Najsilnejší hlas Paríža - Edith Piaf

Edith pochádzala z chudobných pomerov. Keď jej otec Louis Alphonse Gassion opustil rodinu a odišiel na front, Edithina matka Anita Maillard, si začala zarábať ako pouličná speváčka. Starala sa o ňu a jej súrodencov iba sporadicky. Keď sa Gassion vrátil po dvoch rokoch domov, rozhodol sa zveriť Edith do opatery svojej matky žijúcej v Normandii. Jej idylické detstvo na vidieku sa ale skončilo, keď sa rozhodla vrátiť do Paríža.

Otca - cirkusového akrobata, sprevádzala počas pouličných vystúpení. Vzdelanie však zanedbávala. Gassion zabezpečil, že mala veľa nevlastných súrodencov, no mnohých vôbec nepoznala. Zblížila sa však s nevlastnou sestrou Simone Bertautovou, ktorú prezývala Momone. Keď mala 15, osamostatnila sa. Spolu s Momonkou snívali o lepšom živote, no každý večer zaspávali v studenej posteli hotelovej izby, obklopené špinou. Už vtedy vedela, že cesta z ulice do kabaretu nebude jednoduchá.

O dva roky sa po prvý raz zamilovala. Louis Dupont sa neskôr stal aj otcom jej dcéry - Marcelle. Dievčatko ale ochorelo na zápal mozgových blán a zomrelo. Edith sa opäť vrátila do ulíc. Po rokoch snaženia ju oslovil hudobný impressario Louis Leplée. Bol to práve on, kto jej navrhol, aby si radšej zmenila skutočné meno na umelecké. Z neznámej Edith sa zrazu stal najžiadanejší hlas Paríža. Mnohí sa jej však stále posmievali. Svoju prvú skladbu Les Mômes de la cloche nahrala v roku 1936. Lepléea ale onedlho našli zavraždeného. Edith sa zrútila, no o pár týždňov už stála na javisku.

Do jej života vstúpil Raymond Asso, ktorý si zaumienil, že z nej spraví nielen famóznu speváčku, ale aj dámu. V roku 1937 sa vzdala svojho umeleckého mena La Môme Piaf a stala sa z nej Edith Piaf. Onedlho naštartovala svoju filmovú kariéru. Debutovala snímkou Jeana Limura La gar‡onne. O tri roky neskôr sa zamilovala do herca Paula Meurissea. Piaf sa čoskoro stala miláčikom parížskej elity a spriatelila sa s filmovým režisérom Jeanom Cocteauom. Vtedy však vášňou zahorela k Henrimu Contetovi. Počas druhej svetovej vojny ju na pódiu sprevádzali hudobníci židovského pôvodu. V roku 1946 sa zoznámila so spevákmi zo skupiny Les Compagnons de la Chanson a pozvala ich na svoje americké turné. Úspech žala na obidvoch stranách Atlantiku. Počas svojho pobytu v New Yorku sa spriatelia s Marlene Dietrichovou a zamilovala sa do šampióna v boxe - Marcela Cerdana. Po prvý raz sa zdalo, že je skutočne šťastná. Cerdan ale v októbri 1949 tragicky zahynul. Piaf upadla do depresií, ale čoskoro sa pustila opäť do práce. Asi po roku sa zblížila so spevákom Charlesom Aznavourom. V roku 1951 sa na scéne objavil spevák Eddie Constantine. Ani tento vzťah ale nefungoval. V tom istom roku vyviazla z dvoch automobilových havárií. Keď sa po druhýkrát vrátila z nemocnice, bola už závislá na morfiu. Drogu, ktorá mala tíšiť jej bolesti, zapíjala dúškami alkoholu.

V júli 1952 sa vydala za speváka Jacquesa Pillsa a absolvovala protidrogovú terapiu. Z hudobnej scény sa vytratila v roku 1953, no o dva roky sa triumfálne vrátila. Po sérií koncertov sa začala znova liečiť. Keď sa spamätala, začala sa jej romanca s hudobníkom Georgesom Moustakim. Piaf oslabila ďalšia autonehoda. Spievať neprestala ani napriek niekoľkým kolapsom priamo na pódiu. V lete 1961 sa stretla s gréckym spevákom Theophanisom Lamboukasom alias Sarapom. Bol to jej posledný milenec a manžel. O niekoľko mesiacov neskôr upadla do kómy. Vo svojom dome na juhu Francúzska skonala 11. októbra 1963. Jej telo napokon previezli do Paríža, kam vždy patrila.