Pri otázke, ako bolo v škole, málokedy dostanú rodičia uspokojivú odpoveď. Medzi krátke odpovede, ktorými deti zhrnú celý deň v škole, patrí aj „Bola to nuda.“
Dospelí môžu považovať nudu za stav lenivosti či nízkej motivácie, avšak odborníci majú na to iný názor.
„Keď sa nudíte, máte túžbu zamestnať sa nejakým zmysluplným spôsobom,“ povedal pre U.S. Newsweek kognitívny neurológ James Danckert z kanadskej University of Waterloo. Jej neuspokojenie je príčinou svrbivého pocitu nudy.
Mať tento pocit v škole nie je nič nezvyčajné. Napríklad, prieskum medzi viac ako 400 štrnásť- až pätnásťročnými austrálskymi žiakmi ukázal, že ide o najčastejšiu emóciu.
„Je to znepokojujúce, pretože študenti potrebujú byť emocionálne zaujatí, aby sa dobre učili,“ tvrdia autorky výskumu Annemaree Carrollová a Amanda Bourgeoisová z austrálskej University of Queensland.
V texte sa dočítate:
- Kto sa v škole viac nudí.
- Čo môže zmierniť negatívne emócie, ako je nuda.
- Aké dôvody môžu byť za pocitom nudy a čo môže urobiť rodič.
- Čo sa opýtať dieťaťa namiesto „Ako bolo v škole?“
Vek, osobnosť aj situácie
Výskumy ukázali, že žiaci s veľmi dobrými výsledkami sa častejšie nudia, rovnako ako tí, ktorí majú horšie čitateľské schopnosti.
Mladšie deti majú tendenciu nudiť sa menej ako dospievajúci. Carrollová a Bourgeoisová poukazujú na to, že štúdie ukazujú, že trinásť- až štrnásťroční žiaci sa v priemere nudia počas takmer polovice vyučovacích hodín. Zatiaľ čo u ich mladších spolužiakov to tak je približne počas tretiny vyučovacích hodín.
Rozdiely sa ukazujú aj medzi chlapcami a dievčatami. Viac sa nudia chlapci. Riaditeľka Floridského laboratória sociálneho poznávania a emócií na Floridskej univerzite Erin Westgatová dodáva, že bude za tým skôr socializácia ako vrodená odlišnosť.
To, ako často a intenzívne sa nudíme, ovplyvňujú aj naše osobnostné črty.
Napriek tomu nuda v škole nie je primárne o tom, že by na ňu deti boli náchylné. Výskum skôr naznačuje, že sa tento pocit objavuje najčastejšie vtedy, keď prostredie nie je v súlade s potrebami a so záujmami človeka. „V skutočnosti vplyv situácie prekrýva tieto individuálne rozdiely,“ dopĺňa Westgatová.
Špeciálna pedagogička: Dyslexia nesúvisí s intenzitou domácej prípravy, ani s vedomosťami Čítajte Úloha učiteľa
Carrollová a Bourgeoisová v štúdii navrhovali učiteľom vypracovať podnetnejšie plány hodín a viac pracovať so žiakmi, aby našli spôsoby, ako ich motivovať a zaujať. Niektorým by mohla pomôcť aj spätná väzba, aby vedeli, čo vylepšiť.
„Mladí ľudia vyrastajú v čase, keď sa vďaka technológiám nudia vo voľnom čase len zriedkavo. To môže byť pre učiteľov, ktorí chcú svojich žiakov povzbudiť k uvažovaniu, dosť náročné,“ hodnotia odborníčky na vzdelávanie.
Zistili tiež, čo môže zmierniť v triede negatívne emócie, akou je aj nuda. Boli to napríklad užšie vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, vytváranie bezpečných a podporných tried a prepojenie učenia s reálnymi súvislosťami.
„Čím väčšiu kontrolu má študent nad učením, a čím lepšie vidí jeho hodnotu, tým je pravdepodobnejšie, že bude motivovanejší,“ vysvetľujú na odbornom portáli The Conversation.
Neustála nuda
Obsah vyučovacej hodiny je však len časťou obrazu. Carrollová a Bourgeoisová podotýkajú, že ak sa dieťa neustále sťažuje, že celá škola je nudná a rodič si všimol aj horšiaci sa priemer známok, mal by zvážiť, či je za tým iba obsah predmetov.
Odporúčania rodičom
Amanda Bourgeoisová a Annemaree Carrollová rodičom namiesto otázky „Ako bolo v škole?“ odporúčajú tieto:
- Čo najzaujímavejšie si sa dnes v škole naučil?
- Môžeš mi povedať o niečom, čo sa ti dnes v škole páčilo?
- Bolo niečo, čo ťa dnes frustrovalo alebo nudilo?
- Čo by si chcel zmeniť na svojom dni?
- S kým si sa dnes hral?
- Keby si bol dnes učiteľom, čo by si urobil inak?
- Akú spätnú väzbu si dnes dostal od učiteľa na svoju prácu?
Dôvodom totiž môžu byť poruchy učenia, ako sú dyslexia (porucha čítania) alebo dyskalkúlia (porucha matematických schopností), ale aj poruchy sluchu alebo zraku.
Ďalšou možnosťou je, že dieťa je nadané, a teda sa učí oveľa rýchlejšie ako jeho rovesníci.
Carrollová a Bourgeoisová rodičom odporúčajú zistiť, čo majú ich deti na mysli, keď hovoria, že v škole nudia. A tiež kedy to hovoria. Vhodné je aj zvážiť vyšetrenie na prípadné ťažkosti s učením, oči a uši.
„Ak má vaše dieťa mimoriadne dobré študijné výsledky, prediskutujte to so školou. Vaše dieťa môže mať nárok na ďalšie posúdenie a rozšírenie podpory,“ radia odborníčky.
V niektorých prípadoch môže pomôcť aj nájdenie spôsobov, ako prepojiť učivo so životom dieťaťa a s jeho záujmami.
Iné emócie
Avšak, niekedy sa za pocitom nudy, môžu skrývať zložitejšie emócie ako smútok a úzkosť.
„Preto stojí za to zvážiť, či sa na ihrisku vyskytujú problémy s kamarátmi, alebo či sa u dieťaťa nedeje niečo iné z emocionálneho hľadiska,“ radia odborníčky s tým, že tieto stresory môžu zamestnať myšlienky vášho dieťaťa v triede a odvádzať pozornosť od učenia.
Carrollová a Bourgeoisová zdôrazňujú, že ak deťom pomôžeme pochopiť a vyjadriť ich emócie, môžeme im dať efektívnejšie nástroje, aby situáciu zvládli.
Expertka o ranných kruhoch v školách: Podporujú emocionálny rozvoj a zlepšujú sústredenie Čítajte Niektoré slovenské školy ponúkajú programy, ktoré pomáhajú deťom identifikovať ich emócie a osvojiť si zručnosti v oblasti sociálnej, emocionálnej a behaviorálnej regulácie. Ide napríklad o krátke stretnutia pred začiatkom vyučovania - ranné kruhy, ktoré podporuje aj ministerstvo školstva.
Výskumníčky poukazujú aj na to, že u detí s dobrými sociálno-emocionálnymi zručnosťami sú pravdepodobnejšie aj lepšie výsledky v akademickej oblasti. Z toho môžu profitovať rodičia, učitelia aj škola.
Zdroje:
DOI: 10.1086/443992
DOI:10.1037/a0039480
DOI: 10.3389/feduc.2022.959673
DOI: 10.1037/a0019243
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
