Dyslexia patrí k vývinovým špecifickým poruchám učenia. Vyskytuje sa na celom svete bez ohľadu na kultúru alebo jazyk a postihuje približne deväť až dvanásť percent populácie. Napriek priemernej až vysokej inteligencii má človek s dyslexiou problém pochopiť čítaný text alebo ho správne prečítať.
Európska asociácia dyslexie poukazuje na to, že schopnosti čítať a písať patria k najdôležitejším predpokladom kultúrneho, sociálneho a ekonomického rozvoja a úspechu jednotlivca v spoločnosti.

„Ak si žiak nájde svoj systém práce, tak má dobré šance ísť ďalej študovať na strednej škole podľa vlastného výberu. Prekážkou pre ďalšie štúdium tak nie je dyslexia, ale či má dieťa vytvorené študijné návyky a osvojené vhodné stratégie učenia,“ hovorí v rozhovore pre SME špeciálna pedagogička ALEXANDRA BLEŠČÁKOVÁ.
Dodáva, že úlohou učiteľov, rodičov aj odborníkov je dať dieťaťu do rúk nástroje, aby vedelo s poruchou pracovať a spolu hľadať štýly učenia, ktoré budú pre neho najprijateľnejšie.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je dyslexia pri učení veľkou prekážkou.
- Ako vie dieťaťu s dyslexiou pomôcť škola.
- Či kompenzácie v škole dokážu zabezpečiť, že dieťa bude mať samé jednotky.
- Ako by sa mal rodič učiť s dieťaťom.
- Kedy by mohlo byť samostatné v učení.
- Aké nevhodné stratégie používajú deti pri čítaní.
- Ako sa im vyhnúť.
- Aké knihy odporúča špeciálna pedagogička pre deti s dyslexiou.
Je dyslexia pre rodičov ešte stále veľkou neznámou?
Dnešná generácia rodičov je viac informovaná o poruchách učenia. Keď prichádzajú do poradenského zariadenia, často už majú základné informácie. Preto sa s nimi ľahšie pracuje a komunikuje.
Avšak stále je tu aj časť ľudí, ktorá nechce uznať, že by ich dieťa mohlo mať nejakú poruchu učenia. Niekedy ich odhovára aj okolie, či myslia na to, čo si budú myslieť ostatní.
Stretávame sa aj so skupinou rodičov, ktorá sa bojí, že stanovenie diagnózy dieťa zaškatuľkuje a negatívne sa odrazí na jeho vzdelávaní a bežnom živote. Niektoré predstavy preto potrebujeme uviesť na pravú mieru.
Kedy by mali rodičia alebo učitelia začať uvažovať o tom, že by dieťa mohlo mať poruchu učenia, napríklad dyslexiu? Stačí, že má problémy s čítaním?
Problematika porúch učenia je veľmi obsiahla. Porucha čítania – dyslexia sa však javí ako najvypuklejšia a vieme si ju najskôr všimnúť.
Málokedy je však izolovaná a zväčša sa spája s inými poruchami, najčastejšie s poruchou písania (dysgrafiou) alebo poruchou pravopisu (dysortografiou). Niekedy sa k nej môže pridružiť aj porucha matematických schopností (dyskalkúlia). Veľmi často sa vyskytuje aj súbežne s poruchou pozornosti a hyperaktivity (ADHD), či s jazykovými problémami, ktoré dieťa malo už v predškolskom veku.
Medzi najpríznačnejšie prejavy dyslexie, ktoré si môže rodič a učiteľ všimnúť už krátko po zaškolení dieťaťa, patrí ťažké osvojovanie si tvarov písmen, ich zamieňanie si, neplynulé spájanie do slabík a slov. Príznakom môže byť aj domýšľanie slov, odbiehanie od čítania či psychosomatické prejavy (bolesti hlavy a brucha).
Stretávame sa aj s psychomotorickou nestabilitou, keď sa dieťa pri čítaní naťahuje, zíva a ukladá na stôl.
Aj keď sa problémy v čítaní najčastejšie týkajú technickej stránky čítania, sú deti, ktoré vedia miernejšie problémy kompenzovať. Problémy sa prejavia až pri čítaní s porozumením a pri samostatnej práci s textom. Hoci si text dobre a viackrát prečítajú, nerozumejú mu. V matematike preto môžu mať problém so slovnými úlohami. V písomných testoch zasa niektoré úlohy buď vynechajú, alebo odpoveď odhadnú.
Je dyslexia pri učení veľkou prekážkou?
Závisí to od stupňa závažnosti poruchy, teda od toho, ako vie dieťa pracovať s textom. Pokiaľ ide iba o pomalšie čítanie a žiak vníma a rozumie obsahu a súvislostiam čítaného textu, tak dokáže úlohy vyriešiť ako hocikto iný. Len potrebuje viac času.
Porucha je prekážkou vtedy, keď sa dieťa veľmi trápi s čítaním, odčerpáva mu to veľa energie a pozornosti. Ide to totiž na úkor porozumenia. Keď uvidí dlhý a hustý text, nemá ani chuť a silu ho celý prečítať. Vyberie si iba nejaké oporné body a zvyšok si domyslí.
To do značnej miery ovplyvňuje jeho vedomosti a odpovede.

Aký to môže mať vplyv na budúcnosť, napríklad na štúdium na strednej či vysokej škole?
Chcela by som rodičov žiakov, ktorí končia základnú školu, ubezpečiť, že legislatíva je postavená tak, že ak dieťa má študijné predpoklady, je dobre motivované, má záujem o daný odbor, môže študovať na strednej škole s maturitou podľa vlastného výberu.
Samozrejme, niektorým deťom radíme, aby išli radšej na učňovský odbor, keďže je predpoklad, že tlak na vzdelávanie nemusia zvládnuť. Ak však chcú a rozhodnú sa študovať ďalej, tak po získaní výučného listu si môžu dorobiť aj maturitu. Stretávame sa aj s takými prípadmi.
Mám tiež klientov s dyslexiou, ktorí študujú na vysokých školách. Prihliada sa im na to, že majú dlhší čas pri písomných prácach, formálne upravený text, pri písomných odpovediach sa im nehodnotí pravopis, prípadne sa u nich viac preferujú ústne odpovede. Inak sa učia všetko tak ako ich spolužiaci.
Aké sú najčastejšie chyby pri práci s deťmi s touto poruchou?