Rodina je v kríze, párové manželstvo už nemá budúcnosť, láska je len chémia. Naozaj?

Romantická manželská láska, že je výplodom romantikov z 19. storočia? Rodina, že vraj je v kríze? Párové spolužitie nemá budúcnosť? „My si to nemyslíme,“ tvrdia Zuzana a Zoro z Bratislavy, rodičia piatich detí. To posledné sa narodilo na Veľkú noc za dramatických médiá. Lenže všetko je už inak.

Manželstvá a vzťahy sa nevydarili ani potomkom anglickej kráľovnej a ani európske princezné nemajú šťastie na partnerov, o mnohých politikoch a prezidentoch ani nehovoriac. Aj tí musia svoje polygamné vzťahy kamuflovať a utajovať, až kým to nepraskne.

Keď sa na pohrebe bývalého francúzskeho prezidenta Mitterranda objavila po boku jeho manželky aj milenka a nemanželská dcéra, bola to bomba.

Cudzoložstvo patrí podľa sexuológov medzi najrozšírenejšie hobby.

Začal sa máj – obdobie, keď sa láske a sexu mimoriadne darí. Je to prvá jar tretieho tisícročia. Zmení sa nejako podstatne láska, sex, naše vzťahy v dvadsiatom prvom storočí? Zanikne manželstvo, zanikne rodina? A čo láska?

Láska je tu s nami a vždy bude

Budeme sa vo veku bezproblémovej erekcie, umelého oplodnenia, náhradných matiek, záplavy sexuálnych príručiek, esemeskovania a on-line sexu na internete ešte vôbec zamilovávať a vychovávať deti v páre?

„Ľudia sa budú stále zamilovávať, žiarliť, rozchádzať a znova ľúbiť,“ hovorí klinický psychológ a sexuológ PhDr. Robert Máthé. V novom tisícročí neočakáva žiadne výrazné zmeny. „Sexuálne správanie človeka je dané už desiatky tisíc rokov. Ľudia budú stále eroticky fascinovaní iným človekom, budú stále vstupovať do partnerských vzťahov a do manželstva na základe zamilovanosti. Budú mať stále rovnaké problémy ako doteraz.“

Britský vedec Robin Baker, ktorý sa preslávil svojou knihou Sex v budúcnosti, tvrdí, že v polovici budúceho storočia bude mať láska vo vzťahoch presne to isté miesto, aké má dnes. „Sme tak naprogramovaní,“ vysvetľuje.

Naozaj ani jeden významný sexuológ, filozof či futurológ nepochybuje o tom, že ľudia nezabudnú na to, čo je láska.

Peniaze aj hranice medzi krajinami raz určite zaniknú, láska však ostane, tvrdí aj slovenský futurológ Ivan Klinec, predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku a člen plánovacej rady najväčšieho svetového futurologického projektu Milénium. V tom si je úplne istý. „Láska prežije aj v 21. storočí. Aj napriek zmenám v komunikácii spôsobeným modernými informačnými technológiami – a najmä internetom. To, čo udržiavalo ľudskú spoločnosť a civilizáciu počas celej jej doterajšej histórie, bola láska. Stála pri základoch všetkého veľkého, čo človek a ľudstvo vytvorili. To, čo dnes zapĺňa titulné stránky novín a časopisov a čo je hlavnou náplňou všetkých médií, to zmizne. Ale láska ostane.“

A čo manželská láska? Existuje vôbec?

„Romantická manželská láska je výplodom romantikov z 19. storočia,“ myslí si psychiater Miroslav Plzák. Tento známy český odborník na spolužitie v páre tvrdí, že párové manželstvo nemá ďalekosiahlu budúcnosť.

Prognostik Ivan Klinec si to nemyslí. „Manželstvo nezanikne ani v ďalšom tisícročí a dá sa predpokladať, že vydrží aj počas celého tisícročia tak, ako vydržalo aj počas tisícročia minulého. Človek sa vždy bude vracať k základným ľudským hodnotám a inštitúcia manželstva nadobudne opäť svoj pôvodný význam.“

Lenže v praxi je to ťažké. Sťažností na nefunkčných manželov pribúda.

MUDr. Martin Hrivňák, sexuológ z Košíc, hovorí: „Ženy sa sťažujú na mužov, že sú pasívni, unavení, nevládzu tak často, ako by si to predstavovali, a muži zase na ženy, že nie sú veľmi vynaliezavé a aktívne.“

PhDr. Jaromíra Jánošková, klinická psychologička z Bratislavy, s ním súhlasí. „Podnikatelia prichádzajú vyčerpaní domov a možno aj majú chuť na sex, ale nie na komunikáciu. Takže to dopadne tak, že manželka spí a oni masturbujú.“

Psychiatri už dávno hovoria, že láska je diagnóza. „A to veľmi komplikovaná,“ dodáva psychiater Ivan Žucha. Tak ako choroba, aj láska môže mať akútnu formu, ktorú poznajú všetci čerství zaľúbenci. Potom prechádza do menej akútnych foriem, v akej ju poznajú dlhoroční partneri. „Manželská láska je niečo ako chronická bronchitída. Aj tú si však treba vedieť udržať.“

Budeme sa rozmnožovať sexom?

Príde vraj obdobie, keď sa to úplne dopletie. Ľudia budú mať deti stále častejšie s ľuďmi, s ktorými sexuálne nežijú a ani ich nepoznajú. Plodenie detí možno vraj dokonca prestane byť párovou záležitosťou. Technológia umožní, aby sa jednotlivci rozhodovali o splodení dieťaťa sami.

Bude vraj bežné, že pre výchovu vlastného dieťaťa sa rozhodne matka, ktorá vôbec nechce žiť s mužom. Napríklad herečka Jodie Fosterová momentálne hrdo nosí druhý raz bruško a manžela či partnera ani otca jej prvého dieťaťa nikdy nikto nevidel. „Potreba milovať človeka, s ktorým máte deti, zmizne. Človek, ktorého milujete, alebo s ktorým dobre vychádzate, nebude nevyhnutne človekom, s ktorým plodíte deti,“ hovorí Robin Baker.

Napriek tomu Madonna, ktorá je podľa jedného výskumu najpríťažlivejšou ženou planéty, sa nedávno celkom klasicky vydala za otca svojho syna.

Rodina je v kríze. Zanikne v tomto tisícročí?

V každom úvode do sociológie rodiny sa možno dočítať, že dnešná rodina je v kríze. Budeme sa vraj stále menej vydávať a ženiť. Vo vyspelých krajinách sveta je tento trend už viditeľný. Tretina detí v USA sa dnes rodí v nemanželskom zväzku. Je kríza rodiny naozaj fatálna?

Odborníci z rôznych oblastí sa vôbec nevedia zhodnúť, či v súčasnom svete zažívame krízu, alebo naopak, renesanciu rodiny. Jedni poukazujú na to, že čoraz viac rodín sa rozpadáva, viac detí sa rodí do neúplných rodín a čoraz viac spolužití funguje bez manželstva. Iní znalci oponujú, že v dôsledku spoločenských zmien sa musí meniť i rodina.

„Nesúhlasím s pojmom kríza rodiny,“ hovorí sociológ Peter Guráň. Podľa jeho poznatkov žiaden výskum na Slovensku nesignalizuje, že by sa ľudia zriekali rodiny, materstva a otcovstva. „Ak povieme, že vyše 50 percent škandinávskych detí sa rodí mimo manželstva, neznamená to, že by ich nevychovávali rodičia. Naopak, práve v Škandinávii pôrodnosť oproti ostatnej Európe stúpa. Ľudia tam chcú mať deti, ale neuzatvárajú manželstvo. Ide o kvalitu vzťahov. Formy rodiny sa budú diverzifikovať a musíme sa s tým zmieriť aj u nás. Aj naši mladí ľudia budú chcieť vyskúšať iné formy,“ predpovedá sociológ.

„Privádzanie detí na svet sa stane viac osobnou než párovou záležitosťou,“ hovorí Robin Baker. Ľudia podľa neho nebudú žiť sami, ale vzťahy budú krátkodobejšie a ľudia budú častejšie striedať sexuálnych aj životných partnerov. S upadajúcou úlohou rodiny budú podľa Bakera vznikať nové formy ľudského spoločenstva a nové citové väzby.

Prognostik Klinec však vidí v rodine záchranu spoločnosti. „Rodina je v súčasnosti v kríze, tak ako aj spoločnosť i celá civilizácia. V dobách kríz je to však práve rodina, ktorá ich umožňuje prekonať a myslím si, že aj k prekonaniu tej súčasnej krízy prispeje rodina rozhodujúcim dielom a stane sa opäť základom fungujúcej spoločnosti.“

Má polygamia budúcnosť?

Jedným z posledným veľkých tabu našej spoločnosti je polygamia. Vo vyspelých krajinách sa dnes takmer 50 percent sobášov končí rozvodom. Podľa odborníkov sa tento stav stane normou aj u nás.

Prečo by nemohli tvoriť funkčnú rodinu napríklad muž a dve ženy alebo žena a dvaja muži? Takto žijú napríklad už v Nepále, kde môžu mať ženy dvoch mužov.

Podľa psychiatra Plzáka má spolužitie v takomto triangli budúcnosť. Nie je to však otázka tohto storočia, skôr tisícročia. Sám z vlastnej skúsenosti pozná rodinu, v ktorej sa jeden muž stará o dieťa a ďalší muž a žena pracujú. Nevídané, hrozné, neuskutočniteľné? Ktovie.

V otázkach rodiny sa často argumentuje deťmi. Treba sa však spýtať, čo je pre deti horšie – či to, že svojho otca nevidia nikdy alebo len zriedka, alebo aby mali prípadne i dvoch otcov.

Miroslav Plzák odhaduje, že asi 10 percent českých párov žije v tzv. bigamii – muž má milenku i manželku. Tá o jeho vzťahu vie, ale z najrôznejších dôvodov to toleruje.

Dokáže človek žiť v monogamnom zväzku?

Klinický psychológ a sexuológ PhDr. Robert Máthé hovorí: „Štatistiky to skôr popierajú. Posledný výskum v susedných Čechách napríklad ukazuje, že mimomanželský styk priznávajú takmer dve tretiny ženatých mužov a skoro polovica vydatých žien. Už v súčasnosti, keď vezmeme do úvahy počet rozvodov, normou je viac partnerských vzťahov za život.“

Niektoré teórie tvrdia, že monogamia je najprirodzenejšia človeku, že mu je akosi naprogramovaná, iné naopak, že je proti prírode. Ako to vidí R. Mathé?

„Z evolúcie vidno, že to bolo vlnovkovité – raz to bolo tak, potom inak. Teraz sme vo fáze relatívnej alebo proklamovanej monogamie. V ontogenetickom vývine človeka je však obdobie, ktorému hovoríme, že je to štádium opakujúcej sa monogamie. Kým mladý človek uzavrie manželstvo, vystrieda niekoľko partneriek, nie je však promiskuitný v pravom zmysle slova, chodí s jedným, skúša to, neklape to, chodí s druhým, hľadá ďalšieho.“

Sexuológovia, sociológovia, psychológovia, prognostici sa teda zatiaľ nevedia dohodnúť. Jedno je isté, o prácu neprídu. Aj keby sa raz podarilo umožniť mužom a ženám prežiť orgazmus cez počítač, ako nám to sľubujú, problémov bude stále dosť.

„Videl som futuristický film, v ktorom toto fungovalo, a predsa – tí, ktorí potom zažili fyzický kontakt, dali prednosť skutočnému sexu. Ten nevymizne nikdy, tak ako láska a párové spolužitie. Netreba sa báť sexu cez internet, pretože je skôr pre ľudí, ktorí si tým riešia nejaký problém, alebo sa zabávajú. O prácu sa nebojím. V tejto oblasti jej bude stále dosť,“ hovorí R. Máthé.