O baktériách, najmä tých črevných, je dnes počuť z každej strany. No vedeli ste, že s trochou snahy ich zloženie vieme sami zmeniť, aby v našom organizme prevládali tie dobré?
Píše PharmDr. Katarína Skybová, riaditeľka inštitútu redukcie a prevencie nadváhy Kompliment®
PharmDr. Katarína Skybová (zdroj: Inštitút Kompliment)PREČO SÚ BAKTÉRIE TAKÁ TÉMA?
Informácií o dôležitosti našej črevnej mikrobioty je stále viac. A to, že má obrovský vplyv na naše zdravie, potvrdzuje stále viac odborných štúdií. Dnes vieme, že baktérie sa nachádzajú
vo všetkých tkanivách nášho organizmu. Dokonca ich je v našom tele viac ako našich vlastných buniek. Je preto logické, že to, aké baktérie v našom tele žijú, nás do veľkej miery ovplyvňuje.
V našom tele žijú patogény, potenciálne patogény, alebo probiotické baktérie, ktoré nám prospievajú. Ich mix na slizniciach nášho tráviaceho traktu – od úst po črevo – je celkom jedinečný. Dokonca by sme ho mohli prirovnať k otlačkom prsta. No na rozdiel od odtlačkov sa náš bakteriálny mix dynamicky mení v závislosti od spôsobu nášho života – od stravy, stresu, nálady a prežívania, fyzickej aktivity či prostredia, v ktorom sa nachádzame.
Žijú s nami teda také baktérie, ktorým vyhovuje náš spôsob života. Pokiaľ začneme žiť inak, aj naše bakteriálne zloženie sa zmení. Je to fascinujúce, však?
Napríklad stres spôsobuje zmenu vylučovania slín v ústach a zvýšené vylučovanie amylázy, teda enzýmu, ktorý v ústach štiepi sacharidy na cukor. Zvýšené množstvo dostupného cukru podporuje rast patogénov v ústnej dutine, čo má vplyv na rozvoj zápalu a vznik patogénov cez ústnu sliznicu ďalej do organizmu.
ZDRAVIE A MIKROBIÓM – AKO SÚVISIA?
Možno ste už zachytili diskusie o priepustnom čreve. Priepustnosť čreva je fyziologicky celkom bežná vec a prichádza k nej vtedy, keď telo potrebuje z čreva získať sodík, glukózu či aminokyseliny. Deje sa to v prípade stresu či imunitnej reakcie, ktorá vyžaduje energiu a minerálne látky. No pokiaľ je stres chronický a náš črevný mikrobióm obsahuje väčšie množstvo patogénnych baktérií, naša imunita sa tým musí zaoberať.
To ju vyčerpáva, pričom patogény z čreva sa zatiaľ dostávajú ďalej do organizmu. Vzniká endotoxémia, čiže zápalové procesy súvisiace s prítomnosťou bakteriálnych toxínov v krvi. Tie hrajú ústrednú rolu aj v ochoreniach, ako je ateroskleróza, reumatoidná artritída a mnohé ďalšie.
Aktuálny výskum odhaľuje súvislosti, o ktorých sme doteraz netušili. Podobné procesy prebiehajú aj v našej ústnej dutine, preto sú ústna hygiena a zdravie zubov a ďasien rovnako veľmi dôležité pre naše celkové zdravie.
Tento článok nájdete aj v augustovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaj do 31. 8.
BAKTÉRIE A CHUDNUTIE
Dnes už vieme i to, že naše zdravie máme v rukách do veľkej miery my sami. Stále viac dôkazov naznačuje, že genetika nemá na zdravie až taký vplyv, ako sa predpokladalo, a významnejšiu rolu hrá epigenetika a expresia génov na základe nášho životného štýlu.
Životný štýl nastavuje aj náš mikrobióm. Keď nešportujeme a máme stravu plnú cukru, bude naše črevo osídlené baktériami, ktorým takéto podmienky vyhovujú. Ak zmeníme svoj životný štýl, aj kmene baktérií v našich črevách sa zmenia. Je teda možné vyhovoriť sa na baktérie pri chudnutí? Ani nie, pretože ich zloženie si vyberáme my sami tým, ako žijeme. Zmeňme spôsob života, aj zloženie našich črevných baktérií sa zmení.
Je pravda, že u obéznych ľudí sa nachádzajú špecifické kmene črevných baktérií aj to, že môžu mať vplyv na ich chute. No pri nadváhe a obezite hrá pri chudnutí rolu aj množstvo iných faktorov, ako je leptínová či inzulínová rezistencia a tiché zápalové procesy, ktoré majú vplyv na zmeny v bunkovom metabolizme a ktoré robia chudnutie náročnejším – no nie nemožným.
KOĽKO VLÁKNINY ZJESŤ?
Pre zdravého človeka sa odporúča denne zjesť asi 25-30 gramov vlákniny. No v prípade, že je črevný mikrobióm poškodený a prišlo k takzvanej dysbióze, čiže k narušeniu rovnováhy a premnoženiu patogénnych baktérií, vláknina v tomto prípade nemusí byť vôbec vhodná. Cestou je skôr krátkodobé vynechanie sacharidov a rastlinnej stravy, ktoré sú potravou aj pre patogénne baktérie.
Prvým krokom je vyhľadanie odborníka, lekára. Dnes týmto problémom trpí stále viac ľudí. Príčinou je chronický stres, časté jedenie a neprirodzený spôsob života. Prejavuje sa potravinovými intoleranciami, nafukovaním, problémami s vyprázdňovaním, bolesťami hlavy, stratou energie a podobne.
Ľuďom, ktorí nie sú zvyknutí jesť vlákninu, či určité druhy zeleniny, ktoré ju obsahujú vo väčšom množstve, sa odporúča začať s ich zaraďovaním v malých porciách. Inak sa môže stať, že vás poriadne nafúkne, a to je nepríjemný pocit.
Vláknina existuje rozpustná a nerozpustná. Tá rozpustná z jabĺk, pomarančov, cesnaku, cibule či strukovín slúži ako prebiotikum. Tá nerozpustná je veľmi potrebná na pravidelné každodenné vyprázdňovanie, ktoré je tiež úzko späté s našim celkovým zdravím a zdravím našich čriev. Tú obsahujú najmä obilniny či orechy a semená, ovocie, ako hrozno či bobuľoviny, brokolica a podobne.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
