Síce vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, ale do školstva nastúpila ako nekvalifikovaná učiteľka. Časom si doplnila pedagogické štúdium a dnes vyučuje mediálnu výchovu a slovenský jazyk na základnej škole v Košiciach.
"Nedávno žiaci nakrútili pekné video, v ktorom naša deviatačka hovorí, že keď počuje nejakú informáciu, napriek tomu, čo hovoria rodičia a rovesníci, dokáže sa zastaviť, hľadá zdroje a overí si to. Bola som na ňu veľmi hrdá," hovorí ALENA RAPČAN ŠTROMPOVÁ.
Rokmi vidí, že deti sú vďaka mediálnej výchove komunikatívnejšie, vedia vyjadriť svoj názor a vedia aj to, že agresivitou veľa nedosiahnu a že sa musia vyjadriť slušne. Sú otvorené prijímať informácie a prehodnocovať ich, čo je pre ňu ten najvyšší cieľ.
Učiteľka základnej školy vníma, že obraz školstva je v spoločnosti rozpačitý. Pozná však množstvo inšpiratívnych učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať nové cesty, ako sa priblížiť k dieťaťu a rozvíjať osobnosť žiaka.
Je podľa nej jednoduché a pohodlné vyučovať klasicky. "To považujem za kameň úrazu. Je exkluzívne pohodlné otvoriť učebnicu, urobiť štyri cvičenia, nadiktovať poznámky a o druhej zavrieť dvere školy," hovorí Štrompová.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Prečo sa ich škola rozhodla, že medzi bežné predmety zakomponuje aj výučbu mediálnej výchovy,
- čo sa učí na mediálnej výchove,
- aký mediálny obsah tvoria jej žiaci a kto ho môže vidieť,
- aké médiá žiaci vyhľadávajú a či konzumujú aj spravodajstvo,
- ako reagovala, keď jej žiak povedal, že pohreb Michaela Jacksona bol fingovaný,
- aký má názor na zákaz mobilov v školách,
Mediálna výchova nie je v školách bežným predmetom. Ako je možné, že u vás máte dokonca dvojhodinovky?
Mnohé školy sa ešte nedostali k tomu, aby mediálnu výchovu vyučovali ako samostatný predmet. Dá sa to, každá škola si môže prispôsobiť rámcový učebný plán a určiť, ako využije disponibilné hodiny.
Môže ich použiť aj na vytvorenie nového predmetu. V našej škole sme si už pred štrnástimi rokmi povedali, že mediálna výchova ponúka také témy, ktoré pomáhajú mladému človeku rozvíjať mnohé životné zručnosti.
Naša škola chce vzdelávať a vychovávať kriticky mysliaceho človeka, mediálne a finančne gramotného a tomu sme prispôsobili rozvrh.
Predmet vyučujete šiestakov a siedmakov. Prečo práve tieto triedy?
Kedysi som mediálnu výchovu vyučovala už od piateho ročníka, ale s pribúdaním rôznych predmetov sme ju teraz zaradili len do šiesteho a siedmeho.
Momentálne sa v rámci ročného programu v Komenského inštitúte snažím o to, aby sme mediálnu výchovu zaradili aj do nižších ročníkov. Veľmi pekne na témy prehodnocovania rôznych tvrdení alebo televíznych hrdinov reagujú tretiaci, dokonca sme pilotné hodiny mediálnej výchovy úspešne realizovali aj v druhom ročníku.
Učia sa u vás žiaci aj iné neštandardné predmety?
Vo vyšších triedach sa učia aj základy finančnej gramotnosti, inde zas bádanie.
Čo sa ich snažíte naučiť v rámci mediálnej výchovy?
Páči sa mi názor, že mediálna gramotnosť má viacero vrstiev. Funkčnú, ktorá spočíva v schopnosti orientovať sa v mediálnom obsahu a prehodnocovať ho.
Sociálnu, pretože médiá majú nezastupiteľné miesto pri vzájomnej komunikácii a pri nadväzovaní vzťahov - o tejto téme sa radi rozprávajú starší žiaci.
A ja rada hovorím aj o občianskej vrstve, kde už spoznávame mladého človeka, ktorý sa prostredníctvom médií angažuje aj v spoločenských témach a dobrovoľníctve.
Ako to vyzerá v praxi?
V šiestom ročníku sa pohybujeme hlavne v tej funkčnej rovine. Spolu so žiakmi sa vnárame do problematiky, rozoznávame druhy médií, učíme sa, aká je ich história. Rozprávame sa, čo je bulvár, ako na nás vplýva, a tiež aké sú mienkotvorné médiá.
Snažíme sa rozoznávať a rozlišovať medzi tým, čo je názor a čo je fakt. Učíme sa argumentovať, racionálne podkladať rôzne tvrdenia.
Učíme ich, aby vnímali, aký obraz ponúkajú médiá. Či sa s ním stotožňujú, alebo nie a aby si tento názor vedeli obhájiť. Uvažujeme, kde je miesto žiakov vo svete médií. Ako prijímajú všetky obsahy. Ako - respektíve či ich vedia prehodnotiť.
Ako prebieha hodina?
Naposledy sme mali hodinu, kde sme si najskôr určili sociálne roly - matka, otec, učiteľ, študent a podobne. Žiaci si k nim písali asociácie a potom skúmali, aký obraz im k týmto rolám ponúkajú médiá. Uvažovali nad tým, či sa s týmto mediálnym obrazom stotožňujú, alebo nie.
Na čo prišli?
Deti rýchlo prijímajú vzorce správania a názory, ktoré odpozorujú z okolia. Nerozmýšľajú nad nimi, povedia si: je to tak, pretože som o tom počul. Menší žiaci si povedia, je to tak, lebo to hovoria rodičia.
Nedávno napríklad fotografiu korpulentného chlapca v okamihu označili ako rozmaznané americké dieťa. Tvrdenia a názory si prinášajú z domu a často nemajú potrebu sa nad nimi hlbšie zamýšľať.
Ak tomu dobre rozumiem, v rámci mediálnej výchovy veľa so žiakmi diskutujete. Presviedčali ste ich, aby zmenili názor pri pohľade na fotografiu?
Úlohou mediálnej výchovy nie je presvedčiť ich o inom názore, ale otvoriť im obzor, ukázať im, že každá udalosť, činnosť, tvrdenie má mnohé perspektívy, o ktorých treba slušne diskutovať.
Kritické myslenie je totiž dlhodobý je proces. Nevieme ho naučiť za rok, ale postupnými krokmi sa vieme pozerať na vec z rôznych uhlov pohľadu. Hľadať argumenty, rôzne informačné zdroje, posúdiť ich, rozmýšľať, vzdelávať sa a prepájať vedomosti. A to chce čas.
Čo by ste zakomponovali do výučby na prvom stupni?
Už aj tam deti potrebujú napríklad navnímať, že médiá a umelá inteligencia nie sú svetom, kde sa iba ubližuje, klame a musia doň vstupovať ako malí nahnevaní bojovníci, ktorých my dospelí musíme poriadne vyzbrojiť.
Potrebujú sa v ňom naučiť orientovať, tešiť sa, hľadať a používať ich vo svoj prospech. A rada ich učím, že aj na šírenie dobra a láskavosti.
Prorektor UK Jozef Tancer: Veľmi dúfam, že študentov uráža, ako o nich premiér Fico hovorí Čítajte Videla som, že žiakov učíte aj tvoriť mediálny obsah.
K tomu sa dostávame v siedmom ročníku. Tu už vstupujeme do praktickej roviny, žiaci už nie sú len prijímateľmi mediálneho obsahu, stávajú sa jeho tvorcami.
V siedmom ročníku už hovoríme aj o sociálnej vrstve mediálnej gramotnosti - o tom, že sa médiá používajú na vzájomnú komunikáciu, hovoríme o identite v online svete, čo sú veľmi citlivé a náročné hodiny.
Ako vyzerá praktická hodina?
Posielame žiakov do terénu, kde spracúvajú rôzne témy. Vyrábajú podcasty, nakrúcajú ankety, reportáže, ochutnávajú spravodajstvo. Rozvíjajú si mäkké zručnosti, cibria sa v komunikácii. Mnohokrát prijímajú aj odmietnutie dospelých, čo je pre nich dosť náročné.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
