Najčastejšie si ubližujeme tak, že nie sme napojené na svoje telo, a tým ho ustavične preťažujeme. Často však ani nechceme cítiť, určitú časť tela doslova ignorujeme. Telo nám to potom zráta, napríklad migrénami, tvrdí Alžbeta Nagy Víghová, uro-gynekologická fyzioterapeutka a praktikantka čínskej medicíny, ktorá pomáha ženám získať opäť silu, stabilitu a harmóniu nielen po pôrode.
Tu je naozaj otvorený rozhovor o našom intímnom zdraví, čo ponúka odpovede na otázky, ktoré by ste sa možno ostýchali položiť aj vy.
Čo dnes najčastejšie trápi ženy?
Ženy za mnou, ako za gynekologickou fyzioterapeutkou, najčastejšie prichádzajú kvôli popôrodným stavom, ako je diastáza, či panvovému dnu.
Ako najväčší problém žien však z môjho pohľadu vnímam to, že ženy nie sú vôbec spojené so svojím telom.
Svoje lono vnímame okrajovo. Vykonávame odtiaľ fyziologické potreby, odohráva sa tam pohlavný život, porodíme deti a tým to zhaslo. Väčšina žien upriami pozornosť na svoje ženské orgány až vtedy, keď začnú mať nejaký problém. A najčastejšie až po pôrode.

Ako zistíte, že má žena problém?
Prídu s tým, čo najviac vidno, a čo ich trápi z estetického hľadiska – popôrodné brucho. Pred pôrodom ho mali plochejšie, štíhlejšie, bez strií, ale po pôrode ostalo iné a teraz sa im nechce vrátiť do pôvodného stavu. Keď sa ich pýtam, ako sa cítia, väčšinou odpovedia, že ich len bolí chrbát.
Keď preberáme ich celkový zdravotný stav, postupne odhalíme, že im napríklad pri smiechu sem-tam unikne kvapka moču.
Alebo majú nástrih a keď sa ich spýtam, či to veľmi bolelo, odpovedia, že veľmi, ale „teraz sa to dá”. A potom z nich vylezie, že dodnes pociťujú pri pohlavnom styku bolesť. Ženské panvové dno je stále dosť tabu a riešiť ho nás zahanbuje. Mnohé ženy túto časť svojho tela dokonca vytesňujú alebo popierajú.
Ako?
Jedna moja klientka napríklad rodila cisárskym rezom a kvôli problémom s črevami ju museli znovu operovať. Ostali jej na bruchu pomerne veľké jazvy.
Navštívila ma kvôli migrénam. Prišli sme na to, že zanevrela na svoje telo, svoje brucho a panvu, vôbec ju nevnímala a nič necítila.
A z toho mala potom migrény? Je možné, že ak sme odrezané od určitej časti tela, môžu sa nám neriešené problémy prejavovať v inej časti tela?
Pokojne. Migrény bývajú pomerne častým následkom, no môžu sa objaviť aj tráviace ťažkosti alebo žena odrazu začne mať potravinovú intoleranciu. Na emocionálnej úrovni takéto popieranie súvisí s hnevom a s pečeňou.
Kvôli nefunkčnému panvovému dnu a bruchu trpí často chrbát a bránica, všetko je so všetkým prepojené. Keď je žena sama zo seba frustrovaná, môže to vplývať aj na jej náladu, partnerský život a celkovú kvalitu života.
Jazvy bývajú niečo, čo nechceme, čoho sa štítime…
Žena by mala samu seba vnímať ako celok, a nie prehliadať nejakú časť svojho tela. Ženy sa často nechcú dotýkať svojej popôrodnej jazvy alebo ju nejakým spôsobom riešiť. Berú to tak, že sa sama zotaví.
Áno, v tele prebiehajú autoregulačné a samoliečebné procesy, ale potrebuje našu pozornosť a vôľu. Ak mu pozornosť nedávame, nevie, že má niečo liečiť.
Istá klientka ku mne prišla desať rokov po pôrode s bolesťami krížov a keď sme sa pozreli na jej brucho a začala som sa jej dotýkať jazvy, prišlo jej na zvracanie. Desať rokov sa tej jazvy nedotkla.
Čo dokáže spôsobovať neriešená popôrodná alebo iná jazva?
Keď to berieme z funkčného fyzioterapeutického hľadiska, je to podobné, ako keď máte čistú, čerstvo vyžehlenú plachtu, na ktorej sa urobí diera. Potrebujete ju zošiť a odrazu vidíte, ako sa tá pekná, čistá, napnutá plachta zvraští a stiahne. Nerozpracovaná jazva vplýva na funkčnosť celého tela a všetky systémy. V tej oblasti nie je dobré prekrvenie, svaly nie sú aktívne.
Tuhá jazva po nástrihu má vplyv na bedrový kĺb, na svaly danej oblasti, ale žena môže mať i bolesti v oblasti kostrče, problémy s vyprázdňovaním a podobne.
Z pohľadu čínskej medicíny jazva pretína energetické dráhy vnútorných orgánov, v dôsledku čoho sa môžu z dlhodobého hľadiska narušiť pochody orgánov, ktorých dráhy sú preťaté. Neriešená jazva teda neovplyvňuje len svaly, fascie a povrchové štruktúry, ale vplýva aj hlbšie na funkčnosť vnútorných orgánov.
Sex po pôrode. Asi nemôžeme očakávať, že bude rovnaký, ako pred deťmi, alebo áno?
Je normálne, že sex je iný, ako pred deťmi. Že partneri sú v časovej tiesni, nikdy nevedia kedy, ako a čo, najmä kým sú deti malé. Žena by si nemala vyčítať, ak je menej vzrušivá.
Nie je nič zlé na tom, ak použijú aj pomôcky, ako je lubrikačný gél, hoci ho predtým nepotrebovali. Záleží na tom, ako si to partneri vedia medzi sebou vykomunikovať.
Na sexuálny život veľmi vplýva trauma z pôrodu. Keď sa spýtam klientok pri gynekologicko-fyzioterapeutickom vyšetrení na pôrod alebo sexuálny život, často sa rozplačú.
V našej spoločnosti sa pôrod považuje za normálnu vec, čosi samozrejmé, vôbec sa nehovorí o tom, čo rodička často prežíva. Rôzne strachy a nebodaj pocit zlyhania, že chcela rodiť vaginálne a pôrod skončil cisárskym rezom. Na ženy sa vyvíja enormný tlak už len tým, ako sa vaginálny pôrod vyzdvihuje ako tá prirodzená cesta. No nie každá žena môže. Pre mňa nie je „normálny” a “nenormálny” pôrod.
Nerozdeľujem pôrod na normálny a cisársky. Cisársky pôrod je v mnohých ohľadoch pre ženu náročnejší, ide o operačný zákrok. No ak ho žena prežíva ako zlyhanie, môže zapríčiňovať, že ignoruje svoje telo, a tým pádom klesá aj túžba po partnerovi a chuť na sex. Možno by ju pohlavný styk nebolel, možno by bolo všetko v poriadku aj s vlhkosťou, no tým, že si v sebe nesie blok alebo pocit zlyhania, psychika ju nepustí.
Tento rozhovor nájdete aj v marcovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31. 3.

Zmeníme sa “tam dole” po pôrode? Je ten sex odrazu iný, máme väčší problém sa vzrušiť?
Na sexuálny život vplývajú nielen fyziologické a hormonálne zmeny, ale aj ženin sebaobraz. Pôrodom sa nerodí len dieťa, ale aj žena, pretože sa „narodí” do celkom nového tela, na ktoré si musí znovu zvyknúť. Ak má žena problematický vzťah k svojmu telu pred tehotenstvom, bude tomu tak aj po pôrode.