Průhonice
Len kúsok od Prahy sa nachádza jeden z najkrajších krajinárskych českých parkov, uprostred ktorého stojí rovnako pekný zámok . Ten tu bol postavený ku koncu 13. storočia, bol vlastnený viacerými majiteľmi a niekoľko krát prestavaný.
Jeho funkcia ako panské sídlo postupne upadala a to až do roku 1800, keď panstvo zakúpil gróf Ján Nostic-Rieneck, ktorý uskutočnil jeho rozsiahlu prestavbu a navrátil mu sídelnú funkciu. Zámok môžete obdivovať dnes iba zvonku, jeho interiéry slúžia Botanickému ústavu Akadémie vied Českej republiky.
Čo si tu však môžete prezrieť je krásny 250 hektárový zámocký park. Ten založil gróf Arnošt Emanuel Silva Tarouca, ktorý získal panstvo sobášom v roku 1885. Dal prestavať aj zámok a to v krásnom neorenesančnom slohu. Park zakladal v čase, keď krajinársky štýl dosiahol už svoj vrchol a kedy anglické parky v Európe boli obohacované cudzokrajnými rastlinami.
Výsledkom jeho celoživotného diela je vrcholné krajinárske dielo svetového významu s viacerými rybníkmi a vyhliadkami.

Do parku, ktorý je popri umelecko-historickej stránke cenný aj dendrologicky sa môžete vydať v ktoromkoľvek ročnom období. Jeho cestičky tvoria hustú sieť v prirodzených krivkách, sledujú tvary terénu a sprístupňujú partie a výhľady riešené s vycibreným vkusom a umom.
Zoskupenie drevín je tu volené tak, aby v pozorovateľovi zanechali neopakovateľný dojem. K tomu sa využívajú rôzne dreviny umožňujúce odstupňovanie popredia, kulís a pozadia. Tunajšia zbierka domácich a cudzokrajných listnatých a ihličnatých drevín počítajúca niečo vyše 1600 položiek patrí svojím rozsahom a zložením medzi najvýznamnejšie v Čechách.
Výnimočná je tu aj zbierka rododendronov počítajúca 8 000 kusov v 100 druhoch a kultivaroch. Zámok je spolu s parkom Národnou kultúrnou pamiatkou a taktiež súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Nakrúcali sa tu aj rôzne filmy a rozprávky, ako napríklad Pyšná princezná, S čerty nejsou žerty, či Tri oriešky pre Popolušku.

Múzeum soľničiek
V stredných Čechách určite navštívte aj mestečko Slaný. V jeho infocentre pod Velvarskou bránou nájdete jednu z najväčších zbierok soľničiek na svete. Mesto dostalo podľa legendy svoj názov od soľného prameňa, ktorý vytekal pod Slánskou horu a soliari z neho následným odparovaním soľ ťažili.
Zbieranie soli by však bolo trochu nepraktické a tak sa tu rozhodli zbierať predmety, v ktorých obyčajne každý z nás soľ doma uchováva. Soľničky tu do verejnej zbierky venovali nielen obyvatelia Slaného a blízkeho okolia, ale aj darcovia zo zahraničia.

V múzeu nájdete soľničky sklenené, keramické, porcelánové, umelohmotné, či drevené, taktiež otvorené či uzavreté. Sú všemožných veľkostí, typov, farieb a niektoré pripomínajú aj predmety, ktoré by ste so soľou nikdy nespájali. V zbierke sa nachádzajú aj soľničky od slávnych osobností napríklad jednu navrhnutú a vyrobenú architektom Bořkom Šípkom špeciálne iba pre toto múzeum.
Od marca tohoto roku môžete navštíviť aj novú expozíciu soli v tunajšom Vlastivednom múzeu s názvom Kráľovstvo soli pod Slánskou horou, kde púta pozornosť aj najväčšia funkčná soľnička na svete, ktorá meria zhruba 120 cm a zmestí sa do nej až 40 kg. soli. Vďaka stále prichádzajúcim darom sa zbierka stále rozrastá a v súčasnosti má zhruba 4500 exponátov.

Kráľovstvo keramiky
Za návštevu určite stojí aj mesto Beroun, ktoré je preslávené výrobou keramiky. Zlatý vek svojho remesla zažívali hrnčiari na prelome 16. a 17. storočia, kedy sa ich výrobky považovali za luxusný tovar, ktorý nechýbal v šľachtických a meštianskych sídlach po celej strednej Európe.
O to, že je berounská keramika aj dnes živým pojmom, sa zaslúžil Vladimír Izbický, ktorý od roku 1997 v Beroune organizuje dvakrát ročne hrnčiarske trhy, lákajúce tisíce návštevníkov.

V roku 2015 tu mesto na Zámočníckej ulici v zrekonštruovanom historickom dome hneď pri mestskom opevnení otvorilo múzeum, v ktorom si návštevníci môžu prezrieť expozíciu o unikátnom renesančnom hrnčiarstve stredoeurópskeho významu a berounskej keramike v priebehu časov. K videniu sú tu najstaršie vzorové kusy zaalpskej európskej glazovanej keramiky.
Súčasťou múzea je funkčná keramická dielňa s hrnčiarskym kruhom a pecou, kde si môžu záujemcovia vyskúšať prácu s keramickou hlinou, alebo sa prihlásiť do dlhodobých kurzov aj jednodňových workshopov vedených skúsenými hrnčiarmi.
Múzeum organizuje aj krátkodobé výstavy, prednášky, koncerty a iné akcie. V malej predajnej galérii je možné si originálnu novodobú keramiku aj zakúpiť.
Žďár nad Sázavou
Atrakciou kraja Vysočina je pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore v Žďári nad Sázavou, ktorý je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Autorom je geniálny český staviteľ Jan Blažej Santini Aichel.
Kostol prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a môžete teda zblízka obdivovať unikátne riešenie kostola v tvare päťcípej hviezdy, spolu s hrou svetla a tieňov v jeho interiéry. Celý kostol je pretkaný symbolikou číslovky päť, má päť východov, päť oltárnych výklenkov, dvakrát päť kaplniek a na hlavnom oltári je päť hviezd a päť anjelov.


Zaujímavé sú tu aj ambity obklopujúce kostol, ktoré poskytovali pútnikom prístrešie počas zlého počasia. Pýchou mesta je aj neďaleký zámok. Kedysi bol sídlom rádu cisterciánov a po zrušení kláštorov v roku 1784 prešiel do majetku viacerých šľachtických rodín a dnes patrí rodu Kinských.
V rámci prehliadky sa môžete oboznámiť s vyše 800 ročnou históriou kláštora a zámku. Prezriete si niekdajšie sídlo opáta - prelatúru z roku 1727 s nádhernou freskovou stropnou maľbou od Karla Františka Töppera, aj Santiniho samonosné schody, starý mlyn, stredoveké sádky kde mnísi chovali ryby, aj susednú baziliku.
Lákadlom zámku je interaktívne Múzeum novej generácie, ktoré ponúka nevšedný pohľad do histórie zámku formou zážitkových expozícii a taktiež galéria rodu Kinských, ktorá vás prevedie históriou ich života na zámku.

Veľké Meziříčí
Vydať sa môžete aj do neďalekého mestečka, ktoré sa pýši krásnym zámkom. Pôvodne tu stál románsky hrad a neskôr ho prestavali na renesančný zámok. Po požiari v roku 1723 bol následne barokovo rozšírený a na prelome 19. a 20. storočia pseudogoticky upravený.
Jeho areál, hradby aj park sú zapísané na zoznam kultúrnych pamiatok. Významnými rodmi ktoré ho vlastnili boli Lichtensteinovci a Lobkowiczovci. Jeho ďalší majiteľ, gróf František Harrach bol pobočníkom arcivojvodu Františka Ferdinanda a kvôli jeho návšteve vtedy zámok elektrifikoval.
Časť zámku využíva múzeum mesta, ktoré sa sem presťahovalo po 2. svetovej vojne. So sprievodcom si tu prezriete štýlovo zariadené zámocké izby, Sarajevský salón, Orientálny salónik, kaplnku s freskovou výzdobou, či Rytiersku sálu s freskovou výzdobou znázorňujúcou súboj dvoch rytierov datovanú okolo roku 1300..

Zámok ukrýva aj viacero zaujímavostí, napríklad vreckovku postriekanú krvou Františka Ferdinanda d'Este na ktorého spáchali v Sarajeve atentát, písací stôl Márie Antoinetty, alebo smútočný náhrdelník cisárovnej Márie Terézie.
Atrakciou v meste je aj novogotická synagóga postavená z neomietnutých červených tehál. Nad hlavným vchodom sa dodnes nachádzajú dva hebrejsky písané citáty zo starého zákona. Synagóga slúžila svojmu účelu až do začiatku 2. svetovej vojny.. V súčasnej dobe sa tu konajú kultúrne a spoločenské akcie.
