Máloktorá z nás má to šťastie mať prirodzene biele zuby, ale každá z nás po tom túži. Čoraz obľúbenejším sa preto stáva bielenie zubov, s ktorým sa však spája aj mnoho mýtov a poloprávd. Toto sú tie, ktoré by ste mali poznať predtým, ako sa doň pustíte.
FARBA NAŠICH ZUBOV JE DEDIČNÁ
„Aj moja mama má žlté zuby. Mám to po nej.“ Častá veta. Pravdou však je, že samotnú farbu zubov nemôžeme zdediť. Čo však po našich rodičoch môžeme dostať do genetickej výbavy, je hrúbka zubnej skloviny.
Sklovina je čiastočne transparentná, čo znamená, že niektoré farby z vnútornej časti zubov cez ňu môžu presvitať. Zatiaľ čo tenšia sklovina umožňuje farbe vnútornej časti zuba (dentínu) preniknúť, hrubšia sklovina tomu zabraňuje. V praxi to znamená, že čím tenšiu sklovinu máme, tým sú naše zuby zafarbenejšie.
Zubná sklovina však slúži aj ako ochrana zuba. Hrubšia sklovina poskytuje lepšiu ochranu pred vonkajšími faktormi, ktoré spôsobujú zafarbenie zubov, ako napríklad farebné nápoje či fajčenie. Naopak tenšia sklovina je náchylnejšia a ľahšie sa zafarbí.
Tento článok nájdete aj v novembrovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.11.
BIELENIE ŠKODÍ NAŠEJ SKLOVINE
Toto je jeden z najrozšírenejších mýtov, ktorým ľudia argumentujú, ak pred nimi spomenieme bielenie zubov. Nie je to však úplne tak. Faktom je, že zubná sklovina je najtvrdším tkanivom v ľudskom tele. Skladá sa z niekoľkých vrstiev vrátane hydroxyapatitu, minerálov, fluóru a iných prvkov. Je to tvrdá povrchová štruktúra, ktorá pre hryzenie a žuvanie musí mať silnú odolnosť. Preto ju nie je také jednoduché zničiť ani bielením.
„Za celú viac ako 100-ročnú históriu používania peroxidu vodíka na bielenie zubov neexistuje jediný prípad poškodenia skloviny či vitality zubov. V roku 2011 vydal vedecký výbor Rady Európy pre bezpečnosť spotrebiteľov smernicu (2011/84/EU), ktorá reguluje používanie bieliacich prípravkov a stanovuje ich maximálnu koncentráciu tak, aby boli bezpečné. Nebezpečné pre sklovinu teda môžu byť najmä výrobky mimo EÚ, ktoré nie sú regulované a majú vyššiu koncentráciu peroxidu vodíka, ktorá nie je vhodná na domáce použitie,“ vysvetľuje zubná lekárka MDDr. Lívia Polláková.
Zubnú sklovinu si môžete poškodiť okrem nevhodných prípravkov aj nesprávnym postupom. Avšak pri správnom a šetrnom bielení si môžete zuby bezpečne čistiť aj doma.
ZUBY ZOSTANÚ PO BIELENÍ CITLIVÉ
Je fakt, že po samotnom bielení môžu zuby ostať citlivejšie. Je to bežný vedľajší účinok, ktorý je len dočasný a po niekoľkých dňoch sa zvyčajne zmierni. Bielenie však nemá dlhodobý vplyv na citlivosť zubov. Ak máte po bielení citlivé zuby, napríklad na teplé, studené, sladké či kyslé nápoje, s veľkou pravdepodobnosťou ste citlivé zuby mali už dávno predtým. Ak však máte po bielení citlivejšie zuby a pociťujete mierne nepohodlie, môžete sa s tým ľahko popasovať – napríklad zubnou pastou určenou pre citlivé zuby či ústnou vodou bez alkoholu.
BIELENIE ZUBOV BOLÍ
Rozšírený mýtus, pre ktorý sa väčšina obáva pustiť sa do bielenia – či už u lekára, alebo doma. Bielenie zubov však nie je bolestivé. Najmä dnes, keď sú bieliace látky menej invazívne a často obsahujú zložky, ktoré minimalizujú riziko citlivosti po bielení.
Ak je bielenie bolestivé, s veľkou pravdepodobnosťou ide o dôsledok chybného použitia bieliacich produktov alebo nesprávny postup. Príčinou však môžu byť aj rôzne iné problémy ako zubný kaz či zápal ďasien. „U veľmi malého percenta pacientov som evidovala zvýšenú citlivosť počas ordinačného bielenia. Túto citlivosť ovplyvňujú aj iné faktory než samotné bielenie, a to napríklad odhalené kŕčky alebo u žien menštruačný cyklus,“ vysvetľuje zubárka.
VYBIELENÉ ZUBY OSTANÚ NAVŽDY BIELE
Bielenie zubov je síce účinný spôsob, ako dosiahnuť žiarivý úsmev, no nie je trvalé. Aj vybielené zuby totiž môžu opäť zožltnúť. „Vybieli sa iba tenká vrchná vrstva skloviny a po pár mesiacoch sa vráti na pôvodný odtieň,“ hovorí MDDr. Lívia Polláková a dodáva, že aj po ordinačnom bielení je výsledok pre vysušené zuby skreslený a zuby postupne stmavnú.
Belosť zubov však časom ustupuje aj pri konzumácii farebných potravín či nápojov, akými sú káva, čaj, červené víno alebo paradajky. Vplývať na belosť môže aj fajčenie či nedostatočná ústna hygiena.
Vybielené zuby potrebujú pravidelné čistenie a dostatočnú starostlivosť, aby sa minimalizovalo hromadenie povlakov a pigmentov na povrchu zubov. Práve preto sa pre udržanie bielych zubov odporúča umývanie zubov pastami s bieliacim efektom. Vhodné je aj pravidelné opakovanie bielenia, ktoré je zvyčajne povolené každých šesť mesiacov – či už ide o bieliace systémy, alebo bieliace perá.
VYBIELENÉ ZUBY VYZERAJÚ UMELO
Ak sa bojíte, že po vybielení budete mať zuby prehnane biele a budú pôsobiť umelo, nemusíte sa obávať. „Aj keby ste dosiahli tú najbelšiu farbu, aká sa dá profesionálnym bielením dosiahnuť (farba bleach 2), vaše zuby budú stále prirodzené,“ vysvetľuje zubárka a zdôrazňuje, že neprirodzene biele zuby nemajú s bielením nič spoločné. Naopak, za efekt umelých bielych zubov môžu fazety/korunky, ktoré sú vyhotovené v neprirodzenej farbe bleach 1.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
