Ešte pred dvoma – troma dekádami vyzerali detské dni tak, že taška hneď po škole letela do kúta (aspoň na pár hodín) a bežalo sa von – na lúky, do parkov a na ihriská vnútroblokov, kde sa jazdilo na bicykloch, skákala sa guma alebo hral futbal. Miesto správy na whatsappe stačilo zazvoniť pri bráne a skupinový chat spoľahlivo nahrádzal múrik, kde sa sedávalo a rozprávalo dovtedy, kým svetlo lámp alebo mamino volanie z okna či balkóna nepripomenulo, že je čas ísť domov…
Dnes je to však zväčša celkom inak a deti môžu byť stratené vo svojom vlastnom svete. Ako im pomôcť?
NA DETSTVO UŽ NEZOSTÁVA ČAS
Realita dnešných detí je iná. Majú síce nekonečné možnosti zábavy a komunikácie – od hier, ktoré sa zmestia do vrecka, po videohovory s kamarátmi na druhom konci sveta – no paradoxne sa z ich života vytráca skutočná blízkosť aj čas na ničnerobenie a obyčajnú nudu, vďaka ktorej by rozvíjali fantáziu a kreativitu.
Deň takmer bez zvyšku vypĺňa škola, krúžky, doučovanie, tréningy, domáce úlohy, príprava na testy a písomky... Povinnosti, ktoré by zapísané do diára pripomínali skôr plánovač manažéra menšej firmy, než rozvrh žiaka či študenta strednej školy. Aby toho nebolo málo, kdesi na pozadí je aj neustále porovnávanie sa a túžba zapadnúť vo svete, kde sa hodnota, krása a obľúbenosť meria počtom „lajkov“ a followerov.
Toto všetko vytvára neviditeľný, no stále prítomný tlak, ktorý môže spôsobiť, že aj navonok spokojné a bezproblémové dieťa či tínedžer začne viesť vo svojom vnútri tichý súboj so stresom, úzkosťou, nízkym sebavedomím a pocitom, že jednoducho nie je „dosť“.
POD „VYSOKÝM NAPÄTÍM“
„Rýchla a hlučná doba, v ktorej sú na deti neustále kladené nároky očakávaní zo strany školy, rodičov aj rovesníkov spôsobuje, že ich nervový systém je takmer konštantne v napätí. To môže mať okrem iného za následok problémy s koncentráciou aj neschopnosť sa upokojiť alebo odpočívať, čo sa navonok prejaví napríklad nespavosťou, zhoršením prospechu, stratou motivácie a záujmu o predtým obľúbené aktivity, ale aj celkovou podráždenosťou.“,
upozorňuje mindfulness lektorka pre deti a mládež Jana Kálmanová a pokračuje: „My dospelí už vieme, že určitá miera stresu – takpovediac – patrí k životu a naučili sme sa ho viac-menej zvládať a vytvárať si ventily. Deti to však majú inak – často ešte ani nevedia pomenovať, čo cítia. Vnímajú len vnútorné napätie a nepohodu, ktorým nerozumejú.
To sa neskôr môže prejavovať aj psychosomatickými ťažkosťami, akými sú bolesť brucha, migrény, poruchy spánku, zvýšená únava a celkové vyčerpanie, ale napríklad aj problémy s pamäťou a sústredením, častejšia chorobnosť, nervozita, výbuchy hnevu a celková zmena správania. Aj preto je také dôležité učiť deti, ako so stresom a psychickou záťažou pracovať – aby mali nástroje, ktoré im prinesú viac pokoja a istoty.“
Jana Kálmanová, lektorka mindfulness pre deti a mládež (zdroj: Katarína Kincelová)Kto je Jana Kálmanová (43)?
- Vyštudovala odbor kulturológia v špecializácii riadenie kultúry a turizmu na UKF v Nitre a pracovala v oblasti marketingu pre viaceré spoločnosti.
- Celý život aktívne športovala a ako trénerka sa roky venovala mládeži v dnes už neexistujúcom hádzanárskom klube Inter Bratislava.
- V rámci občianskeho združenia Mamy v pohybe sa tiež snaží prostredníctvom rôznych projektov podporovať matky samoživiteľky.
- V súčasnosti pôsobí ako certifikovaná mindfulness lektorka pre deti a mládež a v rámci svojich kurzov ich učí rozvíjať zručnosti, ktoré im okrem iného pomáhajú ukotviť sa v prítomnom okamihu, ľahšie zvládať stres, lepšie sa sústrediť a udržať si vnútorný pokoj.
- Žije v Bratislave a má 6-ročnú dcéru.
NEUSTÁLE ONLINE
Ďalším problémom je, že dnešné deti a tínedžeri už prakticky nepoznajú zdravú samotu. Vždy sú pripojení cez mobilné zariadenia a sociálne siete – k spolužiakom, influencerom, k svetu, ktorý im dáva spätnú väzbu na každý ich krok, video alebo fotku. A táto permanentná dostupnosť, okamžité odpovede na správy takmer za každých okolností a snaha zostať v obraze, ich udržujú v akomsi „pohotovostnom režime“ a nedovolia im skutočne vypnúť.
Virtuálna realita sa stáva náhradou tej skutočnej, v ktorej svoj obraz „vylepšujú“ filtrami a retušou. Vytráca sa spontánnosť, schopnosť naplno žiť v prítomnom okamihu, budovať zdravé, na spoločných prežitkoch postavené vzťahy aj komunikovať a riešiť konflikty tvárou v tvár.
Tento článok nájdete aj v septembrovom čísle mesačníka SME ženy, ktorý je v predaji do 30. 9.
DAŇ ZA INAKOSŤ
Ak dieťa nezapadá do väčšinovo nastavených „noriem“, odlišuje sa správaním, vzhľadom či záujmami, ľahko sa stáva terčom posmechu a útokov, ktoré niekedy, žiaľ, nezostanú len na verbálnej úrovni. Navyše, zatiaľ čo kedysi sa šikana obmedzovala na školské chodby a ihriská, dnes sa presúva aj do kyberpriestoru, v ktorom sa urážky, posmešné komentáre či zdieľané fotografie šíria rýchlosťou svetla a bez hraníc.
Vďaka anonymite, ktorú internet agresorovi poskytuje, stráca všetky zábrany. Jeho útoky bývajú pre dieťa a jeho sebavedomie mimoriadne bolestivé a na krehkej psychike môžu napáchať veľké škody. Podľa globálnych štatistík sa s rôznymi formami šikany stretlo v priemere až 40% školopovinných detí.
MINDFULNESS AKO FORMA POMOCI
Rodičia prirodzene hľadajú spôsob, ako svojim deťom od tejto záťaže uľaviť. Jednou z možností sú práve kurzy mindfulness, ktoré ich hravou a interaktívnou formou učia ako prostredníctvom jednoduchých, no účinných techník a nástrojov nielen ľahšie zvládať stres a porozumieť svojim pocitom a emóciám, ale tiež budovať si pozitívny vzťah k sebe aj svojmu okoliu, a nastaviť si zdravé hranice.
Jana Kálmanová o mindfulness hovorí: „Často sa stáva, že keď sa povie mindfulness – všímavosť, ľudia si predstavia niečo z oblasti ezoteriky či alternatívnych prístupov. Nie je to však pravda. Naopak, stáva sa čoraz viac uznávanou doplnkovou metódou v rámci psychoterapií a konvenčnej medicíny, využívanou aj vo vzdelávaní či biznise.
Zjednodušene by sme ju mohli charakterizovať ako súbor techník a nástrojov, ktoré pomáhajú v zvedomovaní a ukotvení sa v prítomnom okamihu, rozvíjaní koncentrácie, väčšom porozumení sebe a iným (ktoré tým pádom vedie nielen k vyššiemu sebavedomiu, ale prirodzene zlepšuje aj schopnosť vymedziť si zdravé hranice), v budovaní kvalitnejších medziľudských vzťahov, a sú celkovo prospešné pre lepšie zvládanie rôznych záťažových situácií v bežnom živote.“
KURZY ROZDELENÉ PODĽA VEKU AJ INDIVIDUÁLNYCH POTRIEB
Kurzy mindfulness pre deti sú rozdelené do troch skupín podľa veku, pričom skupina najmladších detí je vo veku 7 až 10, staršie 11 až 14 a najstaršie 15 až 19 rokov. V 60-minútových blokoch, v rozsahu hodina týždenne a celkovom trvaní 10 týždňov, sa deti hravou a interaktívnou formou učia jednoduché postupy, ako nachvíľu „vypnúť“ ruch v sebe a okolo seba, upriamiť sa na svoje myšlienky a pocity, poodstúpiť od nich, a môcť tak reagovať s väčším pokojom, nie v impulze.
„V bezpečnom a dôvernom priestore, na individuálnych sedeniach alebo medzi svojimi rovesníkmi môžu deti spomaliť, pomenovať, čo prežívajú, a naučiť sa s tým narábať. V prijatí a bez posudzovania. Najmenšie si základy mindfulness osvojujú cez hry, príbehy a relaxačné cvičenia. Kurzy tých starších sú zamerané najmä na praktické techniky zvládania stresu, rozvíjanie koncentrácie a budovanie emočnej inteligencie a sebavedomia, čo im pomôže zvládať školské a osobné výzvy.
Na žiadne dieťa pritom nie je vyvíjaný tlak ani očakávania a všetko sa deje s rešpektom voči jeho osobnostnému nastaveniu a potrebám.“, upresňuje Jana Kálmanová a uzatvára, že istú podporu pri pomoci svojmu dieťaťu nájdu v kurzoch aj rodičia, ktorí prostredníctvom doplnkových materiálov získajú predstavu o tom, ako s ním môžu pracovať v domácom prostredí. Ich zapojenie do procesu formou takejto spoluúčasti síce nie je podmienkou, no je veľmi cenné a pre dieťa priamo prospešné.
Jednoduché tipy pre rodičov:
AKO BYŤ VNÍMAVEJŠÍ K DETSKÉMU SVETU
Všímajte si zmeny v správaní Ak je dieťa náhle tichšie, výbušnejšie, smutnejšie alebo sa viac sťažuje, je to dôležitý signál, že niečo prežíva.
Pýtajte sa inak, nie len „Ako bolo v škole?“ Skúste otázky ako: „Čo ťa dnes potešilo?“, „Bolo niečo ťažké?“ alebo „S kým si sa dnes najviac smial/a?“
Dovoľte mu necítiť sa dobre Nepodceňujte detské starosti. Aj keď nám sa môžu zdať zanedbateľné, pre dieťa sú skutočným zdrojom nepohodlia a obáv.
Nehľadajte hneď riešenie, najprv len počúvajte Niekedy stačí len byť prítomný pre svoje dieťa, venovať mu plnú pozornosť a nechať ho rozprávať. Aj ticho môže byť odpoveď. Zavádzajte čas na „vypnutie“ a nudu ako prirodzenú súčasť dňa
Nie všetok voľný čas musí byť produktívny Dovoľte deťom „len tak byť“.
Zdieľajte aj svoje slabé chvíle Ukážte dieťaťu, že aj dospelí majú náročné dni – zistí, že v tom nie je samo.
Pomôžte pomenovať pocity za dieťa, ak ešte nevie ako „Zdáš sa mi dnes unavený. Je toho na teba veľa?“ – dáte mu slovnú oporu, ktorú si časom osvojí.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
