Ako jedia, pijú, žijú a chorejú slovenské deti

Prečo je sledovanie hladiny cholesterolu aj u detí také dôležité? Jeho vysoká hladina a obezita sú rizikovými faktormi takmer všetkých civilizačných chorôb v dospelosti - srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky typu II, vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy, rakoviny prsníka, hrubého čreva či poruchy sterility. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME

Deti sú na tom takmer tak zle, ako ich rodičia, tvrdia detskí lekári a nezveličujú. Čísla a štatistiky, ktoré vychádzajú z rôznych prieskumov, to skôr potvrdzujú, ako vyvracajú. Až 22 percent detí vo veku 11 až 12 rokov má vyššiu hladinu cholesterolu, ako je zdravé. Počet obéznych detí na Slovensku stúpol za posledných desať rokov až trojnásobne. Naše deti majú jeden z najhorších chrupov v Európe.

Každé piate dieťa na Slovensku má odmalička neurotické a citové poruchy. "Dvadsať percent detskej populácie má od útleho veku také psychické poruchy, že je nevyhnutný lekársky zásah," hovorí primárka denného psychiatrického sanatória MUDr. Ľubica Braunová.

Výživári tvrdia: Našim deťom čoraz viac škodí, čo jedia.

"Ak môžu, vyberú si radšej hranolčeky a hamburger či iné tučné bufetové jedlá," hovorí odborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová.

"Infarkt, srdcová slabosť či upchatie ciev postihuje čoraz viac 'mladších' dospelých. Keď dospeje súčasná generácia detí, bude vystavená oveľa väčšiemu riziku," prognózuje MUDr. Pavol Šimurka, hlavný odborník na pediatriu Ministerstva zdravotníctva SR.

Krivé chrbtice, ploché nohy

"Naše deti akoby kopírovali svojich uštvaných rodičov aj životným štýlom," hovorí ortopedička Mária Kapustová.

Už v predškolskom veku majú problémy so správnym držaním tela. Ploché nohy, krivé chrbtice, skolióza či lordóza trápia každého tretieho dospievajúceho, bolesti hlavy s výnimkou prváčikov trápia žiakov všetkých ročníkov.

Vzrastá počet detí, ktoré sú unavené a zneurotizované

Oproti minulosti dokonca klesol počet dospievajúcich, ktorí sa cítia zdravotne veľmi dobre. Fit sa cíti len 65 percent stredoškolákov. Prečo je to tak? Príčin je viac ako dosť.

Deti sa zle stravujú, spia menej, hýbu sa menej, vonku sa hrajú necelé dve hodiny, naopak dva razy toľko času strávia za počítačom a pred televízorom.

To ukázal aj posledný prieskum Ústavu verejného zdravotníctva, ktorý v niekoľkoročných intervaloch sleduje a porovnáva aj zdravotný stav slovenských detí rôznych vekových kategórií. Výsledky z toho najnovšieho umožňujú urobiť záver, že detská populácia je na tom horšie ako pred niekoľkými rokmi.

Odborní lekári sa zhodujú na jednom: východisko je v zmene životného štýlu rodín, spoločnosti a dôraznej prevencii, ktorá ešte môže zvrátiť negatívny trend na Slovensku. Niektoré projekty sa už začali.

EVA HRDINOVÁ