Dejiny emancipácie: Nie je to súboj pohlaví, ale snaha o rovnosť príležitostí

Emancipácia je slovo, ktoré, povedzme si pravdu, nie vždy vyznieva práve v lichotivom kontexte.

Muži ho zväčša vnímajú ako synonymum ženskej snahy o akúsi nadradenosť a často majú pocit, že ak sme cieľavedomé, ambiciózne, úspešné a vedomé si svojich kvalít, naše volanie po rovnosti príležitostí je automaticky vyhlásením „vojny“ voči opačnému pohlaviu.

A aby sme boli fér, niekedy to ako súboj „oni verzus my“ vnímame aj my samy. Je to ale naozaj tak?

Kronikami a archívmi podložená pravda je taká, že v príbehu plnom odvážnych a inšpiratívnych hrdiniek, ktoré sa naprieč dejinami nebáli vyčnievať z davu a bojovať o svoje miesto pod slnkom, bolo od začiatku aj mnoho mužov. Neboli pritom nepriateľmi, ale spojencami.

Stáli na ich strane, podporovali ich snaženie a verili v dôležitosť zmien, ktoré ženám postupne umožnili nielen o sebe rozhodovať, ale napríklad aj vzdelávať sa, voliť alebo pracovať.

Nešlo o boj s mužmi. A nejde oň ani dnes. My nechceme bojovať s nimi, ale popri nich, aby sme mali rovnaké šance ukázať, čo v našom pokolení skutočne je...

Rešpekt verzus podceňovanie

Niektoré kultúry od pradávna považovali ženy za autoritu. Boli rešpektovanými vládkyňami, liečiteľkami či matkami rodu.

Ak ale z historického rešeršu vynecháme staroegyptskú Kleopatru alebo anglickú kráľovnú Alžbetu I. či iné panovníčky, ktoré sa svojou mocou a intelektom zapísali do dejín, v takzvanom „civilizovanom svete“ boli tie „obyčajné“ len akýmsi doplnkom muža. Ich úlohou bolo starať sa o deti a domácnosť, vyšívať a hrať na klavíri.

Akákoľvek snaha o vystúpenie z tejto role alebo prezentovanie vlastného názoru bola neprípustná... A dnes v prostredí mrazivej Aljašky žijú ženy (ak neveríte, pozrite si seriál Život v zovretí mrazu na Spektre), ktoré lovia zver, so psím záprahom chodia po drevo a dobrovoľne preberajú „mužskú“ agendu. Tie by ste asi ťažko prinútili vyšívať obrusy a ťažko by boli ticho, lebo sa to od nich očakáva. A deje sa to všade na svete.

Okrem vodičiek kamiónov s obrovskými návesmi či tvrdých vojačiek, ovládajúcich chmaty, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani James Bond, si môžeme dnes všímať ženy v naozaj vysokých pozíciách. Uznávané vedkyne, lekárky, riaditeľky firiem, političky i prezidentky. Je to dnes očividné? Máme rovnaké právo byť na vrchole kariérneho rebríčka alebo vykonávať čisto mužské záležitosti?

Právo by síce bolo, no aj v dnešnej dobe sa nájdu obe skupiny – jedna, ktorá predtým všetkým, čo žena dokáže, prejavuje rešpekt, a tá druhá, čo nahlas vyslovuje obavy, že určité veci nezvládne tak dobre, čím jej silu a schopnosti podceňuje. Dôležitý je teda fakt, že už dávno sa po celom svete našli ženy, ktoré to chceli zmeniť a skupinu „neveriacich“ zmenšiť. A vďakabohu za ne!

Volanie po zmene

Požiadavky na zmenu postavenia žien v spoločnosti začali získavať konkrétnejšie kontúry až koncom 18. storočia.

V Európe sa o rozruch postarali najmä dve ženy. V roku 1791 vydala svoj dokument „Deklarácia práv ženy a občianky“ francúzska dramatička a politická aktivistka Olympe de Gouges a upozornila v ňom na nespravodlivé rozdiely medzi mužmi a ženami v rámci práv a možností.

reklama

O rok neskôr, v roku 1792, ju nasledovala anglická spisovateľka a filozofka Mary Wollstonecraftová, ktorá len za šesť týždňov napísala knihu „Obhajoba práv ženy“ a otvorene v nej poukázala na to, že slobodné ženy bez vzdelania majú len dve možnosti – biedu alebo manželstvo z rozumu.

Rozhorčenie vyvolala hlavne pasáž, kde vydaj za účelom finančného zabezpečenia prirovnala k prostitúcii a ženy označila za obete pokriveného systému. Apelovala tiež na to, že jedinou úlohou žien by nemalo byť to, aby sa stali matkami. Dievčatá mali byť podľa nej vzdelávané rovnako ako chlapci, aby sa mohli uplatniť aj v niektorých mužských povolaniach.

Tento článok nájdete aj v marcovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31. 3.

Hurá do škôl

19. storočie prinieslo ženám právo na vzdelanie. Prvou americkou univerzitou, ktorá v roku 1833 umožnila ženám študovať spoločne s mužmi, bola Oberlin College Institute v štáte Ohio, kde neskôr, v roku 1862, promovala aj Mary Jane Patterson a stala sa prvou Afroameričankou s vysokoškolským titulom v histórii.