Život nie je vždy jednoduchý a osud vie byť naozaj nevyspytateľný. Ak siahne na zdravie, je to tá najväčšia skúška. No aj tieto dva príbehy sú dôkazom toho, že ak vám nechýba viera a odhodlanie, zabojujete a nevzdáte to.
Chlapec v usmiatom, no osamelom svete
Rodičia inak obdarených detí sa zhodujú v tom, že hoci starostlivosť o ne je náročná, ich prítomnosť je okrem ťažkej skúšky aj školou a požehnaním. Malý Samko zo Šúroviec pri Trnave, o ktorom mi rozprávala jeho mama Veronika, sa narodil v období covidovej pandémie, takže prvé dva roky života prežil bez možnosti kontaktu so širšou rodinou, ale aj rovesníkmi. Trávil čas len s rodičmi a staršou, dnes sedemročnou sestrou.
Malý Samko (zdroj: archív S. D,)Práve izolácia a fakt, že sa svet zúžil na štyri steny domova, sa podľa Veroniky do značnej miery podpísali aj pod to, že nenápadné signály, že je Samko v niečom iný, si spočiatku nevšimli. Všetko sa začalo meniť, keď mal dva roky. Samko sa nehral tak ako iné deti, nezaujímal sa o svoje okolie, bol samotársky a často bol akoby v inom svete.
Prvá myšlienka rodiny bola, že ide o autizmus. Pri prehliadkach lekári situáciu bagatelizovali s tým, že chlapci sú vo vývine často pomalší a zameškané rýchlo dobehnú. Mama Veronika sa však nenechala odradiť a začala zbierať informácie, čítať knihy a vzdelávať sa v oblasti neurovývinových ochorení, aby zistila, čo sa s jej synom deje.
Tento článok nájdete aj v decembrovo-januárovom dvojčísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.1.2025
Dnes hovorí, že ju Samko takto nielen „donútil“ učiť sa, ale jeho porucha pozornosti, ktorá mu bola neskôr diagnostikovaná a pre ktorú je aj navliecť ruku do rukáva nadľudským výkonom, ju mení z nedočkavého barana (znamenie zverokruhu) na trpezlivejšieho a pokojnejšieho človeka.
Za ďalší z „darov“, ktoré jej Samkove špeciálne potreby, paradoxne, priniesli, Veronika považuje, že vďaka stále sa rozširujúcim poznatkom a vedomostiam z oblasti vývinových porúch i konkrétnych ochorení, ktoré medzičasom Samkovi diagnostikovali, môže radiť a pomáhať pri hľadaní pomoci pre svoje deti aj iným, čo sa stretávajú s podobnými starosťami.
Usmievavý chlapček s neľahkým osudom má dnes štyri roky, no pri pohľade na jeho rozsiahle zdravotné záznamy má človek pocit, že je na svete už aspoň osem desaťročí. Zoznam diagnóz, ktoré mu znemožňujú začleniť sa do bežného života, sa postupne rozrástol. Hoci v 20. mesiacoch začal sám chodiť, pre celkovú svalovú slabosť, hypermobilné kĺby a ploché nôžky pri pokuse utekať zakopáva a často padá.
Z množstva zväčša neurologických nálezov vyberáme len niektoré, ako sú špecifické poruchy učenia, ADHD, poruchy spánku či lézie na mozgu, ktoré spôsobujú, že jednotlivé jeho centrá sú zle prepojené a aj tie najjednoduchšie úkony, ktoré bežne vykonávame automaticky, mu v živote spôsobujú nemalé problémy.
Napriek zdravotným komplikáciám Veroniku ako mamu trápi najviac asi to, že hoci sa ostatné deti v škôlke či na ihriskách chcú spočiatku so Samkom hrať, nakoniec ho pre jeho inakosť a odlišné chápanie sveta medzi seba neprijímajú a aj keď zatúži po detskej spoločnosti, ostáva sám.
Napriek Samkovmu záujmu o kontakt s deťmi ostáva nakoniec väčšinou sám (zdroj: archív S. D,)Pri mojej otázke, či sa jeho stav môže časom zlepšiť, Veronika hovorí, že navzdory úsiliu lekárov medicína stále v mnohom tápe a Samko je skôr predmetom lekárskych pozorovaní než efektívnej liečby. Pomoc však pre neho nachádza v terapiách a cvičeniach, vďaka ktorým robí na prekvapenie lekárov, ktorí to potvrdzujú pri každej kontrole, veľké pokroky.
Chlapca liečia napríklad kone pri hypoterapii, navštevuje špeciálneho pedagóga a vďaka logopedičke sa zlepšuje aj v komunikácii. Veronika hrdo hovorí, že aj keď nemal rozprávať vôbec, už dokonca hovorí celé, aj komplikovanejšie vety. Pre ďalšie napredovanie je podstatná aj fyzioterapia a mnoho iných foriem pohybovej a zmyslovej stimulácie, ktorá je však len mizivo hradená zdravotnými poisťovňami, čo dostáva rodinu do veľmi zložitej finančnej situácie.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
