Vytvoril systém, ktorý pomáha telu aj mysli. Prednáša ho po celom svete a učí ľudí plnohodnotne žiť

Nestačí meditovať, dvíhať činky, robiť strečing či nasledovať predpísané rady pre dlhovekosť, tvrdí Jozef Fruček.

Spolužiak Mila Kráľa, Andreja Bičana či Csongora Kassaia z VŠMU je známejší vo svete než doma. Už 20 rokov vyučuje na významných univerzitách a vedie otvorené pohybové semináre po celom svete, od USA až po Nový Zéland.

So svojou manželkou, gréckou športovou gymnastkou, tanečnicou a choreografkou Lindou Kapetanea ste pred dvoma dekádami založili unikátny pohybový systém, ktorý vyučujete po celom svete. Prečo sa volá Fighting Monkey, teda bojujúca opica?

V období, keď som začal Fighting Monkey Practice vyučovať, intenzívne som sa venoval východným kultúram. Veľmi ma zaujímali metódy, ktorými sa dá docieliť utíšenie „vnútornej opice“, teda vyprázdnenie mysle od kolotoča myšlienok. Starovekí Číňania tvrdili, že naša myseľ pracuje ako prasa, kôň a opica. Prasa preto, že vždy chceme to, čo majú iní. Kôň preto, že naša myseľ vždy neúnavne cvála. A opica preto, že myseľ nás klame a vytvára iluzórny pocit, že sme stali a nemenní, hoci v skutočnosti sme dynamickí a v procese neustálej zmeny.

Napriek svojmu zvláštnemu menu Fighting Monkey priťahuje ľudí z oblasti vrcholového športu, mindful techník, vedy, pohybu, športovej medicíny, kreativity a umenia. Ma jediný cieľ – pomôcť jednotlivcom či skupinám celostne sa rozvíjať a dokázať si vytvárať adaptívne stratégie v nepredvídateľnom a zložitom svete. Pomáha hľadať kreatívne riešenia problémov, ktorým musíme neustále čeliť.

Ako si to môžeme predstaviť?

Ide o spôsob učenia, v ktorom študenti rozvíjajú svoje kapacity a porozumenie princípom, na základe ktorých sami dokážu vytvárať, rozvíjať, upravovať či úplne zmeniť svoj tréningový plán, spôsob myslenia a konania či vnútorný rozvoj.

Nepredstavujte si to ako nejakú zafixovanú metódu alebo súbor ustálených techník, ktoré by po mne ľudia len mechanicky opakovali. Rozličných návodov a univerzálnych techník takmer v každej sfére života existuje mnoho. Fungujú však len ako prostredník medzi nami a svetom.

My však musíme byť schopní adaptovať sa na to, čomu čelíme a nie hľadať odpovede cez naučené, mechanické a neflexibilné návody. Život potrebuje dialóg, v ktorom flexibilne a spontánne reagujeme. Všetko závisí od kontextu, od nášho momentálneho fyziologického stavu, situácie, plánovania a predvídavosti.

Často hovoríte o tom, že jeden z princípov FM je komunikácia. Ako to myslíte?

Komunikácia v tomto ponímaní znamená napríklad to, ako každý deň sedíte na stoličke alebo ako sa rozprávate s druhými ľuďmi. To všetko z každodenného i dlhodobého hľadiska ovplyvňuje vašu fyziológiu. Vaša fyziológia sa mení podľa toho, ako vaše vnútro komunikuje s vonkajškom.

Našou úlohou je komunikovať tak, aby sme na to nevynakladali priveľa energie, pretože potom dochádza k čo najmenším poruchám a starneme pomalšie. Ak nás však táto komunikácia stojí energeticky veľa, prejavuje sa to zápalmi, bolesťami hlavy, nechuťou ísť do práce a podobne. Ak nás komunikácia nestojí veľa energie, niečo robíme správne.

Je teda úsporne narábanie so životnou energiou kľúčom k zdraviu a dlhovekosti?

Študentov sa pýtam jednoduchú otázku: Koľko energie vás stojí ráno vstať, ísť do práce, po práci sa večer vrátiť domov, riešiť starosti, starať sa o rodinu, domácnosť? Ak vás vzťahy, ktoré ste si vytvorili, energeticky vyčerpávajú, niekde sa deje chyba.

Treba si položiť otázky: Sme schopní sami a v sieti vzťahov toto prepojenie so svetom upraviť? Ako dokážeme každodenné podnety, vnemy a informácie spracovávať, vyberať spomedzi nich to, čo je, a čo nie je dôležité? Darí sa nám hľadať v živote zmysel a nachádzať múdrosť, ktorá nám umožní vytvárať zmysluplné vzťahy, aby nám tie následne umožnili žiť zdravšie a spokojnejšie?

Ak dokážeme životu lepšie porozumieť (a lepšie v tomto kontexte znamená porozumenie, ktoré sa stále vyvíja), náš život sa zjednoduší. Staneme sa životaschopnejší. Platí to pre naše zdravie, vzťahy aj každodennú komunikáciu.

Tento rozhovor nájdete aj vo februárovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 28.2.

Mnohí ľudia si môžu zamieňať šetrenie energie s pasivitou – ale to asi nie je to isté.

Ľahkosť bytia neznamená, že sme leniví alebo odchádzame od problémov a od všetkého, čo by nás mohlo stáť viac energie. Ide o to mať zo života radosť, nežiť ho mechanicky. Druhá vec, ktorú sa v živote musíme naučiť, je riešiť problémy.
Až po rokoch som prišiel na to, že mať rád život a riešiť problémy nie sú na opačných póloch. Je to spojená nádoba. Ak sa naučíme mať radosť z riešenia životných problémov, objavíme celkom iný, nový princíp života.

Dobre vieme, že život je plný rizík, neistôt a úskalí. Ako medzi tými rizikami inteligentne a kreatívne plávať? Ako si zvoliť, ktoré riziká podstúpiť a riešiť a ktorým sa vyhnúť?