Vďaka inšpiratívnemu rozhovoru s psychológom Michalom Bačom si tento rok na dovolenke skutočne oddýchnete. Dozviete sa v ňom napríklad to, prečo na dovolenke zvykneme ochorieť, alebo sa pohádať so svojimi najbližšími, alebo prečo je dôležité telo a myseľ nielen zaťažovať, ale aj pravidelne regenerovať. A aj to, ako sa môžeme stať psychicky odolnejšími, a ako často by sme mali totálne vypnúť.
Kto je Mgr. Michal Bača?
- Psychológ s viac než 20-ročnou praxou v korporátnom svete aj individuálnej psychoterapii, ktorý dnes pomáha ľuďom zvládať stres, dlhodobú záťaž a hľadanie rovnováhy medzi prácou a osobným životom.
- Svoje psychoterapeutické základy položil v resocializačnom centre pre závislých, neskôr sa pohyboval v korporátnom svete na pozíciách psychológa, manažéra rozvoja zamestnancov a venoval sa témam ako rozvoj firemnej kultúry, leadershipu a talentu.
- Vďaka tomu dokáže jedinečne prepájať psychológiu s realitou dnešného pracovného tempa.
- Je absolventom výcviku v logoterapii a vzdeláva sa v kognitívno-behaviorálnej terapii.
- Spolupracuje s Ligou za duševné zdravie.
Každý si pod slovom „oddych“ predstaví niečo iné, ako ho definovať, čo to je?
Celkom zjednodušene povedané – ak prácou vydávame energiu, pretože pri nej vyvíjame určitú námahu, oddychom energiu načerpávame. Je to podobné, ako keď auto musíme natankovať a servisovať, aby podalo výkon.
Oddych je pomerne subjektívna vec, každý z nás energiu čerpá niekde inde...
Potrebujeme načerpať rôzne druhy energie. Ak človek od rána do večera fyzicky pracuje na čerstvom vzduchu, zrejme si večer nepôjde zabehať, aby doplnil energiu, ba zrejme ani cez víkend. Pre akého človeka je najlepším oddychom práve fyzické „ničnerobenie“ a veľkým zdrojom energie a obohatenia mentálna aktivita, napríklad čítanie kníh, nové informácie.
Čo potrebujú ľudia, ktorých trápi mentálna únava? Mentálne pracujúca je v dnešnej dobe väčšina ľudí.
Áno, v porovnaní s minulosťou pracujeme v dnešnej dobe viac mentálne ako fyzicky. Mnohí ľudia pracujúci hlavou, často na vrcholových pozíciách, sa vo chvíľach voľna odreagujú manuálnou prácou, napríklad s drevom, hlinou, vyrábajú šperky, rezbárčia, venujú sa pleteniu. V našej kultúre je ako zdroj energie po generácie populárna práca na záhradke, prípadne turistika či nejaký druh športu. Je dôležité vedieť, aký typ oddychu potrebujeme a dopriať si ho.
Ako vieme, kedy oddych potrebujeme?
Fyzická únava je jednoznačnejšia, telo ju dá neomylne a často intenzívne najavo. U ľudí pracujúcich hlavou sú mentálne vyčerpanie a jeho signály neraz nenápadné, prehliadame ich, podceňujeme, nerešpektujeme.
Ľudia sú často po práci duševne vyčerpaní, no vo chvíľach voľna myseľ ďalej vyčerpávajú ďalším nasávaním informácií, počúvaním podcastov, čítaním či inou mentálnou činnosťou, hoci by mali mysli naopak dopriať na chvíľu „pokoj“, nechať ju vypnúť a radšej relaxovať fyzickou prácou. Mnohí ľudia nevedia, ako by mal vyzerať mentálny oddych a kedy ho naozaj potrebujú.
Čo je „vinníkom“ našej neschopnosti zastaviť sa, len tak vypnúť, oddychovať, nič nerobiť?
Výhovoriek, prečo nemôžeme oddychovať, je veľké množstvo. V konečnom dôsledku si sami nastavujeme hranice. Ako môžeme čakať, že niekto bude rešpektovať naše potreby, ak ich nerešpektujeme my sami? Ak šoférujeme auto a dochádza nám benzín, budeme sa vyhovárať na to, že popri ceste neboli pumpy? Nie, to my sme si nezrátali, kde je najbližšia čerpacia stanica.
Existuje oddych, ktorý je vhodný a taký, ktorý nám – paradoxne – urobí medvediu službu?
Áno, ak si človek dosycuje oddychom emócie, ktoré mu v práci, ktorú nemá rád, chýbajú. Ak emočne trpíme v práci, pretože ju robíme s nechuťou, odporom a zaťatými zubami, v rámci oddychu sa potrebujeme uvoľniť a zažiť radosť a potešenie.
Historicky sa práca považovala za akési nutné zlo, niečo, čo ľudia museli robiť. A oddych bol konečne príležitosťou „naozaj žiť“, dopriať si všetko to príjemné, čoho sa im v práci nedostávalo.
No neraz pritom hrozí, že tie príjemné veci sú také náročné, že nám namiesto dobíjania bateriek ešte viac odčerpávajú energiu. A potom oddych nesplní ten účel, ktorý primárne má, nedoplní nám energiu a ideme na energetický dlh.
Ak má niekto fyzicky ťažkú prácu a na dovolenke, kde by si mal oddýchnuť, chodí každodenne kilometre po horách, z dovolenky sa vráti ešte vyčerpanejší, nie oddýchnutý.
Takou „príjemnou“ alebo „nevinnou“ činnosťou, ktorou plytváme energiou, je napríklad aj skrolovanie v mobile. Mnohí ľudia tvrdia, že tým „vypínajú“ hlavu, keď napríklad čakajú v rade u pekára, v čakárni u lekára, na zastávke, v kaviarni...
Áno, je emočne nasycujúce, ale energeticky veľmi vyčerpávajúce. Ľudia sa priemerne dve hodiny denne venujú skrolovaniu v mobile, točia sociálne siete, spravodajské portály, YouTube videá, a keby ste sa ich o polhodinu spýtali, čo pozerali, nepamätajú si, čo videli.
Nové informácie a zážitky produkujú dopamín v tele, a to spôsobuje príjemný pocit. Človek si chce vyvolať príjemné pocity väčšinou vtedy, keď chce vykompenzovať nejaký nepríjemný pocit.
Tento rozhovor nájdete aj v júnovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30. 6.
Je to v tom prípade smutný stav našej spoločnosti, že si všetci takto potrebujeme kompenzovať nepríjemné pocity...
Je to taká nelátková droga. Podľa niektorých výskumov sa práve vďaka internetu v mobiloch znížilo u mnohých ľudí fajčenie, lebo skrolovanie zaplnilo také tie hluché momenty, že nevieme, čo so sebou, tak si zapálime cigaretu a navodíme si pozitívnu emóciu.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
