Adela Vinczeová: Je nefér, že vám nikto nepovie, aká záťaž je založenie rodiny pre partnerský vzťah

Najobľúbenejšia slovenská moderátorka si užíva, že z jej vyše dvojročného syna Maxa je už partner na debaty. Oceňuje to najmä teraz, keď jej manžel, moderátor Viktor Vincze, trávi pomerne dosť času v práci ako pilot lietadla a so synom tak často trávi čas sama.

„Snažím sa mu dávať to najlepšie, no zároveň mi musí sedieť pomer cena verzus výkon,” hovorí Adela v naozaj otvorenom rozhovore o materstve a rodičovstve.

V akom období som vás zastihla?

Vo chvíli, ako sa rozprávame, prežívam akýsi splín. Strašne prší po tom, ako bolo sucho a teplo.

To nám síce prekážalo, ale s týmto sa tiež neviem zžiť. Na Markíze som dotočila reláciu, ktorá bola veľmi zábavná, teda aspoň pre mňa, takže mi bolo veľmi dobre. Točili sme len sedem roztrúsených dní v auguste a septembri a teraz mám pocit, akoby som prežívala prvý deň v škole. Prší, zábava a leto sa skončili a späť do reality.

A čo vás najbližšie čaká v „realite”?

Nič zásadné, som len rozmaznaná. (Smiech) Väčšinu času stále trávim s Maxíkom a mávam také drobné odbiehačky do práce. Cez leto boli ešte redšie a drobnejšie, ak vôbec. Momentálne sa mi toho v živote veľa nemení.

Materstvo. Užívate si ho?

Materstvo sa nedá brať paušálne, každá matka je iná, má iné dieťa. Ja prežívam veľmi príjemné materstvo. Som verbálny typ, takže som rada, že Maxík začal
pomerne skoro rozprávať. Teraz má dva roky a dva mesiace a hovorí úplne všetko. Je z neho skvelý parťák, o všetkom sa rozprávame.

Nie som ten typ mamy, ktorá by sa k dieťaťu posadila a hrala sa. Baví ma, keď mi varí virtuálne kávičky, aktuálne najviac zeleninové, no radšej s ním debatujem, spoločne si čítame, chodievame na výlety či do mesta a hovoríme si, čo vidíme.

Čas spolu trávime tak, aby to bavilo aj mňa. Keďže Viktor teraz dosť často lieta,
veľa času trávime len vo dvojici. Moje materstvo má teda rôzne fázy, niekedy je s Viktorom, niekedy bez neho. Zvládam to, myslím, v pohode.

Ako to teraz u vás vo dvojici vyzerá, keď Viktor v tomto období odlieta aj na 10 dní preč?

Zase aby som Viktora nehádzala cez palubu, aktuálne ide o obdobie dokončovania výcvikov a tam musí nalietať viac. Asi každý, kto je s dieťaťom doma sám, pozná aj ten pocit, že v zásade sa ľahšie zorganizuje a urobí si, ako chce.

Ale je jasné, že facetimujeme toľko, koľko sa len dá a život prijímame, ako aktuálne plynie. Stále si hovorím, že máme obrovské šťastie, pretože môžeme žiť životy, ktoré žijeme.

Ako sa Maxíkovi páči, že jeho tatino je pilot, ktorý lieta na veľkých lietadlách?

Maxík to vníma a Viki mu musí posielať videá z lietadla a z letiska. Musí mu aj doniesť malé lietadlo – model, akým lieta on. Myslím, že fakt, že jeho tatino je pilot, pre neho bude silná téma. Môžeme sa len tešiť, že s Viktorom má aj v tomto prienik.

Zmenil sa diametrálne váš životný štýl po Maxíkovom príchode alebo doň zapasoval hladko?

Človek do istej miery vždy obmedzí to, čo robil za bezdetna. Pred Maxíkom som však neviedla taký životný štýl, ktorý by bolo komplikované zladiť s dieťaťom. Stačilo z nejakých vecí ubrať, ale nemala som žiadne aktivity, ktorých by som sa kvôli nemu musela nejako zásadne vzdať.

Okrem toho aj on trochu nabehol na náš dynamický život. Stále niekde sme a po Slovensku sme s ním celkom dosť pocestovali.

Minule som počítala, že za svoj vyše dvojročný život prespal už v 16 hoteloch. Chvíľu som mala stres z toho, či je s tým o.k., no on miluje hotely a hotelové detské kútiky a rovnako bazény a reštaurácie.

Dokonca chodieva na moje natáčania, aby vedel, o čom je moja práca. Je to tam pre neho zrozumiteľné, blikavé a farebné, takže ho to baví. Brávam ho so sebou aj do posilky. Nie je to také klasické fitko s tristokilovými strojmi a činkami, ale skôr priestranné cvičisko, kde Maxík robí to, čo by podľa mňa malo zažívať každé dieťa – hrá sa s tým, čo nájde a z nudy vymýšľa a tvorí. Nenosím mu tam takmer žiadne hračky a on sa musí vynájsť.

(zdroj: Petra Bošanská)

Bolo pre vás náročné tak trochu vypadnúť zo zaužívaného pracovného nasadenia?

V profesijnom živote mám za sebou toho už toľko, že nemám pocit, že teraz niečo vynechávam. Občas si idem natočiť reláciu, ktorá ma baví a som rada, že mám kontakt s ľuďmi a s tvorivou robotou.

Keby dieťa prišlo do môjho života skôr, myslím, že by som to vnímala inak. Prišlo to tak akurát. Ale je jasné, že človek v neskoršom veku to má potom inak s energiou.

Psychológ Ivan Štúr raz povedal, že stačí pekne žiť, dieťa sa pridá. Súhlasíte?

Do určitej miery sa mu treba prispôsobovať, no dávam si záležať na tom, aby som nebrala stále ohľad len na to, aby on bol v pohode. Najmä ja musím byť v pohode.

Lebo keď som ja v pohode, bude aj on. Začína sa to vždy u mamy. Samozrejme, občas som veľmi unavená alebo znervózniem, no keď zareagujem tak, ako nechcem, vždy sa mu ospravedlním.

Murphyho zákon schválnosti: akurát, keď sa najviac ponáhľame, napríklad k lekárovi, dieťa najviac zdržuje a nespolupracuje…

Algoritmus na instagrame mi ponúka príspevky všelijakých detských psychológov a psychologičiek a nedávno som zachytila informáciu, že podľa istého výskumu je zhon veľkým faktorom ovplyvňujúcim prejav úzkosti v dospelosti.

Bez ohľadu na to, či má dieťa milujúceho rodiča, ak ten sa stále ponáhľa a dieťa niekam naháňa, zvyšuje u neho riziko rozvoja úzkosti. Je to klasická rodinná dynamika: Poď už, nestíhame! Keďže viem mať k tomuto poháňaniu trošku sklony, sledujem sa a dávam si na to pozor.

Tento rozhovor nájdete aj v októbrovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.10.

Aha, výborne, takže už nie som len večne uponáhľaná matka, ale z toho, čo ste mi práve povedali, budem aj depresívna.

Nie, nie, to len vaše deti budú úzkostné, vy ste v pohode. (Smiech)

Aký ste typ mamy?

Snažím sa mu dávať to najlepšie, no zároveň by tam mal sedieť pomer cena verzus výkon. Keby som sa teraz mala zblázniť a upachtiť len preto, aby som mu zohnala nejakú bio vec a celý deň bola v nepohode, rovnica mi nevychádza. Snažím sa to stále držať v akejsi pohode.