Mená slávnych módnych návrhárov, najmä z 20. storočia, poznáme všetci. No vedeli ste, že ešte pred ich nástupom sa na módnej scéne objavil muž, ktorý do sveta módy priniesol základy pre všetkých ostatných? Zoznámte sa s dôležitým menom CHARLES WORTH.
ZAČIATKY KARIÉRY
Budúci rok uplynie 200 rokov od narodenia muža, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny svetovej módy. Chudobný chlapec dosiahol všetko, po čom túžil a stal sa jedným z najväčších a najinovatívnejších módnych návrhárov a priekopníkom módneho priemyslu svojej doby.
Charles Frederick Worth sa narodil 13. októbra 1825 v anglickom meste Bourne. Jeho otec bol nie veľmi úspešným právnikom, pil, zle hospodáril s rodinnými financiami a rodinu neskôr opustil. To spôsobilo, že jeho matka ostala bez príjmu a poslala vtedy 11-ročného Charlesa za zárobkami do Londýna, kde začínal ako predavač v dvoch obchodných domoch s textilom a odevným tovarom.
Tu získal dôkladné znalosti o látkach a podnikaní v oblasti zásobovania krajčírov a popri tom navštevoval aj Národnú galériu, aby tu študoval historické portréty a štýly obliekania. Keď jeho matka v roku 1846 zomrela, odišiel do Paríža, kde si našiel prácu ako obchodný asistent v známom obchode Gagelin a Opigez, ktorý sa špecializoval na predaj hodvábnych látok a plášťov.
Práve tu odštartoval aj svoju návrhársku kariéru, keď mu neskôr majiteľ dovolil šiť šaty a otvoriť si oddelenie, kde sa aj predávali. Svet módy v tých časoch ovládali samostatné krajčírky, vždy ženy, ktoré vytvárali outfity podľa želaní svojich klientov. Predtým sa vo svete módy takejto práce nezhostil žiaden muž.
Medzičasom sa oženil a jeho pekná mladá manželka Marie začala nosiť jeho výtvory. Worth mal údajne také nevšedné nápady, že ho jeho nadriadení sprvu museli krotiť. Zákazníčky však boli výtvormi nadšené. Modely ušité podľa jeho návrhov sa verejnosti predstavili dokonca aj na Svetovej výstave v roku 1851 v Londýne a o štyri roky neskôr na výstave Universelle v Paríži získal aj medailu prvej triedy za originálny dizajn.
(zdroj: THE METROPOLITAN MUSEUM OF ART)V roku 1858 mal už dostatok zákazníčok a z Gagelin a Opigez odišiel. S prispením švédskeho spoločníka Otta Gustafa Bobergha si otvoril vlastný butik s názvom Worth & Bobergh na ulici Rue de la Paix, kde už za ním dochádzali klientky, hlavne meštianky a sem-tam už aj nejaká šľachtičná.
OSUDOVÉ STRETNUTIE
Počas jedného chladného večera v decembri roku 1859 sa s manželkou prechádzali v blízkosti paláca Tuileries. Tu sa zastavili, aby sledovali sprievod elegantných kočiarov, ako vchádzajú na nádvorie. Započuli, že v ten večer má byť na cisárskom plese oficiálne predstavená princezná Paulína Metternichová, manželka kniežaťa Richarda Metternicha, nového rakúskeho veľvyslanca v Paríži.
Worth zazrel princeznú, nádhernú a elegantnú, v odvážnych šatách a žiariacu diamantmi, ako vystupuje z kočiara a okamžite ho ohromil jej zjav, výnimočnosť a grandiózne vystupovanie. Princeznino postavenie a chýry o jej dobrom vkuse z nej urobili perfektnú kandidátku pre jeho inovatívne návrhy modelov šiat. Zaumienil si, že sa musí k nej dostať.
Paulina Metternichová (zdroj: PICRYL)O niekoľko týždňov nato už Marie Worthová na rakúskom veľvyslanectve čakala, kým ju uvedú k princeznej a ukáže jej náčrty a kresby výtvorov svojho manžela. Keď si princezná otvorila album s nákresmi, ostala ohromená, aké očarujúce a dokonalé návrhy šiat uvidela.
Hneď si jedny objednala, súhlasila so skromnou cenou 300 frankov a ponúkla sa, že si ich na ďalší dvorný ples oblečie. Ples, na ktorom sa mala Paulína v jeho šatách predviesť, bol jedným z troch, ktoré počas zimnej sezóny usporiadali cisársky pár Napoleon III. a Eugénia de Montijo, jedna z najkrajších žien v Európe. Cisárovná si na plese všimla Paulínine šaty, podišla k nej a spýtala sa, kto jej vyrobil takú úžasnú róbu.
Princezná, ktorá sa medzičasom stala jej dôvernou priateľkou, jej prezradila, že je to dielo nového návrhára, vychádzajúcej hviezdy na módnom nebi. Cisárovná ju následne poprosila, aby mu odkázala, že si ho praje hneď ráno vidieť v Tuileries. Paulína si neskôr po tejto udalosti do svojho denníka žartovne napísala „Objavila som ho, a zároveň aj stratila, lebo od tej chvíle už neboli žiadne jeho šaty za 300 frankov.“
Tento článok nájdete aj v októbrovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.10.
CISÁROVNÁ A WORTH
Nasledujúce ráno prišiel Worth do Tuileries a uviedli ho do súkromných apartmánov cisárovnej, ktorá bola preslávená parádnica a v tlači jej boli často venované celé stĺpčeky. Počas ich rozhovoru cisárovná povedala Worthovi, že by potrebovala jedny večerné šaty. A Worth počas rozhovoru s potešením zistil, že Eugénia nie je vôbec proti zmenám a že spoločne určite urobia revolúciu vo svete módy.
Čoskoro si Eugénia objednávala všetky svoje róby už iba od Wortha – od dvorných šiat cez voľnočasové oblečenie a aj „maškarné“ kostýmy. Pre návrhára to znamenalo veľa práce, pretože Eugénia sa prezliekala niekoľkokrát za deň. Krajčír pravidelne v sprievode svojich zamestnancov navštevoval Eugéniu a diskutovali o nových modeloch a dizajnoch. Eugénia a Worth sa stali dokonale spolupracujúcim módnym párom a priekopníkmi trendov 19. storočia, tak ako neskôr Audrey Hepburnová a Hubert de Givenchy alebo Madonna a Jean Paul Gaultier.
Cisárovná potrebovala stále nové a nové šaty. Keď sa mala napríklad zúčastniť na otvorení Suezského prieplavu, rozhodla sa, že na toto podujatie potrebuje 250 šiat. Záštita cisárovnej aj to, že udávala svetové módne trendy, spôsobilo, že európske aristokratky a ďalšie bohaté dámy chceli mať tiež róby od Wortha. Počet jeho zamestnancov sa neustále zvyšoval, aby stihol pokryť všetky objednávky.
Cisárovná Eugénia de Montijo (zdroj: PICRYL)SVETOVÁ SLÁVA A INOVÁCIE
Worth zmenil dynamiku vzťahu medzi zákazníkom a výrobcom odevov. Predtým krajčírka navštevovala zákazníčku doma, k nemu sa však chodilo osobne do ateliéru na konzultáciu a ten sa tak stal aj miestom spoločenských stretnutí osobností. Vďaka nemu sa móda stala víziou návrhára, nie nositeľa. Jeho prístup k marketingu bol tiež inovatívny, využíval agresívnu sebapropagáciu a ako prvý použil na predstavovanie svojich rób živé modelky.
Portréty cisárovnej v jeho šatách boli vystavené vo výkladoch obchodov všade v Európe a v Severnej Amerike, čo bola tiež skvelá reklama. Raz ročne organizoval salónne módne prehliadky, kde predvádzal sériu odevov a dizajnov, ktoré boli jedinečné len pre tú jednu kolekciu. Ich hlavným cieľom nebol ani tak umelecký účel, ale dôvod nájsť klientov a kolekciu predať. Po predstavovaní jeho návrhov na modelkách si klienti hneď vyberali a nechali ušiť odevy podľa svojich mier.
(zdroj: THE MUSEUM OF FINE ARTS HOUSTON)Neskôr vytvoril tradíciu dvoch nových kolekcií ročne, ktoré položili základy „týždňov módy“. Worthovo meno sa často objavovalo aj v bežných módnych časopisoch, čím oslovoval masy a jeho sláva sa rozšírila aj medzi ženy mimo dvorských kruhov. Ako vôbec prvý návrhár do modelov našíval štítky s menom svojej firmy. Jeho šaty boli pozoruhodné kvalitou, použitím bohatosti látok a ozdôb aj zakomponovaním prvkov historických šiat. Boli dokonalými umeleckými dielami a zhotovovali sa s neobyčajnou precíznosťou. Vo svete si tak vyslúžil prezývku „Otec haute couture“ (haute couture – oblečenie šité na mieru a vyrobené v Paríži, tzv. vysoké krajčírstvo – pozn. red.).
Dámy za ním cestovali zo všetkých kútov Európy. Svoju uhorskú korunovačnú róbu si u neho objednala aj rakúska cisárovná Sissi a šaty šil aj pre ruskú cárovnú Máriu Fjodorovnu, anglickú kráľovnú Viktóriu, ako aj portugalskú či taliansku kráľovnú. Ceny u Wortha boli na tú dobu závratné. Jeden z účtov, ktorý vystavil princeznej Metternichovej, bol na sumu 2247 frankov.
(zdroj: THE METROPOLITAN MUSEUM OF ART)V roku 1868 Worth usúdil, že časy krinolín, v ktorých sa ťažko sedelo aj prechádzalo dverami, sa skončili a vyrobil ich asymetrickú verziu. Nové šaty boli vpredu a po bokoch rovné a úzke, obopínali postavu a vzadu bola sukňa nafúknutá. Keď tieto šaty prvýkrát predviedli na sebe cisárovná a princezná, úspech bol okamžitý. Neskôr, v roku 1873 Worth však od výroby krinolín upustil úplne a vytvoril rovný tvar priliehavých šiat, ktorý sa stal známym ako „princess line”.
Na návrh Eugénie, ktorá mala rada dlhé prechádzky, ale nie dlhé sukne, vytvoril aj vychádzkové šaty s kratším spodným lemom. Toto sa spočiatku považovalo za príliš radikálne a šokujúce, pretože jej bolo vidieť členky, avšak vďaka praktickým výhodám sa aj tento model rýchlo udomácnil. V čase najväčšej slávy vyrábal okolo 7– až 8000 šiat ročne a zamestnával 1200 krajčírok. Tie boli pridelené do rôznych dielní, kde sa špecializovali napríklad na výrobu rukávov, zošívanie lemov alebo výrobu sukní. Zo začiatku boli róby šité ručne, neskôr sa začali používať šijacie stroje.
(zdroj: HE METROPOLITAN MUSEUM OF ART,)PÁD CISÁRSTVA A NOVÁ ÉRA
Worthov salón prekvital až do roku 1870, keď Prusi vo vojne porazili Francúzsko. Cisára zajali a Eugénii sa podarilo s pomocou Metternichovcov z rozbúreného Francúzska utiecť do exilu v Anglicku. Worth svoj salón zatvoril a premenili ho na vojenskú nemocnicu. O rok neskôr ho už bez Bobergha otvoril opäť a to pod názvom House of Worth. Charlesovi však chýbala úzka spolupráca s cisárovnou a stal sa melancholickým. Každý rok až do svojej smrti posielal Eugénii veľkú kyticu parmských fialiek previazanú fialovou stuhou so zlatou výšivkou so svojím menom.
Absencia života na dvore zmenila samotnú povahu módy, vo Francúzsku stratil podstatnú časť svojej niekdajšej klientely a preto sa jeho aktivity obrátili na export. Obľúbili si ho bohaté klientky zo zámoria. Zatiaľ čo niektorí Američania si kupovali Worthove róby v New Yorku v obchode na Madison Avenue, tí najbohatší ako Rockefellerovci, Astorovci či Carnegiovci za ním osobne cestovali do Paríža, aby si nechali vyrobiť celý svoj šatník – ranné, popoludňajšie a večerné šaty, ako aj nočné košele či svadobné šaty.
Vyrábal aj odevy pre populárne herečky a speváčky ako Sarah Bernhardtovú, Lillie Langtryovú, Nellie Melbovú a Jenny Lindovú. Jeho synovia Gaston a Jean mu začali od roku 1874 pomáhať s riadením, financiami aj dizajnom, keďže už mal rôzne zdravotné problémy a potreboval viac oddychovať. Worth zomrel slávny a bohatý 10. marca roku 1895 na zápal pľúc vo veku 69 rokov. Po jeho smrti prevzali podnik jeho synovia. Módny dom bol etablovaným subjektom a jeho najúspešnejším obdobím boli roky na prelome storočí.
V roku 1897 si klienti mohli objednať odev aj telefonicky, poštou alebo počas návštevy jednej z pobočiek v Londýne, Cannes alebo Biarritzi. Ročný obrat spoločnosti bol v tom čase približne päť miliónov frankov. House of Worth s čiastočnými obmenami prosperoval až do roku 1950, keď bol prevzatý módnym domom House of Paquin. V roku 1952 sa vplyv Worthovcov vo firme definitívne skončil odchodom jeho pravnuka Jeana Charlesa do dôchodku.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
