Alternatívne formy stravovania

Vegetariánstvo

Vegetariánska strava je orientovaná na výber rastlinnej potravy. Považuje sa za akýsi rituál náboženstva a možno ju hodnotiť z hľadiska zdravia, ekológie a ekonomiky. Poznáme niekoľko variantov vegetariánskej výživy, nimi sú:

1. absolútny vegetariáni alebo tzv. vegáni, ktorí konzumujú výhradne len rastlinnú stravu. To sa týka i vylúčenia živočíšnych produktov aj hmyzu – akým je med.

2. frutariáni, zakladajú si na princípe konzumácie produktov absolútne prírodných. Jedia len surové alebo sušené plody ovocia, oriešky, med a taktiež olivový olej.

3. laktovegetariáni, konzumujú rastlinnú stravu, tiež mlieko a mliečne výrobky.

4. laktoovovegetariáni, rastlinné stravovanie dopĺňajú o mlieko a mliečne výrobky, tiež vajcia.

5. semivegetariáni alebo tzv. parciálni vegetariáni, prijímajú rastlinnú stravu s určitými druhmi mäsa – najmä vylučujú červené mäso. Konzumujú ryby a hrabavú hydinu, tiež nízkotučné mliečne výrobky. Takmer vyhovujúca forma vegetariánstva.

6. pescovegetariáni, konzumujú rastlinnú stravu s pridaním rýb.

7. pulovegetariáni, konzumujú rastlinnú stravu s pridaním hrabavej hydiny.

Formy vegetariánstva sú z hľadiska veku a stavu človeka rizikom ohrozenia pre zdravie organizmu. Najmä deti, dospievajúci, starí ľudia, chronickí chorí, tehotné a dojčiace ženy sú ohrozenou skupinou. Limitujúcim nedostatkom živín výhradne v prísnej vegetariánskej strave sú najmä aminokyseliny zložky plnohodnotných bielkovín, vitamíny skupiny B – najmä B12, vitamín D, vyššie polynenasýtené mastné kyseliny, minerálne látky - vápnik, zinok a železo. Naopak pozitívom tejto formy alternatívneho stravovania je prevencia výskytu neinfekčných ochorení, akými sú civilizačné ochorenia – kardiovaskulárne, onkologické a diabetes; ateroskleróza, hypertenzia, obezita a tráviacie ťažkostí spojené s obstipáciou, čiže zápchou (pre vysoký prísun vlákniny). Esenciálne aminokyseliny, sú pre biochemické reakcie v organizme nevyhnutné, výhradne nenahraditeľné žiadnou inou zložkou stravy, ako živočíšnym zdrojom potravín. Rastlinné bielkoviny majú výrazne nižšiu biologickú hodnotu, majú nedostatok dôležitých aminokyselín metionínu a taurínu, preto vegetariánstvo u mnohých výrazne ovplyvňuje negatívne rast organizmu. Preto je najväčší nedostatok aminokyselín u „čistých“ vegánov.

Cieľom vegetariánstva by malo byť dosiahnutie optimálnej koncentrácie živín pre organizmus dôležitých. Laktovegetariáni a laktovovegetariáni majú relatívne dostatok plnohodnotných bielkovín, s výnimkou detí, dospievajúcich, športovcov, tehotných a dojčiacich žien, kedy sú zvýšené kladené nároky organizmu. Taktiež tieto podskupiny vegetariánstva majú relatívne dostatok vitamínu B12, riboflavínu, vitamínu D a čiastočne vápnika, ktorý získavajú z mlieka a mliečnych výrobkov, tiež vajec. Nedostatok železa a zinku je u všetkých foriem vegetariánstva výrazný, navyše ich absorbcia (vstrebávanie) je tlmené kyselinou fytovou nachádzajúcou sa v obilninách a strukovinách, a súčasnou konzumáciou vitamínu C. Pre nedostatok železa často nastáva anémia.

Môžeme zhrnúť, že formy lakto, lakto-ovo a semi – vegetariánstva sú takmer vyhovujúce bežnej pestrej a zdravej strave zloženej aj zo živočíšnych produktov. Pozitívom vegetariánov, keďže konzumujú dostatok ovocia a zeleniny, je vysoký príjem vitamínu C a v neposlednom rade aj vlákniny (získanej z ovocia, zeleniny, obilnín, celozrnných výrobkov a strukovín), ktorá má veľký význam v organizme (prevencia proti zápche, vysokej hladine cholesterolu a cukru v krvi).

Autor: Katarína Pavlovičová, odborníčka na výživu, poradenstvo na bezplatnom čísle 0800152153