Chcú presvedčiť ľudí, aby mali veľa detí. Tie svoje bijú, ale iba ako tigre v divočine

Netrápi ich, keď sa na nich ľudia pozerajú cez prsty a hovoria, že pre zviditeľnenie svojich zámerov budú pokojne živými „clickbaitmi“. Dokonca aj keď Malcolm dal v plnej reštaurácii, a priamo pred novinárkou The Guardian, facku svojmu dvojročnému synovi, urobil to preto, aby upútal pozornosť. Vraj.

Malcolm Collins aj jeho manželka Simone sú presvedčení, že príliš mäkká výchova ľudstvu škodí. Netrápia sa veľmi materiálnym zázemím, v zime vo svojom dome v americkej Pennsylvánii takmer nekúria, nešetria na prestížne školy. Collinsovci však už minuli státisíce dolárov na umelé oplodnenia a embryonálny skríning, aby mali istotu, že ich súčasné aj budúce deti budú zdravé a inteligentné.

Aktuálne čakajú svojho piateho potomka a podľa plánu by ich dokopy mali mať prinajmenšom sedem. Ideálne desať. Popri rodičovstve spravujú svoju nadáciu, rozbiehajú politickú kariéru a radia Trumpovej vláde, ako motivovať ľudí k plodeniu veľkého počtu detí.

Collinsovci sú hlásateľmi pronatalizmu, podľa ktorého by ľudia v mene vyššieho dobra mali mať čo najviac detí.

Som šťastná, že zomriem pri pôrode

Simone a Malcolm sú manželia od roku 2015. Od roku 2019 v pravidelných intervaloch na svet privádzajú jedno dieťa. Počkajú deväť mesiacov, kým sa telo Simone zregeneruje po predchádzajúcom tehotenstve a pôrode sekciou a použijú ďalšie zo svojich vyše tridsiatich zmrazených embryí. Tie predtým podrobili skríningu, aby minimalizovali možnosť, že ich deti budú mať rakovinu alebo duševné ochorenie. Autizmus zo zoznamu vynechali, pretože ho považujú za povahovú črtu a navyše sú obaja na spektre. Collinsovci odmietajú, že ide o modernú eugeniku, a tvrdia, že pri výbere najvhodnejších embryí „ide o optimalizáciu spoločnosti na základe dát“.

Simone aj Malcolm sú si vedomí, že to, čo robia, je pre ženu objektívne nebezpečné. „Raz pôjdem na operáciu, začnem krvácať a oni mi maternicu vyberú von,“ povedala pred rokom reportérke The Guardian Simone. O pár mesiacov svoje tvrdenie ešte vyostrila. „Som šťastná, že zomriem pri pôrode,“ povedala začiatkom tohto roka pre The Washington Post.

Podľa Malcolma je Simonin prístup k pôrodu a možným rizikám znakom oddanosti pronatalizmu, teda filozofickému a politickému presvedčeniu, že ľudia by mali pre dobro budúcich generácií priviesť na svet čo najviac detí. Čím viac detí by pritom mali mať najmä ľudia s vyšším vzdelaním a spoločenským statusom.