Učiteľka: Nechuť k matematike vzniká z prísnosti

Mnoho učiteľov si uvedomuje, že vzdelávanie nie je len o odovzdávaní vedomostí, ale aj o práci so žiakmi. Patrí k nim aj EVA KRAJČOVIČOVÁ, ktorá sa vlani dostala do výberu najlepších tridsiatich učiteľov v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska. V súčasnosti učí na Gymnáziu V. B. Nedožerského v Prievidzi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Špeciálna pedagogička: Rodičia majú niekedy nereálne predstavy o tom, čo ich dieťa môže študovať Čítajte 

Tvrdí, že žiakom treba ukázať, že matematika nie je o sedení a bifľovaní sa, ale že je to krásny predmet, ktorý sa dá využiť všade.

„Nechcem byť strašiak, pretože viem, že strachom by som ich veľa nenaučila. Pre mňa je lepšie, keď mi veria, že ich nezosmiešnim či nezvozím za niečo, čo nevedeli,“ hovorí v rozhovore pre SME.

Kedysi nám na otázku, načo nám bude matematika, odpovedali, že kalkulačku nebudeme mať vždy v rukách. Ako na ňu odpovedať dnes, keď vo vreckách máme mobily?

Dnes sa na túto otázku naozaj ťažšie odpovedá, ale s matematikou sa stretávame denne všetci. Aj v bežnom živote sa v určitých situáciách musíme vracať k starým metódam počítania.

Napríklad kaderníčka si musí vedieť odmerať presné množstvo peroxidu do farby, aby odfarbila vlasy, tak ako má. Takisto murár na stavbe pri zamiesení malty musí poznať pomery, vedieť si vypočítať, koľko farby treba na vymaľovanie bytu.

Dnešné deti síce vedia pracovať s mobilmi, no sú to len základy. Nedávno mali problém na hodine chémie pri počítaní príkladov nahadzovať exponenty do kalkulačky.

Na gymnáziách aj na stredných školách sa však žiaci učia aj zložitejšie matematické koncepty, ako sú logaritmy. Ako ich využijú v bežnom živote?

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia inštitúcia. Ten, kto si ho vybral, musí rátať aj s tým, že obsah predmetov je prispôsobený širokému spektru škôl, na ktorých môžu v budúcnosti v štúdiu pokračovať.

Niektorí zo študentov chcú ísť študovať prírodovedné odbory, medicínu, informatiku či programovanie, tí zložitejšiu matematiku potrebujú.

Chápem však, že ak niekto ide študovať telovýchovu či umelecké smery, môže považovať zložitejšiu matematiku pre svoju budúcnosť za zbytočnú.

Rodičia hovoria, že sa matematika zmenila a ich deti nepočítajú tak, ako to robili oni. Preto im nevedia pomôcť pri domácich úlohách. Prečo sa postupy v matematike menia?

Nielen v matematike, ale aj v iných predmetoch sa dlho uvažovalo nad upustením od memorovania. Dieťa by sa malo učiť tak, aby na princíp prišlo samo. Na jednej strane je to dobrý spôsob, pretože sa žiak postup naozaj naučí. Aj jeho spolužiak si nájde svoju cestu. V tom je to skvelé, že nemusíme všetci robiť všetko rovnako a automatizovane.

Na druhej strane netvrdím, že to platí univerzálne a niektoré veci je potrebné sa naučiť naspamäť, napríklad periodickú tabuľku prvkov na chémiu. Rovnako to platí aj pre malú násobilku.

Záleží od dieťaťa, ale pre niektorých, napríklad pre mňa a moju staršiu dcéru, bolo zrozumiteľnejšie naučiť sa násobilku systematicky naspamäť, ako si ju kresliť na „rodinky“.

Aké máte tipy pre rodičov, ktorí chcú pomôcť dieťaťu s matematikou, ale sami s ňou bojujú?

Záleží, na ktorom stupni dieťa študuje. Napríklad stredoškolská matematika je už naozaj náročná. Ak rodič daným veciam nerozumie, tak nemá šancu dieťaťu pomôcť. Mal by mu nájsť nejaké doučovanie.

Na základnej škole, najmä v začiatkoch, často stačí sedieť a počítať príklady s ním. Dieťa z toho získa rutinu a zautomatizuje si postupy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Počítanie dokáže detskú hlavu poriadne zamotať. Matematický problém rozdeľte Čítajte 

Zvyčajne, keď dieťa zadaniu nerozumie, tak učiteľa doma supluje rodič.

Ja aj moji kolegovia sa snažíme látku vysvetliť najprv základným bežným spôsobom, a keď to nejde, skúšame aj dve-tri rôzne alternatívy. Každé dieťa je osobité a veľa ich má aj rôzne obmedzenia.

Vlani som so žiakmi preberala kombinatoriku, ide o časť matematiky, v ktorej sa dá nájsť viacero postupov. Boli nadšení tým, že každý si to mohol robiť vlastným spôsobom. Niekto si zadania rozkresľoval, inému bolo lepšie si to hodiť do rovnice.

Hovorila som im, že mi neprekáža, aký spôsob zvolia, ak je logický a výsledok je správny. Nebazírujem na jednotnom postupe, a vďaka tomu sú pre deti matematika aj chémia ľahšie.

Aj nám pri kombinatorike učiteľka dovolila príklady rozkresľovať, ale zároveň zdôrazňovala, že pri náročnejších príkladoch budeme potrebovať vzorce.

Vždy sa dá nájsť spôsob. Žiaci často nájdu také riešenia, ktoré by mi ani nenapadli. Sama sa od nich učím a posúvam to do ďalších tried.

Pre mňa je veľmi dôležitý dialóg medzi mnou a žiakmi. Vždy im pripomínam, že ak niečo nechápu, nech zdvihnú ruku a opýtajú sa. Skúsime si to prejsť inak. Táto stratégia mi zatiaľ fungovala. Deti sa neboja prihlásiť sa.

Necítia sa zahanbene, že niečomu nerozumejú?

Pre niektoré deti to môže byť pravda, ale záleží aj na osobnosti učiteľa. Nechcem byť strašiak, pretože viem, že strachom by som ich veľa nenaučila. Pre mňa je lepšie, keď mi dôverujú, že ich nezosmiešnim či nezvozím za niečo, čo nevedeli.

Zaklopem si, ale za pätnásť rokov som sa naučila vybudovať si so študentmi taký vzťah, že sa neboja prihlásiť. Osvedčilo sa mi aj rovesnícke učenie, ktoré je bližšie ich chápaniu.

Na Gymnáziu Jozefa Lettricha v Martine, kde ste predtým pracovali, ste učili okrem matematiky aj biológiu a chémiu. Ktorý z týchto predmetov je najnáročnejší?

Z hľadiska náročnosti je to medzi matematikou a chémiou vyrovnané. Avšak bez tej prvej sa v tej druhej nikam nepohneme.

Na vysokej škole sme mali učiteľa, ktorý tvrdil, že matematika je aparátom pre všetky prírodné vedy. Za to by ma matematici zvozili pod čiernu zem, lebo tí ju považujú za kráľovnú prírodných vied.

Potrebuje žiak na matematiku bunky, tak ako na písanie "básnické črevo"?