Patrí medzi najrozšírenejšie vírusové ochorenia, ktoré nás každoročne sužujú počas chladných mesiacov. Hoci sa často zamieňa s prechladnutím, chrípka je omnoho závažnejšie ochorenie a preto môže viesť aj k vážnym zdravotným komplikáciám.
Ako ju spoznať, prečo je dôležité si na ňu dávať pozor a v čom sa od obyčajného nachladnutia líši?
Chrípková sezóna v číslach
S príchodom jesene, obvykle od 40. kalendárneho týždňa v roku, sa na Slovensku tradične začína aj chrípková sezóna, teda obdobie, keď sa zvyšuje výskyt respiračných ochorení. Medzi ne patrí prechladnutie, ako aj chrípka.
Aktuálne údaje Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZSR) udáva, že v 46. týždni bolo hlásených 49 707 akútnych respiračných ochorení, pričom najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji a najnižšia v Trenčianskom. Najčastejšie šlo o pacientov vo veku od nula do päť rokov. Ochorenia hlásilo 57 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 46 % všeobecných lekárov pre dospelých.
Ako chrípka a jej podobné ochorenia bolo hlásených 4842 ochorení. Oproti minulému roku je výskyt respiračných ochorení častejší, čo sa ukazuje na počte hlásených ochorení.
V rovnakom čase bolo počas minuloročnej chrípkovej sezóny hlásených približne o osemtisíc menej pacientov (42 048). Uzavretých bolo 7 výchovno-vzdelávacích zariadení, pričom tento rok je prerušené vzdelávanie hlásené v 12 zariadeniach.
Virologické laboratóriá úradov verejného zdravotníctva od začiatku chrípkovej sezóny vyšetrili 206 vzoriek, z čoho 15 bolo pozitívnych na vírus SARSCoV-2. V roku 2023 ich v tomto čase bolo 81.
Čo je vlastne chrípka
Je to akútne vírusové ochorenie dýchacích ciest, odborne nazývané influenza, ktoré spôsobuje vírus zo skupiny RNA.
Existujú tri základné typy chrípkových vírusov – A, B a C, čo znamená, že počas jedného roka môžete mať chrípku aj viackrát a vždy ju môžu spôsobiť iné vírusy. Všetky tri skupiny sa neustále menia a mutujú, čo je dôvodom každoročnej „sezónnej chrípky“.
Okrem sezónnej chrípky však existuje aj „pandemická chrípka“, ktorá nastáva v momente, keď sa určitá forma chrípky rozšíri po celom svete a za krátky čas postihne veľké množstvo osôb. V praxi sa však stretávame aj s „chrípkovou epidémiou,“ ktorá označuje situáciu, keď chrípka postihne viac ľudí na určitom území v danom období, ako je bežné.
Tento článok nájdete aj v decembrovo-januárovom dvojčísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.1.2025

Chrípka v praxi
Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša vzduchom kvapôčkovou formou – najmä pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Nebezpečenstvo nákazy sa však začína ešte predtým, než sa začnú prejavovať príznaky.
Človek s chrípkou je infekčný už 24 hodín pred samotným prepuknutím prvých príznakov.
Svoje okolie však môže nakaziť aj počas ďalších 4 až 5 dní. Okrem toho vírus dokáže prežiť niekoľko hodín aj na povrchoch, ako sú kľučky, stoly alebo mobilné telefóny.
Nástup chrípky je rýchly. Z bežného dňa sa tak v priebehu niekoľkých hodín môže stať boj so symptómami.
Obyčajne sa chrípka začína horúčkou nad 39 °C a bolesťou hlavy. Postupne sa pridávajú aj bolesti kĺbov a svalov, ale aj pocit veľkej únavy. Na štvrtý deň horúčka zvyčajne klesá a zmierňujú sa aj ostatné príznaky.
Bolesť hrdla či nádcha sa však pri chrípke vôbec nemusia objaviť, naopak, pokašliavanie a únava môže po chrípke trvať aj ďalší týždeň.
CHRÍPKA ČI NACHLADNUTIE?
Hoci obe patria medzi vírusové ochorenia, ide o dve odlišné choroby spôsobené rozličnými vírusmi, pričom:
chrípka je omnoho závažnejším a intenzívnejším ochorením, ktoré môže spôsobiť komplikácie – zápal pľúc, dutín, priedušiek či dokonca ochorenie mozgových blán, najmä ohrozeným skupinám, ako sú seniori, diabetici či ľudia s oslabenou obranyschopnosťou.
Naopak, nachladnutie zvyčajne komplikácie nespôsobuje. Od chrípky sa odlišuje tiež tým, že:
- nástup príznakov nie je taký búrlivý,
- bolesť hlavy i svalov je výrazne menšia,
- teplota je zvýšená len do 38 °C,
- vyskytuje sa bolesť hrdla, nádcha a kýchanie.
Ako bojovať s chrípkou?
Keďže na chrípku neexistuje konkrétny liek, jej liečba je zameraná predovšetkým na zmiernenie príznakov a podporu tela v boji proti vírusu.
Kľúčový je odpočinok, dostatočný príjem tekutín, vitamíny a v prípade potreby aj prírodné prostriedky ako zázvorový čaj či med na upokojenie hrdla.
„Pre rizikové skupiny alebo pri ťažších prípadoch sa odporúčajú antivirotiká. Antibiotiká sa v liečbe vírusových infekcií nepoužívajú, predpisujú sa len pri tzv. sekundárnych baktériových infekciách. V liečbe chrípky môžu antibiotiká skôr uškodiť,“ hovorí MUDr. Marek Pytliak.
Na zníženie horúčky a bolesti sa odporúča užívať voľnopredajné lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu.
„Paracetamol je účinný pri zmiernení bolesti a znížení horúčky. Nemá však protizápalové účinky. Na druhej strane ibuprofén má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky, ale môže byť ťažší pre žalúdok,“ vysvetľuje MUDr. Marek Pytliak.
Zároveň objasňuje, že dobrým bojovníkom proti bolestiam sú aj lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. „Kyselina acetylsalicylová je veľmi efektívna pri bolesti, zápale a znižovaní horúčky. Má aj antikoagulačné účinky, čo znižuje riziko trombóz.“ K nim patrí napríklad acylpyrín, acifein, aspirín, anopyrín a iné.
Ako sa vyhnúť chrípke?
Základným krokom je prevencia. Najúčinnejším spôsobom ochrany je každoročné očkovanie, ktoré výrazne znižuje riziko nákazy a zmierňuje priebeh choroby.
Okrem očkovania je dôležité dbať na pravidelnú hygienu – umývanie rúk mydlom, používanie dezinfekčných prostriedkov a vyhýbanie sa dotyku tváre, najmä očí, nosa a úst. Riziko ochorenia tiež znižuje dopĺňanie vitamínov C, D, zinku, selénu či betaglukánov.
Podľa MUDr. Mareka Pytliaka dôležitú úlohu zohráva aj pestrá strava, pohyb na čerstvom vzduchu či otužovanie a najmä – vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami.
„Ak sa objavia ťažké príznaky ako dychové ťažkosti, vysoká horúčka, ktorá neklesá ani po opakovanom podaní liekov proti horúčke (antipyretík) alebo v prítomnosti závažného chronického ochorenia, pri ťažšom priebehu chrípky v tehotenstve a podobne odporúčam vyhľadať lekára,“ uzatvára lekár.