Chýbajúci otec

Splodenie dieťaťa majú na svedomí obidvaja rodičia. Napriek prirodzenému právu dieťaťa na oboch rodičov narastá počet tých detí, ktoré trpia dôsledkami rozvodu. Z veľkej väčšiny rozvedených manželstiev pripadne starostlivosť o dieťa matke. Otec začne zohrávať úlohu "víkendového otca". Aj z týchto víkendových návštev sa postupom rokov po rozvode väčšinou stane stále menší interval.

Sociálny kritici majú sklon za to obviňovať výlučne otcov. Tvrdia, že sú jednoducho príliš sebecký a bezstarostní, aby si plnili svoje rodičovské povinnosti. Mnoho rodičov je stále presvedčených, že dieťa patrí viac matke než otcovi, hoci neexistuje žiadne empirické potvrdenie, že ženy sú lepšie pripravené na výchovu dieťaťa ako muži. Matky sa považujú za skutočného rodiča, ktorí ho opatruje, kým otcovská rola je ohraničená finančnou podporou alebo trestaním. Výsledkom tohto je, že mnoho otcov sa pri rozvode nedokáže chopiť aktívnej rodičovskej roly.

Hoci ženské role sa posledné desaťročia veľmi rozšírili a zahrnuli do seba aj úspech v práci, u mužov korešpondujúca expanzia tradičnej starostlivosti a zodpovednosti o dieťa zreteľne chýbala. Otcovia vládli väčšou silou vo svete práce, matky si udržiavali rovnakú moc, ale vo svete starostlivosti o dieťa. Mnohí z nás trpia následkami tejto nerovnosti a zmení sa to len vtedy, ak sa budúca generácia vzdá týchto mocenských báz. Matky by mali podporovať rovnakú účasť otcov na rodičovských povinnostiach a muži zase musia podporovať rovnoprávnosť žien mimo domova, vo svete práce.

Ďalším dôvodom rozvedených otcov o svoje deti je neustály konflikt s ich matkami. Rozpad moderného manželstva často povzbudzuje horkosť a nedôveru medzi exmanželmi, ktoré neskončili so súdnym rozhodnutím. Matky sa snažia odbúravať svoju zatrpknutosť tým, že nabádajú deti na svoju stranu proti svojim otcom. Väčšinou to končí tým, že otcovia za trest začnú odopierať finančnú podporu svojim deťom. Rozvedené rodiny dostávajú často deti do pomykova tým, že nútia deti, aby im v ich neustálych konliktoch držali stranu.

Matky zvyčajne preberajú starostlivosť o dieťa už pred samotným rozvodom, preto je pravidlom, že ostanú aj po rozvode s matkou. Ak sú deti tlačené k voľbe medzi jedným alebo druhým rodičom, väčšina detí ide k matke. V tomto prípade otcova účasť na výchove vyžaduje matkin súhlas. Tento krok vyvoláva v otcoch pocit akejsi kontroly, a to vedie často k odmietnutiu starostlivosti.

Deti trpia rozvodom sociálne, emocionálne a intelektuálne, ak sa otec nezapája do ich výchovy. Začínajú pociťovať zodpovednosť za otcov odchod a strácajú sebadôveru, ktorá vyúsťuje do depresií, zlého prospechu v škole, ale aj do zlého vzťahu k rovesníkom. Rozvod je pre chlapcov problematickejší, lebo žijú so svojimi matkami a veľmi málo času trávia s rodičom toho istého pohlavia. Najspokojnejšie deti rozvedených rodičov majú častý, aktívny a nekonfliktný kontakt s obidvoma rodičmi.

Najväčší dar, aký môžu rozvedený rodičia dať svojim deťom je súhlas, aby im boli obidvaja rovnako blízki. Rodičia by sa mali vzdať vnútorného nepriateľstva a naplniť potreby dieťaťa vlastniť oboch rodičov.

Autor: rod