Deti majú právo baviť sa o sexe

V civilizovanom svete je normálne, že sa sexuálnej výchove venuje veľká pozornosť a už aj deti základných škôl majú k dispozícii množstvo učebníc, brožúrok a letákov, dávajúcich odpovede na všetky otázky, ktoré trápia tínedžerov.

Nedávno sa v slovenských kinách premietal životopisný film Bavme sa o sexe o americkom vedcovi Alfredovi Kinseyovi. V prvej polovici dvadsiateho storočia sa preslávil knihami o ľudskej sexualite, inými slovami, odvážil sa hovoriť o téme, ktorá bola dovtedy tabu. Film ukazuje, ako pri práci bojoval s predsudkami, no najmä, koľkým ľuďom pomohol, lebo zrazu zistili, že ich trápi, ale aj teší to, čo ostatných naokolo.

Od Kinseyovej práce uplynulo dobré polstoročie. Kam sme sa odvtedy s debatami o sexe posunuli? Paradoxne, hoci sex sa na nás valí zo všetkých strán, stále pociťujeme z vlastnej sexuality rozpaky. Koľkým je nepríjemné vypýtať si v preplnenej lekárni prezervatív, červenajú sa, ak majú pred ľuďmi vysloviť slovo vagína či masturbácia, a najmä, prehovoriť na túto tému s vlastnými deťmi? "Háklivé" rodičovské pohovory sa odkladajú s výhovorkou, veď sú na to ešte malé. Veľa nerobí ani škola, sexuálna výchova je na samom chvoste. Lenže, deti nie sú asexuálne tvory. Chcú a aj potrebujú vedieť, čo sa deje s ich telom, aby sa v budúcnosti mohli chrániť pred potratmi, chorobami, zneužitím či rozvodmi. A najmä, na tieto informácie majú právo. No to si ešte málokto z dospelých na Slovensku uvedomuje.

Horúci zemiak v učiteľskej dlani

Na Slovensku už skoro pätnásť rokov pôsobí nezisková organizácia Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Jej poslaním je okrem iného obhajovať základné ľudské práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, preto má jeden z cieľov presadiť na našich školách povinnú sexuálnu výchovu. Pretože, hoci existujú záväzné učebné osnovy, čo majú o ľudskej sexualite vedieť všetci žiaci na základných školách, predmet, kde by sa to učili, neexistuje.

Slovo sex je aj v 21. storočí v našom školstve tabu, preto sa o sexuálnej výchove nehovorí vôbec, namiesto toho sa používa šalamúnsky názov výchova k manželstvu a rodičovstvu. Ani to však nie je povinný predmet, ale súčasť povinne voliteľných predmetov náboženstvo alebo etická výchova a často sa vôbec nevyučuje. Odôvodnením je aj to, že výchovu k manželstvu a rodičovstvu má mať predsa povinne zaradenú v učebnom pláne každý učiteľ. Teda aj matikár si má nájsť škáročku, ako poučiť deti o tejto téme.

Samozrejme, najväčší priestor je na triednických hodinách, biológii a najmä na etickej výchove. Tá je však opäť nepovinná a deti (no častejšie ich rodičia) si vyberajú medzi ňou a náboženstvom. Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etiku ani jeden žiak a namiesto pravdivých informácií o sexualite počúva, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interrupcia rovná sa vražda.

Aby sme si umyli ruky, existuje na školách ešte funkcia koordinátorov pre sexuálnu výchovu. Mal by do nej byť menovaný kompetentný pedagóg, ktorý má patričné vzdelanie a mal by zabezpečiť, aby sa plnili učebné osnovy. No hoci pred pár rokmi bolo vyškolených vyše dvesto učiteľov sexuálnej výchovy, prax je taká, že koordinátorstvo väčšinou niekomu prischne ako nutné zlo. Nezáleží na aprobácii či záujme učiteľa, takže ju pokojne môže dostať na starosť ortodoxná katolíčka, ktorá sama brojí proti zavedeniu sexuálnej výchovy na základných školách, lebo citujem jednu z nich "bolo by to predsa navádzanie detí, aby žili sexuálnym životom".

Zrod učebnice

Aby sa sexuálna výchova, alebo ak chcete - výchova k manželstvu a rodičovstvu - správne vyučovala, treba fundovaných učiteľov. Aj preto organizuje Slovenská akadémia vied každé dva roky konferenciu o sexuálnej výchove, kde sú rôzne prednášky a workshopy súvisiace s témou. Posledná sa udiala minulý týždeň a prvý raz sa na nej podieľala aj Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Aby informovala učiteľov o príprave učebnice pre tento predmet.

Momentálne sa skúma, ako by knižka mala vyzerať. Jedným z prvých krokov bol prieskum na školách. Tristošesť detí vo veku od trinásť do šestnásť rokov z celého Slovenska vyplnilo dotazník, ktorý mal jednak preveriť znalosti v tejto oblasti, ale tiež predstavy, čo by chceli a potrebovali vedieť a akou formou, by sa to najradšej dozvedeli. Zároveň sa diskutovalo aj s učiteľmi a tiež sa zmapovala dostupná literatúra na Slovensku a učebnice, z ktorých sa učia deti vo svete.

Ďalším krokom bude, že učitelia aj deti budú s niektorými knihami pracovať, vyjadria na ne svoje názory a podľa toho sa rozhodne, aká bude budúca slovenská učebnica. Či postačí preložiť niektorú existujúcu publikáciu, alebo vznikne nová, zohľadňujúca naše špecifiká. Tiež akú bude mať formu, či to bude klasická kniha alebo komiks prípadne cédečko či internetová verzia. V každom prípade by nová učebná pomôcka mala byť hotová zhruba o rok.

Fakt nie ste na baby?

Z dotazníkov vyplynulo, že učitelia aj deti by takúto knižku privítali. Odkiaľ totiž deti čerpajú vedomosti o ľudskej sexualite? Z ich odpovedí vyplynulo, že vedú kamaráti (vyše 70 percent), tesne za nimi sú časopisy a televízia. Lenže informácie z týchto zdrojov sú často nesprávne, pomýlené, vytrhnuté z kontextu a podávané nevhodnou formou. Bohužiaľ, aj informácie zo škôl, z ktorých čerpá štyridsať percent detí, nemusia byť vždy objektívne a správne podané.

Aj vzorka učiteľov, ktorí sa zapojili do výskumu, alebo prišli na konferenciu, ukázala, že nejeden nie je vyrovnaný s tým, že má učiť alebo koordinovať sexuálnu výchovu. Viď úvodné rozpačité predstavovanie sa - ja som chemikárka, viete mne to tak akosi prischlo...

Dosť odhalila aj beseda s homosexuálom nakazeným vírusom HIV. Naivnosť niektorých otázok učiteliek, ktoré by mali deti správne informovať a viesť k tolerancii, bola prekvapujúca. Mentorovanie typu - a koľko ste to mali sexuálnych partnerov, lebo ja som napríklad mala iba dvoch?! - prípadne materský záujem - a naozaj sa vám nikdy nepáčili dievčatá? - neboli na takomto fóre príliš namieste.

Učebnice nerešpektujúce právo

S Oľgou Pietruchovou, ktorá stojí na čele Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, sme sa rozprávali krátko po besede. Potvrdila, že Slovensko má v porovnaní s pôvodnými krajinami Európskej únie v oblasti sexuálnej výchovy obrovské rezervy. Dokonca to, čo sa učí na školách, niekedy odporuje medzinárodným dokumentom, ktoré sme ratifikovali.

"Hoci učitelia majú k dispozícii viacero textov, z ktorých môžu učiť, mnohé sú nevyhovujúce. Hovorí sa v nich napríklad o žene submisívnej, ktorá sa má starať o domácnosť, kým muž má domov prinášať peniaze. A deti sú vychovávané, že je to v poriadku. Alebo názov predmetu. Namiesto sexuálna výchova sa hovorí o výchove k manželstvu a rodičovstvu. Lenže to predsa nie je to isté. Mladí ľudia si ešte neplánujú rodičovstvo, napriek tomu majú nárok na široký rozsah informácií, ako prevenciu pred chorobami či neplánovaným rodičovstvom, veď začínajú s intímnym životom."

Naša mládež však o tejto téme dostáva iba strohé alebo žiadne informácie, lebo vedenie školy si často neželá, aby sa o nej hovorilo.

"Sme pokryteckí. Z médií sa odvšadiaľ valí sex a my sa potom v škole, rodine alebo v kostole tvárime - o tomto sa nehovorí. No keď problém nepomenujem, neznamená to, že nebude. Napríklad, na Ukrajine je už päťdesiatšesťtisíc registrovaných prípadov nákazy vírusom HIV. To hranice nezabrzdia. Tvárime sa, že sme svätá krajina, ktorej sa AIDS netýka, no je len otázkou času, kedy tento problém vznikne. A bude sa riešiť, keď už bude neskoro, hoci prevenciou by sa dalo mnohému predísť."

Komiks namiesto učebnice

Na konferencii sa udial aj workshop, kde si učitelia mohli pozrieť knižky, z ktorých sa sexuálna výchova vyučuje vo svete. Väčšinou boli plné humoru a obrázkov, ktoré pripomínali komiksy. Boli zábavné, no plné informácií.

Nielen o anatómii, ale napríklad komiksovou formou bol rozkreslený návod, ako sa holiť, nasadiť si prezervatív alebo sa správne umývať, aby penis nepáchol ako zrejúci syr. A ako si vyšetriť semenníky, aby si chlapci včas odhalili prípadné podozrivé hrčky - možné nádory. Smiešne kreslené chlapčenské postavičky mudrovali o erekcii, polúcii a masturbácii a veľkosti prirodzenia. Dievčenské zase o ideálnom tvare poprsia, depilácii a zrkadielkom si skúmali genitálie. Jednoucho, povedané s Woodym Allenom, bolo tam všetko, čo by ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať. Tínedžeri našli odpoveď na každú otázku na to, čo sa deje s ich telom. Pri zľahčení vtipnou kresbou si ani nevšimli, že sú to aj dôležité usmernenia, aby boli spokojní s tým, akí sú, aby nemali komplexy z falošných ideálov krásy a mýtov o mužnej sile a aby odhalili, čo je normálne a čo už s ich telom alebo psychikou nie je v poriadku a treba vyhľadať odbornú pomoc. Nechýbala ani stránka s dôležitými číslami na linky dôvery, odborných lekárov či spoločnosti zamerané na pomoc a podporu homosexuálom, HIV pozitívnym, týraným osobám a podobne.

Z dotazníka vyplynulo, že z niečoho takéhoto by sa chceli o sexualite dozvedať aj slovenské deti a aj učiteľov na seminári knihy nadchli. Vyjadrili sa, ako by im čosi podobné uľahčilo ich situáciu.

To sú otázky!

Poznatky, ale aj predstavy slovenských detí, učiteľov a rodičov, ako by mala vyzerať sexuálna výchova, pomáha Spoločnosti pre plánované rodičovstvo mapovať dvojica psychológov - Ľubica a Ivan Lukšíkovci.

Z ich výskumu jasne vyplynulo, že deti si uvedomujú, že nedostávajú potrebné informácie. Nepáči sa im to a tiež nesúhlasia, že o tom, čo by mali vedieť o sexualite, chcú za nich rozhodovať rodičia a učitelia. Jednoznačne si želajú uplatniť svoje právo na informácie.

Lenže, kto ich informuje? Prieskum ukázal aj to, že mnohí učitelia nemajú potrebné vedomosti ani skúsenosti, hanbia sa, alebo sa aj boja o sexualite vyučovať. Ba dokonca nepoznajú učebné osnovy.

Keď Ivan Lukšík pripravoval dotazníky, zámerne vyberal vedomostné otázky z učebných osnov, teda témy, ktoré by žiaci mali povinne preberať. No keď na niektorých školách zbadali učitelia otázku, čo je to masturbácia alebo klitoris, začali protestovať, ako je možné, že sa takéto veci pýta detí na druhom stupni na základnej škole.

"Otázky, ktoré som vybral z povinného učiva, videli ako kontroverznú tému. Dokonca na jednej bratislavskej škole chceli najprv súhlas rodičov, či deti vôbec môžu takýto dotazník vyplniť. Sami učitelia teda nepoznajú, čo majú povinne učiť, a pohoršujú sa, že sa pýtame na intímne veci. Je to len dôkaz, na akej úrovni je u nás sexuálna výchova."

Ženské genitálie, vec, ktorá na rozdiel od penisu nie je na očiach, no aj dievčatá sú na ne zvedavé. Knižka ich ubezpečí, že je normálne, ak si skúmajú a poznávajú svoje telo.