich záujmov, pretože od nich potrebujete vykonať nejakú z domácich prác. Nemali by ste ich do aktivít nútiť, lepšie je ich pre tento svoj plán nejakým spôsobom získať. Je dobré, keď si deti zvyknú pomáhať už od malička pri drobnostiach. Deti sú v tomto období prirodzene zvedavé a pyšné na to, že rodičom s niečím pomohli (napríklad mame pri pečení medovníkov). Je značne obtiažne snažiť sa zapojiť deti do domácich prác až v období dospievania.
Takisto je zaujímavým pokusom snažiť sa zapojiť do domácich prác manžela po dvadsiatich rokoch manželstva, v ktorých on razil teóriu „moja mama starostlivosť o domácnosť zvládala sama, ty by si mala tiež“. Keď si vypracuvávame harmonogram prác, snažíme sa brať do úvahy časové možnosti členov. Otec vracajúci sa z práce až o ôsmej večer sa napríklad môže zapojiť do činností cez víkend, ostatné dni bude mať „voľno“. Rozvrh je vhodné po určitej dobe upravovať, členovia rodiny môžu doň zapracovať svoje pripomienky, môže sa zistiť, že im určitá aktivita nevyhovuje a radšej by ju vymenili za inú. Snažíme sa, aby bol vytvorený kompromis, ktorý domáce práce rozdelí ku všeobecnej spokojnosti zúčastnených. Nie je vôbec nutné aby boli rozdelené rovnakým dielom, zrejme budete vykonávať viac prác oproti ostatným. Ale v porovnaní s tým, keď ste všetko robila sama a ostatných len sporadicky prosila o pomoc, pravdepodobne budete spokojnejšia a jasné pravidlá prispejú i k lepšej domácej pohode vo vašej rodine.
Autor: Monika Rolková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
