Nová kariéra v IT po štyridsiatke: Plusom našej generácie je životná skúsenosť a vyzretosť

MONIKA BUJALKOVÁ dokázala niečo, čoho sa mnohí boja alebo považujú za nemožné. Po štyridsiatke zmenila profesiu. A to výrazne - od ekonomiky a gastrobiznisu prešla do IT sektora a začala pracovať ako testerka softvéru.

„Robím konečnú bodku za procesom, skontrolujem funkcionalitu, slabé miesta, či používateľ bude spokojný alebo nebude mať problém s používaním, či spôsoby, ako niečo môže nesprávne použiť,“ približuje náplň svojej práce.

Podľa nej mnoho ľudí vníma IT sféru cez programovanie. „To je však skreslený pohľad. Pri vývoji sú potrební aj ľudia, ktorí rozumejú produktu, aké sú naň požiadavky a čo má zmysel žiadať. Je potrebné analyzovať a pracovať s dátami,“ vysvetľuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Záujem je o počítače, účtovníctvo či jazyky. Rekvalifikačné kurzy však nepreplatia každému Čítajte 

Predstaviť IT prostredie pre ženy si dala za úlohu organizácia Aj ty v IT. Na ich podujatia pre dospelé ženy sa najčastejšie hlásia tie vo veku 30 až 45 rokov.

„Často ide o matky na materskej dovolenke či ženy, ktoré chcú zmeniť zamestnanie,“ hovorí projektová manažérka Kristína Kolníková.

Presne to bol aj prípad Moniky Bujalkovej, ktorá v rozhovore opisuje, ako sa dostala do sveta IT.

Absolvovali ste vysokú školu s ekonomickým zameraním a neskôr ste pracovali aj v gastre. Čo z toho využívate v IT oblasti?

O pozícii testera ľudovo hovoríme, že chodí v topánkach druhých. Preto akákoľvek životná skúsenosť s tým, ako ľudia rozmýšľajú, čo očakávajú či nakupujú, môže byť prínosom. Lepšie tak pozná používateľské správanie.

Ako ste prešli do IT sektora?

Pred štúdiom obchodu a marketingu na Ekonomickej univerzite, som na gymnáziu patrila do programátorskej triedy. Bolo to však v čase, keď počítače a internet boli luxus a ani to nebolo také „interaktívne“ ako dnes. Preto som vôbec nerozmýšľala študovať tento smer.

Boli to len také základy. V tom čase, podobne ako väčšina mojich spolužiakov, sme doma nemali počítač a používali sme ich len v škole. Internet som zažila až počas vysokej školy. Nevedela som si vtedy prestaviť, že by som bola programátorkou. Možno som si neverila ako žena, aj keď naša programátorská trieda bola úkaz: pomer chlapcov a dievčat bol vyrovnaný.

Po návrate z rodičovskej dovolenky som začala najprv vypomáhať v partnerovej reštaurácii. Pomáhala som mu s papiermi a môj kontakt s počítačom bol iba cez internetbanking a tabuľky v exceli.

Viac som sa k IT dostala cez staršieho syna, ktorý je počítačovo zdatnejší a počas pandémie absolvoval online IT program.

Keď prešlo najhoršie obdobie pandémie, keď sme naposledy zatvorili reštauráciu, chcela som sa realizovať a začala som sa viac obzerať po príležitostiach. Na sociálnej sieti som objavila združenie Aj ty v IT, a tak som sa dostala do sveta informačných technológií.

Nemali ste pochybnosti a obavy pustiť sa do niečoho nového?