„Povedala by som, že ja som sa bála ich a oni sa báli mňa. Nepochybujem, že pre spolužiakov musel byť celkom šok, keď som sa v triede zjavila ja, môj notebook a biela palica,“ spomína prakticky nevidiaca Stanka Španková na deň, keď ako stredoškoláčka vošla do triedy bežného gymnázia.
„Už pri samotnom podpisovaní sa vznikli komplikácie. Potrebujem, aby mi niekto ukázal kolónku. Som pomerne hrdý človek a požiadať niekoho o pomoc bol pre mňa dosť veľký problém.“ Vďaka podpore od školy, spolužiakov, rodičov a aj vďaka svojej otvorenej povahe prekážky postupne prekonala.
Dnes má dvadsať rokov, na vysokej škole študuje psychológiu a vedie aktívny život, v ktorom nechýba cestovanie, spoznávanie nových vecí, návštevy kina i divadla, čítanie knižných noviniek aj využívanie sociálnych sietí. Spolupracuje aj s Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením a snaží sa búrať mýty o ľuďoch so zrakovým postihnutím.
Väčšina spoločnosti totiž vôbec netuší, ako vyzerajú ich bežné životy. Tým menej si vie predstaviť, ako v dnešnej vizuálnej dobe vyzerajú životy tínedžerov a mladých dospelých.
V texte sa dozviete:
- Čo vidí prakticky nevidiaci človek a koľko vecí musí poznať naspamäť,
- prečo sú niekedy zvyšky zraku nevýhodou, ale je dôležité zrak trénovať,
- ako sa cíti tínedžer v triede plnej zdravých detí a ako môže prelomiť ľady stanovačka či tanečný venček,
- prečo rada chodí do kina a ako si užila Versailles,
- ako prebiehalo dištančné vzdelávanie nevidiacej a ako študuje na vysokej škole,
- čo rada sleduje na sociálnych sieťach, ako číta a počúva knihy a kde najradšej nakupuje.
Ideálny rad v kine je štvrtý alebo piaty
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je v celej populácii približne jeden až jeden a pol percenta ľudí so zrakovým postihnutím. Na Slovensku je to teda vyše 80-tisíc ľudí, no oficiálne štatistiky stále nemáme.
K zrakovému znevýhodneniu môže dôjsť v dôsledku rôznych ochorení, úrazov, no príčina môže byť aj genetická. To je aj Stankin prípad. Jej znevýhodnenie zapríčinila genetická chyba Leberova hereditárna optická neuropatia, pri ktorej vznikajú pigmentové škvrny na sietnici oka.
„Škvrny sú v mojom prípade umiestnené smerom k centrálnemu videniu, preto je moje videnie prevažne periférne a zároveň oklieštené zhruba na meter a pol,“ vysvetľuje a dodáva, že vidí asi päť percent z toho, čo ľudia s bezchybným zrakom.
„So správnou súhrou podmienok vidím objekty, farby. Sú však situácie, keď nevidím nič. Zrak sa mi zhoršuje v strese, keď som vyčerpaná, ale ovplyvňuje ho aj denná doba či to, ako svieti slnko.“
Zvyšky zraku si Stanka zachovala najmä vďaka tomu, že ho aktívne používala, hoci bola od základnej školy vedená ako prakticky nevidiaca a pristupovalo sa k nej tak, akoby nevidela vôbec.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
