Šóošová o perimenopauze: Zabúdanie je frustrujúce, neviete sa spoľahnúť na svoje

Ako jedna z mála známych žien otvorene hovorí o tom, že prechádza perimenopauzou a má ťažkosti, ktoré jej znepríjemňujú život. Keď sa jej problémy začali, nespájala si ich s prirodzenými zmenami a prisudzovala ich neurologickému alebo onkologickému ochoreniu. „Myslela som si, že vystupujem zo svojho tela, že som čudná, úplne stratená, mala som úzkosti, veľmi som o sebe pochybovala a najmä som začala nesmierne a veľmi čudne zabúdať,“ vraví bývalá televízna moderátorka LENKA ŠÓOŠOVÁ.

Pred kamerou televízie Markíza strávila viac ako dvadsať rokov a za ten čas vnímala, ako sa v tomto prostredí pristupuje k starnutiu a ku zmenám s ním spojenými.

V rozhovore sa dozviete:

Ako jej veľmi mladý vzhľad ovplyvňoval správanie ľudí voči nej a kedy si uvedomila, že starne,
ako sa televízne prostredie a šoubiznis správa k ľuďom po štyridsiatke či päťdesiatke a či sa ženy v strednom veku stávajú neviditeľnými,
aké bolo jej tehotenstvo v štyridsiatke a kedy si uvedomila, že už je v perimenopauze,
ako sa vyrovnáva s mozgovou hmlou a pocitom hanby, keď zabúdala v živom vysielaní,
prečo je perimenopauza a menopauza stále tabu a ako by ženám pomohlo, keby o nej hovorili otvorene.

Mám asi dvadsaťročnú spomienku na reportáž o Teleráne na Markíze. Dramaturgička relácie v nej o vás povedala, že stále žujete detské žuvačky a na tom najlepšie vidno, „aké ste stále decko“. Naozaj ste typ ženy, ktorá veľmi dlho pôsobila mlado až detsky. Ako sa s týmto výzorom žilo?

Žuvačky si pamätám! Istým spôsobom ma v určitom období života charakterizovala aj konkrétna príchuť.

Kým som nebola „na obraze“, mala som pocit, že ma ľudia aj pre môj vzhľad neberú vážne. Bola som prosto „Lenka“. To bola tá nevýhoda. Ale keď som sa dostala pred kameru, to bolo preč. Z toho už som mala také zmiešané pocity. Akoby ste boli dlho všade najmladšia a potom odrazu nie ste. Možno to človeku v tom čase už aj chýba, hoci získa väčší rešpekt.

Pamätáte si, kedy sa to zmenilo to, že ste sa prestali vnímať veľmi mlado?

Asi to neviem takto vymedziť na jeden rok. Ale keď som mala tridsať rokov, mala som obrovskú oslavu, na ktorej som si vravela, že je to neuveriteľné a že teraz už to pôjde z kopca. Nič ale z kopca nešlo a keď som mala štyridsať, bola som tehotná.

Také naozajstné uvedomenie si veku a starnutia prišlo až počas pandémie. Odrazu som pocítila, že určite mám za sebou viac ako polovicu života, ale nevedela som, čo presne to znamená. Vravela som si: Už nie si mladá. Ale nie si ešte ani stará. Kde presne si? Mňa k tomu priviedli aj okolnosti, ale asi je to prirodzené. Kedysi takto ľudia bilancovali pred štyridsiatkou, dnes pred päťdesiatkou.

Na obrazovke ste boli takmer dvadsať rokov. Za ten čas ste, pochopiteľne, starli. Stalo sa niekedy, že vám niekto hodil nemiestnu poznámku?

Len to spresním. Na obraze som bola 22 rokov, lebo pred Teleránom, ktoré som moderovala takmer 20 rokov, som moderovala ešte reláciu Show Time, čo bola vlastne akási Smotánka zo zahraničia.

Nič-menej za ten čas som dostala iba jednu nepríjemnú správu. Nejaký chlapec mi napísal, že som stará a mala by som ísť preč. Pomyslela som si, že sa to ani nedá považovať za urážku. Aj dotyčný chlapec isto starne. V tomto je svet spravodlivý. Navyše, náš vek je len istou premennou, podľa ktorej v danom momente neraz súdime, kto je starý a kto mladý.

Nijako špeciálne sa ma to teda nedotklo, ale začala som premýšľať, ako to asi majú kolegyne, ktoré sú ešte staršie a slávnejšie ako ja.

Spýtali ste sa ich na to?

Nie. Ale začala som si uvedomovať, aká je to zložitá vec. V okolí som vnímala kolegyňu, ktorá nikdy nehovorila o svojom veku, boli okolo toho špekulácie a ľudia si z nej niekedy aj robili žarty. A onedlho mi jedna tanečnica, ktorá žije v Amerike, vravela, ako veľmi zvláštne to tu máme nastavené. Že keď v nejakom článku píšeme o človeku, do zátvorky vždy uvedieme jeho vek. Z istého pohľadu to nie je dôležité a podstatnejšie by malo byť, ako sa ľudia cítia a čo z nich vyžaruje, na druhej stane si myslím, že je fajn, ak sa ľudia za svoj vek nehanbia.