Katarína Brychtová: Rokmi som sa naučila, že niektoré bitky netreba ani začínať

S obľúbenou moderátorkou, dabingovou herečkou a ikonickým hlasom Rachel z Priateľov sme sa porozprávali o tom, čo prináša a odnáša zrelý vek či aké je to byť v 36-ročnom manželskom vzťahu. Ale aj o tom, aké to bolo, keď sa jej dcéra aj s vnúčatami odsťahovali do Ameriky.

Starnutie, zrenie je ústrednou témou komediálneho predstavenia Klimaktérium i nejedného dielu podcastu To nerieš, moja, ktorý robíte so Zuzkou Vačkovou. Ako prežívate zrelosť vy?

Ako veľmi milosrdné a v istom ohľade aj celkom príjemné obdobie. Venujem sa veciam, na ktoré som kedysi popri deťoch a robote nemala čas. Vtedy nebol čas prakticky na nič. Žiadna kozmetika, kaderník, stretnutia s kamarátkami alebo trebárs ísť do kina. Všetko sa točilo okolo povinností, domácnosti, práce, detí a nič iné prakticky neexistovalo.

Teraz postupne zvoľňujem aj čo sa týka pracovného tempa a užívam si to, čo je. Čítam knihy, chodím do kina, na koncerty či výstavy. Umenie milujem, vždy mi vtedy pookreje duša.

Mnohé ženy sa obávajú, že zrelosť a menopauza im vezmú krásu a mladistvý vzhľad. Dokonca aj oveľa mladšie sa preto neváhajú vylepšiť rôznymi výplňami, „botoxom“ či inými metódami. Ako sa na tento trend dívate vy?

Som v tom skôr konzervatívna. Nechcela by som mať inú tvár než mám, hoci vylepšenú. Každý mesiac chodím na kozmetiku a používam krémy, snažím sa o seba starať. Hoci si uvedomujem, že pribúdajú roky aj vrásky, nedesí ma to. Je to prirodzený kolobeh života.

Je to však o tom, z akého uhla sa na to pozriete. Poznám množstvo žien, pre ktoré sú pravidelné výplne úplne normálne. Nikoho neposudzujem a neodsudzujem, je to každého osobná vec.

Vekom sa mnohé z nás na svoje telo začínajú pozerať inak. Viac nám záleží na tom, čo do seba a na seba dáme, viac si ho vážime. Platí to aj o vás?

Odkedy ma začali pobolievať kolená, uvedomila som si vlastnú zraniteľnosť. Dovtedy som nad tým vôbec nerozmýšľala. Človek nemá na sebapozorovanie čas a ja som nikdy k lekárovi nepotrebovala chodiť a ani teraz príliš nechodím. Už si však veľmi dobre uvedomujem, že telo máme iba jedno.

Začala som byť k sebe láskavejšia, viac sa šetriť a pravidelne cvičiť, lebo to pomáha najviac. Dnes už aj vďaka nášmu podcastu viem, že ženy by sa mali venovať silovému tréningu pravidelne. To im pomôže prežiť obdobie menopauzy podstatne ľahšie.

Asi každú z nás zrenie a určité životné situácie zbavia akejsi sladkej naivity, narastú nám pazúriky a ostražitosť. Pamätáte si ešte situáciu, keď ste sa jej zbavili vy?

Podľa mňa som prototyp naivky, odjakživa som bola dosť naivná, ale so svojou naivitou som sa naučila pracovať. Som silne emocionálna, ale mám aj dosť silnú racionálnu stránku. Vydávala som sa veľmi mladá a dcéru som porodila ako dvadsaťjedenročná. V istom zmysle ma to vtedy prebudilo do reality.

Každodenné povinnosti a starosti vám zreálnia život. Ale keď sa hrám s vnúčatami alebo zažívam niečo nové, stále dokážem prežívať také to naivné až detinské nadšenie. Dúfam, že mi to ešte nejakú dobu vydrží, podľa mňa je dôležité zachovať si v živote schopnosť nadchnúť sa. Naivita navyše v živote podľa mňa dosť pomáha. Na mužov funguje viac než sila.

So svojím manželom ste 36 rokov. Je podľa vás dôležité, aby partneri rástli plus-mínus narovnako, lebo ak jeden stagnuje, už toho druhého nemusí dobehnúť?

Je dôležité, aby sa obaja rozvíjali a oboch zaujímal život. Aby to nebolo tak, že jeden z páru „zbabkovatie“ alebo „zdedkovatie“ a už nikam nechce chodiť. Myslím však, že u nás je to vyrovnané.

(zdroj: Petra Bošanská)

V jednom diele podcastu To nerieš, moja... vaša hostka prirovnávala nefunkčný vzťah k jazdeniu na mŕtvom koni. Primälo ma to zamyslieť sa, kedy je vzťah už naozaj takým „mŕtvym koňom“, na ktorom ďalej urputne a tvrdošijne jazdíme, no nikam sa nedostaneme, nič nám to už neprináša. A kedy je to len o tom, že by sme jeden druhému mali venovať pozornosť, ktorú si však v kolobehu každodenného života niekedy sotva venujeme a riešime len logistiku, domácnosť, povinnosti... Ako to vidíte vy?

Nedá sa povedať presný moment, kedy sa zo vzťahu stane „mŕtvy kôň,“ každý vzťah to má podľa mňa inak. A musím povedať, že mne sa to prirovnanie až tak nepáči. Často sa to do toho štádia, nazvime to ľahostajnosti, prehupne vzťah úplne nebadane a človek si to ani neuvedomí.

O vzťah sa každopádne treba starať. Ale minulú nedeľu som bola unavená z celého náročného týždňa a celý deň sme s mojím mužom strávili len doma. On pracoval, potom varil a ja som upratovala, prala, oddychovali sme. Nemuseli sme spolu aktívne komunikovať, len sme boli popri sebe a bolo to príjemné a bezpečné. My sme si už ale spolu všeličo prežili, sme spolu dlho.

Dalo by sa o takom dlhom vzťahu povedať, že ten druhý vám takpovediac „vrástol“ do života, že si bez neho neviete predstaviť existovať?

Je super byť v takom dlhodobom vzťahu. Prítomnosť toho druhého v našom živote je akási príjemná istota. Ten človek vás dobre pozná, vie, čo môže od vás očakávať, a vy viete, čo môžete očakávať od neho.

Ja som však dosť samostatná a na mojom mužovi sa mi páči, že je v tom rovnaký, tiež je samostatný. Nie je ten typ chlapa, ktorý očakáva, že mu žena donesie jedlo, vie si všetko urobiť sám. A je veľmi vtipný. Humor vo vzťahu je skvelý.

Vo vzťahoch býva pomerne bežné, že si jeden druhému suplujú rodiča alebo inú náhradu. Podľa odborníkov by však mali byť vo vzťahu partneri v rovnocennom, nie závislom postavení. Súhlasíte?

My sme v našom vzťahu obaja dospelí a samostatní. Musím však povedať, že náš vzťah je veľmi špecifický. Každý vzťah je iný, nedá sa paušalizovať. Môj muž je veľmi múdry. Je prednostom chirurgie na Kramároch s obrovskou zodpovednosťou, obdivujem ho, ako to všetko zvláda.

Má veľmi náročnú profesiu, svoj svet a ja mám ten svoj. V niečom je to dobré, v niečom menej, ale nám to tak vyhovuje. Samozrejme, sú aj veci, ktoré mi na ňom trošku prekážajú, a tým, že je chirurg a navyše znamenie baran, dokáže byť niekedy dosť tvrdý. Za tie roky som si na to musela istým spôsobom zvyknúť. A vekom sa to aj zjemňuje.

Baranov v rodine mám, to poznám!

No, tak viete, ako to s nimi chodí... (smiech) Rokmi som sa naučila, že niektoré boje netreba ani začínať a veci radšej vyriešiť iným spôsobom. Hoci som argumentačne dosť zdatná, niekedy sú argumenty zbytočné. Vôbec ich netreba. On je najspokojnejší, keď som milá, zlatá, láskavá...jednoducho sa správam žensky. Asi všetci muži to majú radi. U nás máme túto mužsko-ženskú energiu jasne podelenú.

V dnešnej dobe je rozdelenie rolí a energií vo vzťahoch pomerne vzácne. Neraz ženy preberajú vo vzťahu mužskú energiu a nerobí to dobre.

Zamieňa sa to, lebo ženám často nič iné neostáva. Napríklad sú rozvedené, musia živiť rodinu, starať sa o deti a často im suplovať aj otca… je to ťažké, veľmi ťažké.
Počula som, že ženy sa vydávajú preto, že sa im zunovala samota, a rozvádzajú sa z rovnakého dôvodu...

To je citácia z nášho predstavenia Klimaktérium. Neviem, či to môžem povedať, ale samotu si celkom užívam a necítim sa osamelo. Možno je to aj tým, že päť minút odo mňa býva moja 84 ročná mama, s ktorou chodíme na výstavy alebo ideme na prechádzku. Väčšinou nemám čas byť sama, ale keď sa to stane, chcem ten čas tráviť zmysluplne.

Nemusím byť stále obklopená ľuďmi, na druhej strane spoločnosť milujem. Rada chodím na premiéry, kde stretnem množstvo známych, porozprávame sa o robote. Neskutočne rada chodím do dabingu, lebo sú to všetko moji kamaráti. Páči sa mi, že to môžem striedať. Mám rada premenlivosť a nové zážitky.

Tento rozhovor nájdete aj v aprílovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30. 4.

Máte nejaký zoznam zážitkov, ktoré by ste si chceli splniť?

Je toho veľmi veľa, určite by som chcela viac cestovať. Mám zošit, do ktorého si zapisujem, kam všade by som ešte chcela ísť a kde som už bola. Včera som si vyčiarkla zo zoznamu Brémy, kde som bola minulý rok, a talianske mestečká, ktoré som navštívila so sestrou. No stále je toho toľko!

So Zuzkou sme akurát dnes v podcaste riešili, že ako plynie čas, začíname si uvedomovať, že asi všetky tie miesta zo zoznamu už navštíviť nestihneme. Zuzka povedala, že ju to desí. Ja som na to odvetila, že sa s tým musíme vyrovnať. Aj to je život. Nedá sa úplne všetko stihnúť. A s niečím sa musíme rozlúčiť.